Reklama

.

.

středa 6. července 2016

Luboš Blaha: Postmaterialistická priepasť - ľavica sa musí vrátiť späť k pracujúcim ľuďom!

Luboš Blaha
8.7.2016 Internationale Politik und Gesellschaft (IPG)

Dlhé roky kritizujem sociálnodemokratické strany v Európe za to, že sa odtrhli od pracujúcich ľudí a hodnotovo sa vyklonili k liberálnej mestskej strednej triede. Tu niekde vidím korene súčasnej krízy.

Potrebujeme socialistický radikalizmus, nie liberálny radikalizmus!


Moja kritika liberálnej agendy nevychádza z konzervatívnych pozícií. Napísal som niekoľko filozofických kníh o sociálnom liberalizme a neomarxizme a podporujem postmodernú agendu, vrátane menšinových práv LGBTI komunity. Ale všímam si, že postmaterialistické témy sa dostali do popredia ľavicových strán, často na úkor tradičných sociálno-ekonomických tém. A to je strategická chyba, na ktorú dnes dopláca ľavica v celej Európe. Strácame tradičných voličov z robotníckej triedy a vo volatívnej strednej triede nedokážeme nájsť stabilnú náhradu – napokon, liberálny mestský volič svoj hlas nakoniec hodí Zeleným alebo pravici.

Som ľavičiar preto, že bojujem za sociálne práva pracujúcich, za väčšiu sociálnu rovnosť, za sociálny štát, za ekonomickú demokraciu. Ekonomickú ľavicu považujem za silnejšiu prioritu ako kultúrnu ľavicu. V čase neoliberálnych reforiem, ktoré v ostatných tridsiatich rokov valcujú sociálne kompromisy všade v Európe, je pre ľavicu nevyhnutné, aby sa vrátila k radikálnym ekonomickým požiadavkám a tie by mala povýšiť nad všetko ostatné. Skrátka, ľavica potrebuje oveľa viac nie kultúrno-liberálneho, ale sociálno-ekonomického radikalizmu.

 

Boj proti kapitálu, nie boj proti robotníkom!


Slovensko je krajinou, kde iný postup ani ľavica zvoliť nemôže. Ak by sa koncentrovala na kultúrno-etickú liberálnu agendu, jej volebný zisk by možno nestačil ani na vstup do parlamentu. Stredoeurópsky región je tradičnejší a konzervatívnejší v porovnaní so severozápadnou Európou. Áno, postupne to treba meniť. Ale to sa nedá, ak si odcudzíme našich tradičných voličov, ktorými sú chudobní pracujúci ľudia z dedín a menších miest. Sociálna demokracia sa vždy opierala o ľudí práce, ktorí mali často konzervatívnejšie a autoritatívnejšie predstavy o politike. Opovrhovať týmito ľuďmi je cesta do pekla. Historickou úlohou ľavice je predsa boj proti kapitálu, nie boj proti robotníkom!

Už dnes vidíme, že tento druh elektorátu kradne ľavicovým stranám nastupujúca krajná pravica. Ale ako je možné, že sme si nechali ukradnúť tému antikapitalizmu a alterglobalizmu?! Ako je možné, že sa nevieme jasne ohradiť voči neoliberálnej politike škrtania, ktorá decimuje, povedzme, Grécko?! Ako je možné, že sa nevieme jasne ohradiť voči obchodným a investičným dohodám, ako sú CETA a TTIP, ktoré môžu rozložiť náš európsky sociálny a zelený model?!

 

Antikapitalistická podstata ľavice


Európsky volič už prestáva rozumieť rozdielu medzi ľavicou a pravicou. V ekonomickej oblasti je to ako rozdiel medzi Pepsi Colou a Coca Colou, o ktorom škodoradostne hovoril Slavoj Žižek. Som presvedčený, že ľavica musí hľadať sociálne spravodlivejšie alternatívy ku globálnemu kapitalizmu, inak prestane byť ľavicou. Svoju antikapitalistickú podstatu nemôže zamieňať za malomeštiacky liberalizmus okorenený debatami o právach transsexuálov či o animal welfare. To podstatné musí byť boj proti neoliberalizmu.

Na Západe sa súdruhovia často čudujú, ako môže byť stredoeurópska ľavica v kultúrnych otázkach taká málo liberálna. Filozoficky je ten rozdiel očividný: zatiaľ čo moderná západná ľavica odvíja svoj program od dôsledného napĺňania ľudských práv, vrátane sociálnych práv, stredoeurópska ľavica má svoje hodnotové ukotvenie skôr v sociálnej ochrane, vrátane tej, ktorú občanom ponúka štát, keď ich chráni pred trhovou džungľou.

 

Komunitarizmus stredoeurópskej ľavice


Logicky, stredoeurópska ľavica je vo svojej podstate oveľa viac komunitárna a menej individualistická. Súvisí to s etatistickou históriou (do roku 1989 tu vládol štátny socializmus) aj s konzervatívnejšou kultúrou (individualizmus a liberalizmus si tu osvojili predovšetkým protrhové pravicové prúdy). Liberálna ľavica je v tej podobe, aká je typická pre západnú Európu, v tomto priestore marginálnou silou – ide v podstate o niekoľko tisícok intelektuálov, aktivistov či novinárov. Sú hluční, pretože sú často v médiách. Ale väčšina spoločnosti im nedôveruje, najmä nie tradičný ľavicový robotnícky volič. Ten od štátu očakáva sociálnu ochranu a od socialistických strán očakáva spoluprácu s odbormi, spravodlivý zákonník práce, prerozdeľovanie bohatstva, dôstojnú odmenu, sociálnu ochranu atď. Neočakáva kultúrnu liberálnu agendu, ale socialistickú ekonomickú agendu.

Rozdielne hodnotové nastavenie západnej a stredoeurópskej ľavice sa ukazuje aj v prístupe k multikulturalizmu. Pre západnú ľavicu je podpora migrantov a oslava multikulturálnej spoločnosti prirodzenou súčasťou jej boja za toleranciu, rozmanitosť či ľudské práva menšín. V krajinách, kde po stáročia žijú bok po boku rôzne etnické či náboženské komunity, je to úplne pochopiteľné, hoci azda pre tento prístup sociálnodemokratické strany opúšťajú v poslednom čase mnohí robotnícki a konzervatívnejší voliči.

 

Späť ku klasickej ľavici!


V strednej Európe, ktorá je z hľadiska kultúry a náboženstva oveľa homogénnejšia, je prístup k multikulturalizmu oveľa rezervovanejší. Hodnota solidarity sa primárne neodvíja od univerzálnej platnosti ľudskoprávnych deklarácií, ale od príslušnosti k vlastnej komunite, ktorou je slovenská či európska spoločnosť. Ľavica na Slovensku reflektuje túto komunitárnu väzbu a pripomína skôr švédsky koncept folkhemmet Pera Albina Hanssona či koncept silnej spoločnosti Tageho Erlandera, ktorí chceli pre v tom čase homogénny švédsky národ vytvoriť akýsi domov pre všetkých Švédov. Ak sa na Slovensku povie ľavica, myslí sa tým takáto vízia sociálne spravodlivejšej a egalitárnej spoločnosti. Multikulturalizmus nemá v tomto naratíve žiadne automatické miesto, hoci debate o ňom sa slovenská demokratická ľavica určite nebráni. Ak nebudeme trvať na tom, že v ére globálneho kapitalizmu, v dobe, kedy neoliberálna ekonomická globalizácia rozožiera sociálny štát, treba bojovať najmä proti zneuznaniu v ekonomickej sfére, a teda proti chudobe, vykorisťovaniu a sociálnej nerovnosti, tak všetky kultúrne víťazstvá počnúc homosexuálnymi sobášmi a končiac uznaním formálnych práv indiánskych menšín niekde v Latinskej Amerike skončia ako víťazstvá Pyrrhove. Dobrý príklad používa americký ekonóm William Robinson vo svojej práci Latin America and Global Capitalism, keď opisuje príbeh konkrétnych kmeňov latinskoamerických Indiánov, ktorým vlády v Mexiku, v Peru, Ekvádore či Brazílii po rokoch menšinových bojov naveľa ústavne priznali kultúrne práva, no šmahom ruky im zároveň odobrali vlastnícke práva na ich historické pozemky a tieto ich pozemky odovzdali do užívania všemocným nadnárodným korporáciám. Hrdí Indiáni sú dnes kultúrne plne uznaní... A ekonomicky vyvlastnení... To len na pripomenutie toho, na čom dnes v časoch sociálne necitlivého globálneho kapitalizmu skutočne záleží.

Možno by sme mali viac klásť dôraz na hodnoty, ktoré sa tradične spájajú s takzvanou starou, klasickou ľavicou (Old Left) a menej sa koncentrovať na postmateriálnu agendu takzvanej Novej ľavice (New Left). Také je poučenie zo Slovenska, kde si sociálnodemokratická strana na čele s premiérom Robertom Ficom naďalej udržuje podporu cez 25 % a desiaty rok je najsilnejšou stranou na Slovensku.




Luboš Blaha napísal článok na vyžiadanie nemeckého ľavicového magazínu Internationale Politik und Gesellschaft (IPG), ktorý jeho analýzu Postmaterialistischer Abgrund uverejnil 1. júla 2016.

6 komentářů :

  1. Já se musím smát. Havloidní kavárna je vrchol levičáctví. Po uzurpování levice komunisty se úplně zapomnělo jak vznikla sociální demokracie a jak skončila. Je jiná doba a levice je něco jako lavice, pohodička, téměř sofa a kafíčko.

    OdpovědětVymazat
  2. Pan blaha vase idealy su v dnesnom svete iba vlhkym snom...
    Ked mate odvahu ako che guevara tak vtedy mate jedinu sancu nieco dosiahnut...ale casom vas aj tak dostannu...
    Nevidite ako funguje politika vo svete??? Vsetko je na objednavku elity...aj leninove aj marxisticke idealy...iba kvoli majdanu leninovskemu na likvidaciu carizmu...
    Ci idealy francuzskej revolucie na likvidaciu slachty ....a kvoli likvidacii cirkvi...
    Elita si neziada aby ludia sa mnozili a zilo sa im dobre...uz hlasaju kulturu smrti...
    Proti tymto snaham elit nestaci mat vlhke sny o socializme...

    OdpovědětVymazat
  3. Rudo,
    to jste jim teda pěkně nalítl.
    Havlodidní kavárna je asi tak levicová jako byli levicoví nacisti.
    Podstatou Hitlerova režimu nebyl nacionalismus ani socialismus, ale provázanost korporátní totalitní moci se sociálními a nacionálními vábničkami.
    Byla to korporátní totalita, která využívala sociální rétoriku i šovinismus/rasismus jenom jako silné nástroje podřízené korporátní totalitní moci.

    Přesně tohle je podstaou dnešní Havloidní kavárny.
    Jenom používají trochu jiné silné nástroje.
    A i když to většina lidí zatím nedokáže přesně rozklíčovat, intuitivně už hodně lidí vidí, že havloidi zřejmě pracují pro něco jiného, než co hlásají.

    OdpovědětVymazat
  4. Liberální demokracie je jen fašoidní mýtus, vytvořený takovými zrůdami, jako je Havel, Pithart nebo Dienstbier.
    To, že dnešní levici tvoří z devadesáti procent maloburžoazní živly je skutečnost. Stejně jako tzv. demokratickou pravici, ji tvoří pár tisícovek samolibých troubů. Stejný obraz tvoří odbory a "ochránci" lidských práv. Miliony obyčejných lidí byly dány v šanc zločineckým bandám, počínaje vládami, přes parlamenty, až po justici a státní správu.
    Nemohou počítat se slitováním až dav začne stavět šibenice.
    Chyba dnešních teoretiků uchopení moci je v tom, že dosud nepochopili, že dav ožebračených Čechů není negramotnou hordou přistěhovalců.
    v Anglii si taky mysleli, že se budou obyčejným lidem smát do ksichtu. A včil nevědí jestli mají utéct, aby je vlastní národ nepověsil nebo zkusit ještě jedno kolečko a zase oblbovat.
    Přišel čas mít HOLE V RUCE

    OdpovědětVymazat
  5. Pan Blaha se vyjádřil na můj vkus poněkud vědecky. Má-li mít levice v budoucnu nějakou podporu, musí se držet základních problémů, které definoval Marx: rozpor mezi soukromým vlastnictvím výrobních prostředků a společenským charakterem práce. To, co je dnes předkládáno jako levicový názor, ve mně budí časem stále větší odpor. Když se začaly řešit problémy homosexuálů a uznalo se jejich právo uzavírat sňatky, celkem jsem byla pro. Jenže ty nekonečné pochody vyparáděných kreatur prostě jsou mi protivné. Myslím, že rozumný člověk jim jejich štěstí přeje a nepřeje si, aby byli nějak diskriminováni, ale ono se to zase převrací naruby a strká se nám to pod nos, až má člověk dojem, že je to normální a naopak on sám normální není. Není to normální, je to odchylka, která je menšinová, existuje i u zvířat, slepá ulička. Nikoho za to nelze vinit ani perzekvovat, ale ani oslavovat. Nevím, proč příslušníci tohoto "stavu" mají potřebu se prolamovat do otevřených dveří. Mimochodem, jak to na Západě ladí s rostoucím přílivem muslimů? Budou tam tyto komunity žít v souladu? Asi ne. Stejně tak bezbřehý multikulturalizmus bych nazvala spíše levičáctvím než opravdovým levicovým smýšlením. Jsou to zástupné problémy, které navíc škodí a rozkládají společnost. Jen aby se nemuselo kapitalistům opravdu sáhnout na zoubek. Proto ten příliv migrantů, proto ty reportáže pochodů gayů a lesbiček, to se nám předkládá místo skutečného problému, kterým je skomírající kapitalizmus vykořisťující lidi po celém světě, supí režim, ve kterém větší mrchožrout požírá menšího, a jemuž pád Východního bloku vítaně prodloužil život o zatím 26 let. Kolik ještě těch let bude, než si lidé na světě uvědomí, že musí odstranit superboháče a bankstery? Kolik milionů mrtvých ještě bude? Jim na nás nezáleží, musí tedy na nás záležet nám. Zdravím Pavla

    OdpovědětVymazat
  6. Bláha je padlý na hlavu. Proboha co hledá v sociální demokracii? Je to nejzákeřnější strana politického spektra. Nikdy nesplní, co slíbí, vyjma rozdávání almužen.

    OdpovědětVymazat

Reklama