Reklama

.

.

středa 10. září 2014

Trochu histórie Ukrajiny, ktorú sme sa my starší , ani tí mladší neučili :

Jaroslav Volár
10. 9. 2014
Ukrajina, bohatá krajina, za Sovietského Zväzu produkovala 30% HDP celej krajiny . Po osamostatnení je ale naraz v obrovských dlhoch . Zato má oligarchov , ktorí každý jeden môžu zaplatiť celý štátny dlh...
Po prvej svetovej vojne v Sovietskom Zväze boli na území dnešnej Ukrajiny (smerom od západu na východ): Zakarpatská Rus, Ukrajina, Malorossia, Novorossia a Krym. Lenin administratívne spojil prvé štyri krajiny do jednej. Zlúčený štátny celok nazval Ukrajina. Nasledovalo nútené poukrajinčovanie povinným používaním ukrajinského jazyka. Počas II. svetovej vojny Banderovci vyvražďovali neukrajincov , hlavne Poliakov – ukrajinizácia iného typu. Po vojne Chruščov pripojil k Ukrajine Krym , lebo sa to teritoriálne a administratívne hodilo.



Toto všetko sa dialo bez súhlasu obyvateľov - pamätáte si : o nás, bez nás? Nám sa to vtedy nepáčilo a teraz mnohí z nás nechcú pochopiť ruské obyvateľstvo Ukrajiny..

A je to rovnaké aj ako Rakúsko - Uhorsko . Tiež sme boli v rámci Uhorska pomaďarčovaní - je tak? Dosiahli sme slobodu v Československu a ešte aj to sa nám nepáčilo ! Vydobili sme si federáciu a... aj s tým sme neboli spokojní , až tu máme „samostatné Slovensko“...A teraz niektorí nadávajú na ukrajinských Rusov, ktorí boli pôvodne slobodní, je ich väčšina a chceli najprv federáciu – nie separáciu!
 
Janukovič bol proruský prezident, zvolený ukrajinskými Rusmi - lebo ich tam je jednoznačne viac. Nebolo treba voľby zmanipulovať, ako nám vraveli. Výslodok volieb jednoznačne zodpovedá pomeru Rusov a Ukrajincov. Ukrajinci ich nemohli prehlasovať, tak ho zhodili oranžovou revolúciou a nasadili Juščenka.

Pri ďalších voľbách zase vyhral Janukovič a opäť ho zhodili násilne. Ukrajinci si proste nemali šancu zvoliť svojho prezidenta, no proruských území sa vzdať nechcú. A čo tak kompromis – nechať si územia a vyhnať z nich Rusov ! To je nápad!

Obidva prevraty preto západ schvaľoval, napriek tomu, že je to predsa len trochu nedemokratické. 
No dostali sa k moci ukrajinskí oligarchovia, vďační za pomoc západu. Tým ide len o vlastné vrecko a krajinu mihnutím oka predajú, rovnako ako za Jelcina v Rusku.

Západu to samozrejme vyhovuje. Dostane krajinu do pozície Slovenska - totiž je ekonomicky a hospodársky úplne nesvojprávna, slabá a vládne v nej kapitál , hlavne západný. Už nevlastní skoro nič, len pracovnú silu, preto síce teraz nemá problémy "s jablkami", ale nemôže si v prípade nejakých sankcii povedať, že výpadok nahradí vlastnou výrobou, ako to teraz robí Rusko. Taká krajina bude oddane poslúchať západ, hoci si bude hundrať pod nosom nadávky.

A ukrajinskí oligarchovia už stihli predať napríklad plynové ložiská na juhovýchode krajiny firmám Shell a Chevron ( Hlavne Chevron je výrazne namočený v Afrike - nájdi si a uvidíš , čo tam vyvádzali ). Poslali do Ameriky zlato a chcú aj to , nájdené na Kryme asi tam poslať , lebo ináč sa z dlhov nevyplatia .

Za pomoci rozdúchania národnostných nepokojov. Prebrali zo spánku Banderovcov a využili ich na Majdane. No a keďže potrebovali vydrancovať juhovýchod, ktorý je bohatý na nerastné suroviny, priemysel, poľnohospodárstvo , tak vyvolali vojnu. Napríklad tak , že zrušili Ruštinu, ako jeden z dvoch štátnych jazykov. To je, ako keby v Československu zakázali Slovenčinu. Tiež by bola vzbura.

Reakcia bola obsadenie miestnych úradov a požadovanie federácie. Namiesto toho prišla armáda a začala strieľať na mestá. Vtedy tam miestni Rusi nemali prakticky žiadne zbrane a tak dávali dole tie, čo boli ako pamätníky II. svetovej vojny.


Juhovýchod Ukrajuny je bohatý, o tom je reč - na mape je to ako Novorossia. Oligarchovia poslali na juhovýchod „rokovať“ armádu. Niektorí ( napríklad Kalamojskij ) si vytvorili vlastnú, súkromnú armádu, a tiež ju tam poslali. Štátna armáda, sú vojaci ktorých povolal štát. Ale kedže na Ukrajine je rušená všetka zahraničná (a hlavne ruská) televízia a rozhlas, tak prvé vlny mobilizácie prišli "bojovať proti teroristom", ako im povedali. No ked sa im postavili obyčajní ľudia, nechali zbrane a vrátili sa domov.

Neskôr ich posielali spolu s tými súkromnými (pomenovali ich "národná garda"). Nepustili ich už do mesta, ale nechali ich na mesto strieľať z poľa. Tí sa dozvedeli realitu až vtedy, ked sa dostali do zajatia.
 
Postupne ale vzbúrenci (volajú ich "opolčenci", - to je vlastne preklad slova, ale aj separatisti, teroristi – ako sa komu hodí.) získali prevahu a tým stále viac a viac techniky, až hrozilo, že zvíťazia .Preto teraz vláda už rokuje, lebo im je jasné, že prehrajú, ak to bude takto pokračovať. No hrozí, nestrácajú čas. Získavajú zbrane zo západu (zbrane Varšavskej zmluvy – aby sa neodlišovali od tých, čo už majú, aby štáty EU zarobili na vyradených veciach a aby sa Ukrajina ešte viac zamotala v dlhoch) No a ak to vyjde, všetko bude ako na začiatku. „Ukri“ budú zas postupovať a možno zvíťazí „pravda“. Lebo aj Hittler mal pravdu – tú svoju....

4 komentáře :

  1. Uvádzate lživé údaje o Zakarpatskej Rusi. Lenin územie pod týmto názvom nemohol pripojiť do jedného celku s názvom Ukrajina, pretože, toto územie bolo historicky v rokoch 1919-1938 jednou zo štyroch samosprávnych oblastí Československa. Hlavným centrom bol Užhorod. Súčasťou Ukrajiny sa Zakarpatská Rus stala až po 2. sv. vojne. (Lenin zomrel v roku 1924).
    Neviem, aký záujem sledujete, keď v tejto veci zavádzate, pričom nie je nič ľahšie, ako si taký do očí bijúci údaj preveriť, okrem toho máme ešte aj svoju osobnú pamäť.
    Mali by ste tento článok buď stiahnuť, alebo historické fakty uviesť na pravú mieru, pretože každý, kto pozná históriu ČSR, resp. Ukrajiny, nedočíta váš článok, keďže hneď z úvodu je zrejmé, že ste históriu Zakarpatskej Rusi zmanipulovali.

    OdpovědětVymazat
  2. Ocenila by som, keby ste stiahli príspevok pána Jaroslava Volára z 10.9.2014 s názvom: "Trochu histórie Ukrajiny, ktorú sme sa my starší , ani tí mladší neučili :"
    Pán Volár nepozná nielen históriu Ukrajiny, ale ani prvého spoločného štátu Čechov a Slovákov - ČSR. V článku udáva, že Lenin politicky začlenil územie Zakarpatskej Rusi aj s inými územnými celkami do jedného štátu s názvom Ukrajina, čo je hlúposť. Myslím, že prečo, vám nemusím zdôvodňovať. Okrem iného som pod článkom p. Volára ozrejmila svoj postoj k tejto "historickej" magorine. V jednom má určite pravdu, že sa to ani starší ani mladší v škole neučili.
    Česť vašej poctivej a svedomitej práci!!!

    OdpovědětVymazat
  3. Rok 1910 (neruský zdroj )

    http://en.wikipedia.org/wiki/Austria-Hungary#mediaviewer/File:Austria_Hungary_ethnic.svg

    Rok 1928 ( neruský zdroj )

    http://newsprolife.com.ua/wp-content/uploads/2014/06/313.jpg

    História vzniku Ukrajiny:

    Od momentu vyhlásenia Ukrajinskej Sovietskej Socialistickej Republiky 10 marca 1919 v Charkove ,kedy Ukrajinu tvorilo 6 gubernii (Екатеринославская, Киевская, Полтавская, Харьковская, Херсонская и Черниговская) postupne boli pripájané :
    z РСФСР :
    Одесская республика (1918)
    Донецко-криворожская республика (1919) -Таганрог, Шахты a niektoré iné oblasti vrátené opäť späť )
    Путивльский уезд Курской губернии (bez Крупецкой волости) (1925), часть Воронежской губернии (1926),
    Республика Крым (1954)
    z Poľska: Западная Украина (1939) - územia západne od Kerzona po II. svetovej vojne vrátené Poľsku
    z Rumunska: Северная Буковина, область Херца, южная часть Бессарабии (Буджак), северная часть Бессарабии (1940)
    z ČSR : Подкарпатская Русь (Закарпатская Украина) (1946).
    Ospravedlňujem sa za Zakarpatskú Rus - v zápale práce som to pomiešal. Je to však jediná chyba. Tu máte podrobné rozširovanie Ukrajiny

    Mimochodom - pani Mária , podpísal som sa celým menom. Nemám problém sa k chybe priznať aj ju napraviť . A ako vidíte z uvedeného (historicky si to môžte overiť) ostatné fakty sú v poriadku . To píšem preto , lebo píšete, že nepoznám históriu Ukrajiny.
    V prípade záujmu doložím aj históriu Rusínov.

    Jaroslav Volár

    OdpovědětVymazat
  4. Ktorá časť Ukrajiny má bohaté historické skúsenosti, ako dnešná ZAKARPATSKÁ OBLASŤ:
    Na dnešné Zakarpatsko-Podkarpadsko si môže nárokovať Maďarsko, Rumunsko, ale aj Slovensko.
    Chronológia územného vývoja Zakarpatskej oblasti (Podkarpadska):
    od 1010 - 1528 Uhorské kráľovstvo
    od 1528 - 1711 Sedmohradské Kniežactvo
    od 1711 - 1867 Rakúske cisárstvo
    od 1867 - 1918 Rakúsko-Uhorsko
    od 1918 - 1939 1.Československá republika
    od 1939 - 1944 Maďarské Kráľovstvo z Regentom.
    od 1946 - 1991 ZSSR
    od 1991 - Ukrajina.
    A to tu ešte nezahrňám Veľku Moravu, Bulharské Cárstvo z Simeónom I. A rovno Kyjevskú Rus, Bielych Chorvátov a iné.

    OdpovědětVymazat