Reklama

pondělí 20. dubna 2015

Prejav ministra zahraničných vecí Ruska Sergeja Lavrova na IV. Moskovskej konferencii pre medzinárodnú bezpečnosť, Moskva, 16. apríla 2015

20. 4. 2015       zdroj - video
Drahí kolegovia, priatelia!
Moskovská konferencia, ktorú organizuje Ministerstvo obrany Ruska, sa etablovala ako dôležitá platforma pre otvorenú a konštruktívnu výmenu názorov o kľúčových aspektoch globálnej bezpečnosti. Táto konverzácia je veľmi dôležitá vzhľadom na pokračujúce hromadenie faktorov nestability a konfliktov v medzinárodných vzťahoch.

Chcel by som pripomenúť jeden citát: „Musíme prevziať zodpovednosť za zaistenie spolupráce vo svete alebo zodpovedať sa za nový svetový konflikt - žiadna stredná cesta nie je." Tieto slová vyslovil v marci 1945 prezident USA Franklin D. Roosevelt. Myslím si, že formuloval jedno z hlavných poučení najničivejšieho dejinného globálneho konfliktu: vysporiadať sa so všeobecnými výzvami a zachovať mier je možné len kolektívnymi, solidárnymi úsiliami na základe rešpektovania oprávnených záujmov všetkých partnerov.

V tomto roku si pripomíname 70. výročie konca druhej svetovej vojny a Veľkého víťazstva. Na slávnostnej ceremónii v Moskve 9. mája sa zúčastnia lídri, delegácie a národné vojenské kontingenty z mnohých zahraničných krajín. Oslavujúc výročie Veľkého víťazstva nielen vzdávame hold hrdinstvu vojakov, ktorí oslobodili svet od nacistického šialenstva, ale tiež znovu potvrdzujeme zásadný význam dejinných rozhodnutí, ktoré utvorili základy povojnového medzinárodného systému, pravdaže, aj pre vznik Organizácie Spojených Národov.

Bohužiaľ, čoskoro po vzniku OSN možnosti globálneho spravovania na základe skutočného partnerstva boli podlomené tvrdou bipolárnou konfrontáciou. Pred štvrťstoročím svitla nádej, že skončením „studenej vojny“ sa po prvý krát v dejinách ľudstva predsa len otvára perspektíva posunu smerom k rozširovaniu spolupráce a konštruktívnemu rozvoju. Rusko aktívne a dôsledne konalo v tomto smere, medziiným vyšlo s iniciatívou začať serióznu prácu s cieľom praktického uplatnenia zásad rovnakej a nedeliteľnej bezpečnosti v Euro-atlantickej zóne, vzniku spoločného hospodárskeho a humanitá ;rneho priestoru od Lisabonu po Vladivostok. Nás nielenže nevypočuli, ale ani nepočúvli. V dôsledku sa udalostí na európskom kontinente vyvíjali úplne iným, negatívnym smerom.

Vo Washingtone, a neskôr v NATO prevládla krátkozraká logika víťazov „studenej vojny“. Naši partneri upadli do euforického stavu vyvolaného falošnou predstavou o trvalej pozícii západného sveta na globálnom politickom a ekonomickom „Olympe“. A to všetko – navzdory faktom, objektívnym a očividným procesom decentralizácie globálnej moci a vplyvov, utvrdzovania sa kultúrnej a civilizačnej rozmanitosti ako jednej z kľúčových čŕt súčasnosti. Napokon sme sa dnes priblížili k rozhraniu, kedy musíme, rovnako ako po druhej svetovej vojne, urobiť osudové rozhodnutie medzi s poluprácou a konfliktmi.

Rusko sa vždy drží triezveho, pragmatického postupu, sme vzdialení od zámerného podnecovania poplašných nálad. Napriek tomu by som chcel upozorniť na neprípustnosť podceňovania perspektívy nebezpečného degradovania medzinárodnej situácie. Vo svete, ktorý značne pokročil v smere globalizácie, stúpa reálne riziko zviazania do jedného uzla problémov bezpečnostnej sféry, existujúcich v rôznych regiónoch, a zdalo by sa, že aj v rôznych rovinách. Tak teda, kde je múr, ktorým by sa podarilo oddeliť rastúci zmätok, nahusťovanie konfrontácie v európskych z&aacut e;ležitostiach a vytvorenie „oblúka nestabilnosti“ siahajúceho od severnej Afriky po Afganistan? Za týchto okolností sa sotva možno spoľahnúť na tzv. princíp „kompartmentalizácie“, ktorý uznáva za možné rozpory štátov v niektorých otázkach, ale produktívnu spoluprácu v iných sférach. Účinnejším, prirodzenejším postupom, ktorý prizerá na viacnásobný rast vzájomnej závislosti musí byť utváranie regionálnych bezpečnostných systémov na spoločných zásadách rovnosti, vzájomného rešpektovania záujmov, odmietania posilnenia vlastnej bezpečnosti na úkor bezpečnosti iných. Podľa nášho náz oru, sieťová súčinnosť týchto regionálnych štruktúr by prispela k formovaniu globálnej architektúry, opierajúcej sa o Chartu OSN a kolektívne zásahy proti všeobecným hrozbám.

Veľa sa hovorí o Ukrajine – túto tému sa nedá obísť. Konflikt na Ukrajine nemá vojenské riešenie. Nie je, teda, žiadna rozumná alternatíva pre mierové urovnanie vnútornej ukrajinskej krízy na základe úplného a bezpodmienečného vykonania minských dohôd z 12. februára tohto roku. Po prvé, je potrebné zabezpečiť prísne dodržiavanie prímeria, včasné dokončenie odsunu ťažkých zbraní a verifikovanie tohto procesu zo strany osobitnej monitorovacej misie OBSE. Zároveň je potrebné odstrániť umele zábrany pre riešenie akútnych humanitárnych problémov, dosiahnuť zru&scar on;enie ekonomickej blokáda Donbasu zo strany Kyjeva, spustiť skutočný, a nie dekoratívny, politický proces, uskutočniť ústavnú reformu s prihliadnutím na záujmy všetkých regiónov a občanov Ukrajiny. Osobitný význam pre zachovanie celistvosti ukrajinského štátu má vykonávanie Kyjevom prijatých záväzkov o amnestii, vzdanie sa pokusov o prekrúcanie pojmov minských dohôd. Som presvedčený, že Západ má možnosti a je schopný prinútiť kyjevskú moc zrieknuť sa deštruktívneho pre Ukrajinu kurzu glorifikovania nacistov a perzekúcie tých, ktorí zachránili Európu pred fašizmom. Všetky tieto skutočnosti sme podrobne prerokovali na stretnutí ministrov zahranič ných vecí vo formáte normandskej štvorky v Berlíne 13. apríla t.r.

Politické urovnanie na Ukrajine bude dôležitým impulzom pre prekonanie systémových problémov, ktoré sa nahromadili v oblasti európskej bezpečnosti, a, v podstate, boli aj hlavnou príčinou ukrajinskej krízy. Nateraz však pozorujeme úplne protichodné tendencie, pokusy o zafixovanie deliacich čiar v Európe. Vo Washingtone sa buď používa pri diskusii o našich susedoch termín „predfrontové štáty“, taktiež tvrdenie, že Rusko sa ocitlo „pred bránou NATO“, akoby sa to práve naša krajina posúvala smerom na Západ a nie Severoatlantická aliancia približovala tak blízko k našim hraniciam, prisúvala výkonnú vojenskú infraštruktúru. Po Európe sa preháňa americká bojová technika, vojenské lode USA sa fakticky usídlili v Čiernom mori.

Najväčšmi znepokojuje americký program protiraketovej obrany. V tomto roku v Rumunsku a do roku 2018 v Poľsku budú rozmiestnené pozemné systémy protiraketovej obrany, zvyšuje sa zoskupenie lodí s protiraketovým potenciálom. Vnímame to všetko ako súčasť globálneho projektu, ktorý je možným rizikom pre ruské strategické sily zdržiavania a porušuje regionálnu bezpečnostnú rovnováhu. Ak bude pokračovať realizácia globálneho protiraketového programu bez akýchkoľvek úprav napriek dosiahnutému pokroku v otázke iránskeho jadrového programu (INP) – čo už stihli vyhlásiť zá ;stupcovia NATO – v tomto prípade podnecujúce motivácie budovania PRO v Európe budú zrejmé všetkým. Už teraz je očividné: keď sa vyhlásil tzv. „adaptívny“ prístup k protiraketovej obrane, nepovedali nám pravdu. Podstata zvoleného postupu, ako vysvetľuje prezident USA B.Obama , spočívala v pripravenosti USA adaptovať protiraketové plány podľa skutočnej situácie v rokovaniach o iránskom jadrovom programe. Teraz v týchto rokovaniach bol dosiahnutý značný pokrok, a plány na protiraketovú obranu nie sú prispôsobené situácii, ale sa len rozširujú.

Na ruské návrhy o rovnoprávnom podieľaní sa na neutralizovaní raketových hrozieb sa vo Washingtone snažia nemyslieť.

Nemáme v úmysle nútiť kohokoľvek k spolupráci. Malo by však byť jasné, že oslabujúc partnerstvo veľmocí strácame čas v boji proti naozaj vážnym, a nie falošným, hrozbám, predovšetkým z regiónov Blízkeho východu a severnej Afriky. Prudké zhoršenie situácie, silnenie terorizmu a extrémizmu, rozširovanie územia kontrolovaného tzv. „islamským štátom“, vystupňovanie etnických a konfesionálnych konfliktov sú priamou hrozbou pre medzinárodnú stabilitu a bezpečnosť, a samozrejme, ohrozujú perspektívu udržateľné ho rozvoja národov tohto blízkeho nám regiónu.

Mimoriadne znepokojujú pokusy o umelé zhoršenie vzťahov medzi Sunnitmi a Šiitmi, využívanie náboženských rozdielov na politické účely, vnucujúc Bezpečnostnej rade OSN na schválenie schému vonkajšieho zásahu. Chcel by som vyzvať všetkých aby pristupovali k hodnoteniu formujúcej sa situácie s maximálnou vážnosťou, vedení myšlienkami tolerancie, vzájomnej úcty, hľadania kompromisov v znení Ammánskej deklarácie, ktorá bola dojednaná v júli 2005 z iniciatívy jordánskeho kráľa Abdullaha II. Možno je na čase opätovne potvrdiť zás ady Ammánskej deklarácie. Som si istý, že v Lige arabských štátov (LAŠ) a Organizácii islamskej spolupráce (OIC) veľmi dobre chápu všetko nebezpečenstvo roztrieštenia islamského sveta.

Účinná zahraničná pomoc prospievajúca urovnaniu vnútroštátnych konfliktov sa musí opierať na medzinárodné právo a snahu o nadviazanie dialógu zúčastnených strán so súčasným nasadením konsolidovaného odporu proti extrémistickým silám. Pri týchto aktivitách sa vylučujú akékoľvek snahy o vnucovanie suverénnym štátom vlastných návodov na vnútropolitické usporiadanie aj dvojité štandardy. Vyvolávajú otázky situácie, keď v Jemene USA zhovievavo sledujú a otvorene podnecujú vojenský z ásah koalície v záujme návratu k moci prezidenta, ktorý utiekol do zahraničia, ale svojho času v Ukrajine Washington, naopak, aktívne podporoval a pomáhal organizovať protiústavný štátny prevrat.

Ako poznamenal ruský prezident Vladimir Putin, jednostranný diktát a vnucovanie vlastných šablón porodí protikladný výsledok: namiesto urovnania konfliktov - ich eskaláciu; namiesto stabilných suverénnych štátov – rozšírenie priestoru chaosu. Významné pozitívne výsledky sa dosahujú iba prostredníctvom uváženého, bez „rozdvojovania“, zjednotenia úsilí. Pripomeniem úspešné dokončenie bezkonkurenčnej medzinárodnej akcie vyvážania zo Sýrie všetkých zložiek a prekurzorov chemických zbrani, dojednanie politickej rámcovej dohody o konečnom vyriešen í situácie okolo iránskeho jadrového programu. Mimochodom, týmto sa otvára cesta k odmietnutiu mylnej politiky izolácie Iránu, k jeho zapojeniu na rovnoprávnom základe do kolektívnych snáh o nájdenie riešenia pre množiace sa problémy regionálnej bezpečnosti, vrátane politického urovnania v Sýrii a Jemene, na podporu národného zmierenia v Libanone a Iraku, podporu medzipalestínskeho zmierenia a, samozrejme, poskytnutie pomoci v prekonaní palestínsko-izraelského konfliktu v rámci súčasných medzinárodných právnych noriem a Arabskej mierovej iniciatívy.

Z principiálneho hľadiska sa systémovo najdôležitejšou úlohou stáva nadviazanie dialógu o formovaní rámcovej bezpečnosti a spolupráce v oblasti Perzského zálivu a to za účasti arabských krajín a Iránu s podporou Ligy arabských štátov, Organizácie islamskej konferencie, „pätice“ stálych členov Bezpečnostnej rady OSN.

Zjednotené úsilie si vyžaduje situácia v Afganistane. Stabilizovanie pomerov je zatiaľ mimo dosah – krajina je zdrojom šírenia teroristických hrozieb a obchodu s drogami na územie susedných krajín, vrátane Strednej Ázii.

Máme záujem o zabezpečenie mieru, bezpečnosti a spolupráce v Ázijsko-tichomorskom regióne, neoddeliteľnou súčasťou ktorého je naša krajina. Na vypracovanie všeobecne uznávaných pravidiel v záujme zaistenia spoľahlivej bezpečnosti a udržateľného rozvoja v Ázijsko-tichomorskom regióne z iniciatívy Ruska a Číny bol v roku 2010 vznikol návrh vybudovania regionálnej architektúry rovnakej a nedeliteľnej bezpečnosti. Spoločne s úsilím ďalších krajín regiónu sme začali mnohostranný dialóg na túto tému v rámci mechanizmov Východoázijských summitov.

Na začiatku prejavu som povedal, že je dôležité posúvať sa smerom k vytvoreniu siete regionálnych štruktúr, zodpovedných za zaistenie bezpečnosti v svojich regiónoch. Ak sa vyberieme smerom k deklarovanej kedysi úlohe formovania nedeliteľného rovnakého bezpečnostného systému pre Euro-Atlantickú oblasť, hľadaniu cesty pre budovanie rozsiahlej bezpečnostnej architektúry v Ázijsko-tichomorskom regióne s vylúčením vojenských blokov, posilní sa tým hodnota úsilí, ktoré Rusko spoločne so spojencami a partnermi vynakladajú na zaručenie bezpečnosti na priestoroch Organizácie zmluvy o kolektívnej bezpečnosti (CSTO) a &Sca ron;anghajskej organizácie spolupráce (SCO).

Dovoľte mi pripomenúť iniciatívy, ktoré svojho času podnikali Generálny tajomník OSN, vedenie Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe, keď pozývali vedenie regionálnych organizácií činných v sfére bezpečnosti k výmene názorov a nadviazaniu vzájomného dialógu. Myslím si, že vhodnou platformou pre rozvíjanie týchto akcií sa môže stať Konferencia o interakcii a opatreniach na budovanie dôvery v Ázii, ktorá sa stala stabilnou základňou pre spoluprácu vďaka iniciatíve prezidenta Kazachstanu Nursultana Nazarbajeva.

Máme v úmysle aj naďalej aktívne spolupracovať s priateľmi a partnermi v záujme zlepšenia medzinárodných vzťahov. Posilnenie medzinárodnej a regionálnej stability je dôležitou súčasťou programu ruského predsedníctva v BRICS a SCO. Rusko je otvorené k dialógu a spolupráci so všetkými, ktorí vykazujú ústretovosť.

Rád by som zaželal účastníkom konferencie plodnú prácu.

8 komentářů :

  1. Lavrov a Putin sú diplomati najvyššej kvality a sú príkladom pre mierumilovných ľudí.. Sú slušní, nevyhrážajú sa nikom, ponúkajú priateľstvo už veľa rokov. Žiaľ američania a západniari si túto slušnosť zamieňajú so slabosťou a stále chcú útočiť proti Rusku.Keď západniari začali bombardovať Juhosláviu a odtrhli od Srbska Kosovo tak sa s Ruskom o tom ani nebavili, nieto, že by ešte niečo vyjednávali. Jednoducho Rusko odignorovali - to sú fašisti, včítane slovenského Dzurindu, vtedajšieho predsedu vládu, ktorý povolil prelet bombardovacím lietadlám. Od Ruska by to chcelo viac takých rozhodných akcií ako bolo prinavrátenie Krymu do rodiny Ruska. Politici v západnej Európe sú zradní a zradu považujú za súčasť politiky, takže s nimi sa nedá vážne jednať. Je treba zo strany Ruska uznať Novorusko ako nový štát a začať ho podporovať a pomáhať mu, tak ako to robia západniari s Kosovom. Ja nechcem v EÚ ani fašistickú Ukrajinu a ani mafiánske Kosovo a chcem, aby sa NATO zrušilo.Nikdy nepochopím ako môže človek. ktorý sa považuje za demokrata, podporovať režimy v Kosove a na Ukrajine. V Európe už nie sú demokrati, sú len predajní politici.Žiaden Slovák nepôjde bojovať proti slovanom a proti Rusku zvlášť.

    OdpovědětVymazat
    Odpovědi
    1. Proti jaderné mocnosti nelze bojovat stejným způsobem jako v Iráku, Libyi nebo Jemenu či jim podobným zemím. Amerika potřebuje svoje vazalské mopslíky v Evropě neb jinde po světě jen jako křoví, zdání, které má klamat, že těch nespokojených s Ruskem je mnohem víc. Že se provalil nátlak na ně je velkou ostudou USA a země mu podřízené nabývají čím dál větší odvahu se ji nepodrobovat. Zpočátku jen v něčem, později pak, až se takové situace stanou samozřejmější, jejich drzost vůči páníčkovi nutně zesílí. Pravdou ale je, že na uzdě je stále drží hlavně nutnost plateb energií za petrodolary Záleží na páteři toho kterého politika, viz například Řecko, příští rok dokonce i my. USA potřebuje vyvolat zdání, že za ním stojí svět - což je nesmysl. Za Ruskem stojí státy produkující polovinu světového hospodářství.
      Jak stále ve váš prospěch opakuji, tento rok je v Evropě posledním relativně klidným rokem - využijte ho. Nenechte si namluvit, že se nic neděje. Udělejte všechno pro to, abyste zabezpečili sebe, své rodiny a milé na nepříznivé časy. Svět se rozvrací. Není kam utéci.

      Vymazat
    2. Potřebuji poradit, jak zabezpečit ? Jak se zabezpečit proti magorům, kteří nikdy neustoupí ? Pokud má něco vypuknout pak bude líp těm nazabezpečeným, budou to mít rychleji za sebou, kdo by chtěl žít ve světě po atomovém výbuchu ?
      Nicméně budu vděčen za radu. Předem dík.
      Martin

      Vymazat
    3. ...Martine, poradne nabrousit naradi, alespon pro zacatek Takove vidle v zadech delaji divy! jaris

      Vymazat
    4. 100% souhlas s 0.31

      Vymazat
  2. Putin i Lavrov jsou špičkoví politici. Vidí jak se kolem jejich území nahromaďuje vojenský arzenál. Z jejich projevů je patrné, že nikoho nechtějí napadnou ani nikomu vyhlásit válku, chtějí mírová řešení. Ale zatím NATO v čele s Obamou mlčí, dál posilují vojenský arzenál do Evropy. Kdo tedy má zájem o rozpoutání 3. světové války. Naši politici i někteří občané mají asi na očích brýle a na uších klapky.

    OdpovědětVymazat
    Odpovědi
    1. "naši" politici a někteří občané nemají žádné brýle, jsou to fašisti.

      Vymazat
  3. Teď se u politiků plně projevilo, jak ohebnou mají páteř.Nikdy by obyčejný člověk neřekl, že jsou mezi nimi takoví váleční štváči jako Trautenberk I., Zadolárek, ministr války, Štětináči, Šafroidi a další.Pokud tenhle antirusismus ve spolupráci s mediální propagandou a vymýváním mozků včele s USA, bude nadále pokračovat, můžeme se již těšit na nemilé překvapení a podobu rozvrácené Evropy, jako se to teď děje na jihu.Nevím, k čemu je v současnosti "obranná" strategie NATO a proč tam všechny východní země do této organizace krve a násilí, vlezli.

    OdpovědětVymazat