Reklama

.

.

pondělí 24. července 2017

Prekvapenie: Libanonská armáda vstupuje do blízkovýchodného konfliktu


Alexander Špunt
24.7.2017 HlavnéSprávy

Portál Regnum publikoval zaujímavý materiál o vstupe libanonskej armády do blízkovýchodného konfliktu. Vstup Libanoncov do konfliktu v piatok 21. 7. 2017 totálne mení konfiguráciu síl na Blízkom východe.

Libanonská regulárna armáda, tradične sa opierajúca o vojenskú pomoc USA a Veľkej Británie začala na libanonskom území bojovať proti Dzebchat al-Nusre. Na pozície džihádistov al-Nusry zaútočili súčasne s libanonskou armádou aj oddiely sýrskej armády a Hizballáhu.

Po prvýkrát za posledných 25 rokov sa teda na jednej strane ocitli vojenské jednotky podporované USA a vojská rusko-sýrsko-iránskej koalície. Zaujímavé je to, že tejto aktivite nepredchádzali žiadne politické dohovory, diplomatické aktivity a žiadne vystúpenia pred kamerami. Logika vojny evidentne občas sama začne pôsobiť v globálnom meradle bez toho, aby k tomu potrebovala diplomatov, alebo národných lídrov.

Sýrčania a šiítsky Hizballáh začal s útokom na oddiely Džebchat al-Nusry a v piatok prišlo k vytlačeniu prvých oddielov islamistov z ich postavenia na libanonsko-sýrskej hranici a na horských predmestiach libanonského mesta Arsal a sýrskeho mesta Fleita v hornatej oblasti Al-Kalamun. Ofenzíva úspešne pokračovala a po niekoľkých hodinách už jednotky libanonskej armády z jednej strany a sýrske oddiely i Hizballáh z druhej strany prinútili teroristov al-Nusry utiecť z hraničnej sýrsko-lýbijskej línie smerom na libanonské územie.

To však neznamená, že by sa teroristi z al-Nusry dostali do k libanonským mestám. Ešte pred ofenzívou voči al-Nusre totiž vybudovala libanonská armáda opevnenú líniu pred Arsalom, aby nevolila džihádistom infiltrovať sa na libanonskom území. Teroristov teda vyhnali z pohraničnej línie smerom ku Arsalu. Teroristi sa tak nachádzajú v kotli, zo západu ich tlačí libanonská armáda a z východu sýrske jednotky a Hizballáh.
Stúpenci hnutia Hizballáh
Prekvapenie teroristov bolo značné. Teroristi sa pokúsili preraziť obkľúčenie a to na libanonskej strane. Oblasť Bikaá, kam presunuli teroristi svoju pozornosť a kde sa snažili preraziť je však šiítska oblasť a žiadni sunniti tam nežijú. Preto sú vojenskí analytici presvedčení, že teroristi sa snažili len prejsť cez Bikaá, smerovať na juh a na príhodnom mieste sa znova vrátiť sa na sýrske územie.

Niekoľko hodín po skončení bojov sa teda na libanonskom území nachádza niekoľko stoviek totálne zaskočených hrdlorezov a zúfalých kriminálnikov, ktorí nemajú žiadne významnejšie strategické krytie. Libanonskí vojaci a Hizballáh, spoločne so sýrskymi jednotkami teda politikom v Bejrúte, Damasku, Teheráne, Moskve, Washingtone a Tel Avive pripravili obrovské prekvapenie a totálne zamiešali karty.

Netreba byť politológom a analytikom k tomu, aby človek presne určil, komu najviac nevyhovuje skutočnosť, že sa konečne po dlhej dobe nenachádza sýrsko-libanonská hranica pod kontrolou teroristov z al-Nusra (sýrska vetva Al-Kaidy), ale kontrolu nad hranicou obnovili sýrske a libanonské vojenské jednotky.

Sýrska vláda dlhšiu dobu nemohla útočiť v tejto oblasti, pretože jej vojenské oddiely boli vyťažené bojom voči teroristom ISIS na iných frontoch. Do akcie nakoniec sýrska vláda nasadila jednotky, ktoré sa uvoľnili po víťazstvách sýrskych vládnych síl v provincii Aleppo a v provincii Damask.

Každý pohyb na západe Sýrie a v oblasti sýrsko-libanonskej hranice či v oblasti Golanských výšin znervózňoval Izrael a ten v minulosti neváhal ani voči sýrskym ozbrojeným silám pri svojich hraniciach zaútočiť letecky. Izrael sa takisto snažil zabrániť vzniku šiítskeho koridoru medzi Hizballáhom Damaskom a Teheránom. Je však veľmi pravdepodobné, že libanonská armáda bude blokovať priame spojenie medzi Hizballáhom a Sýriou na libanonsko-sýrskej hranici, táto blokácia však určite nebude až tak nepriepustná, ako keď hranicu kontrolovali hrdlorezi z al-Nusry.

Politici sú teda vývojom situácie značne zaskočení, mnohých značne znervózňuje aj skutočnosť, že v Libanone vzrástol vplyv Hizballáhu, voči ktorému je časť libanonského politického spektra, orientovaná prozápadne, naladená značne kriticky. Hizballáh získal cenné víťazstvo a podľa viacerých analytikov je už pravdepodobnejšie silnejší ako regulérna libanonská armáda.

Aktivity Hizballáhu znervózňujú najmä libanonského sunnitského premiéra Saada al-Haririho, ktorý je takisto prekvapený skutočnosťou, že libanonská armáda a Hizballáh vpodstate spoločne riešia úlohy na sýrsko-libanonskej hranici. Libanonský premiér Saad al-Hariri ešte tri dni pred akciou libanonskej armády tvrdil, že koordinácia medzi Hizballáhom, libanonskou armádou a sýrskymi jednotkami je totálne vylúčená, ukázalo sa však, že jeho vyhlásenia boli v rozpore so skutočnosťou. Damask sa pritom podľa všetkého nesnažil koordinovať výraznejšie svoje aktivity s Libanoncami, Sýrčania len vyčistili svoj úsek pohraničného územia.
Saad Harírí
Takže likvidácia al-Nusry na sýrsko-libanonskej hranici otvorila šiítsky koridor medzi Hizballáhom, Damaskom a Teheránom. Ak Hizballáh upevní svoje pozície, bude to znamenať, že sa priblíži možnosť prístupu iránskeho ropovodu k dôležitému prístavu Said na pobreží Stredozemného mora. Určitým spôsobom sú zaskočení aj Sýrčania, pretože až doteraz podmieňovali svoju odmenu pre Teherán tvrdením “túto tému je možné riešiť až po víťazstve a skončení vojny”. Ukázalo sa, že Teherán sa rozhodol vybrať si svoju odmenu oveľa skôr.

Čo sa týka Washingtonu, ten momentálne mlčí. Sú dve možnosti, alebo nechápu čo sa deje, alebo sa tvária, že sa nestalo nič výnimočné. Podobne však Washington mlčal aj pri nasadení ruských Kalibrov a vstupu Ruska do občianskej vojny v Sýrii. Zaujímavá je aj pozícia Izraela. Ak by Izrael o pohyboch v Libanone vedel a Američania nie, pričom by Izrael USA neinformoval, je naozaj z americkej strany najlepšou možnosťou predstierať, že sa nič nestalo.

Teherán sa snaží vynútiť si zblíženie libanonskej armády s Hizballáhom. Libanonský premiér al-Hariri je samozrejme proti zbližovaniu Libanonu s Iránom, jeho pozície však nie sú až natoľko silné a neotrasiteľné. Pritom iránska hra sa len začína. Otázka znie, či môže byť zaskočená vývojom situácie aj Moskva, alebo či s takouto eventualitou rátala. Je zrejmé, že v otázke Blízkeho východu existuje vždy veľké množstvo možností a sústrediť sa len na určitú oblasť problému môže byť nakoniec kontraproduktívne. Treba sa vyvarovať chýb bývalej sovietskej diplomacie, ktorá sa sústreďovala na riešenie jedného problému a nevnímala ho komplexne.

Klaviatúra Blízkeho východu je rozsiahla a hrať treba na všetkých klávesoch.

8 komentářů :

  1. Pryč se všemi teroristickými skupinami.

    OdpovědětVymazat
    Odpovědi
    1. co tomu rekne chudak McCain s prateli .Tato drzost je do nebe volajici ,jeste ze` ma ten nador ,jinak by mohl s bibim zacit nejakou mission na zachranu democracie

      Vymazat
  2. Toz von nam to fsecko ten Mac Cofein poví jak to belo s tem islamabátském státem........howk

    OdpovědětVymazat
  3. Ten slovenský překlad je zbytečně zavádějící. Zbytečně, ale hodně. Totiž závěr článku agentury RIA praví:

    "Москва же полностью потерялась в политике ближневосточного конфликта, странным образом ограничив себя только военными аспектами и т.н. «сирийским мирным процессом». Непонимание Смоленской площадью того факта, что Большой Ближний Восток куда больше одной отдельно взятой Сирии, и играть здесь можно только на всей клавиатуре сразу, становится все более и более заметным."

    Tedy ruská agentura RIA kritizuje (údajné) nedostatky zahraniční politiky už realizované - ne jen jako možnost a varování do budoucna, a ne na příkladu minulé sovětské politiky, ale současné ruské, pod vedením Lavrova. Ta se má (aspoň podle RIA) příliš soustřeďovat 1) jen na vojenské aspekty, 2) "syrský mírový proces" a vůbec 3) samotnou Sýrii mimo kontext celého BV.

    Zase druhá věc už samozřejmě je to, že v článku samotném nejsou žádné konkrétní příklady, proč by zrovna tohle mělo platit. A z toho, co se o ruské politice na BV veřejně ví, se to taky neposkládá dohromady - už proto, že např. ruská vojenská přítomnost není vůbec masivní, ani síla Assadovy armády není taková, aby umožňovala hrát jen na vojenské aspekty, proto, že Rusové evidentně postupují hodně pružně vůči Erdoganovi, Kurdům i třeba Kataru, atd. atd.

    Takže je to cucané z prstu (případně autor něco ví ale nepoví). To není důvod "tvůrče" upravovat původní článek, bratia měli radši připojit komentář nebo to teda převyprávět po svém, ale přiznaně, jen s citacemi původního článku.

    Velekněz Ratata

    OdpovědětVymazat
    Odpovědi
    1. Je to tak! To je tu bohužel běžný, že se tu "výběrově" překládaj jen putleroffskou propagandou vyrobené články, ale jinak se skutečně vlasteneckým ruským webům tu vyhejbaj jak čerti kříži! Natož aby z nich čerpali a překládali! - http://iks2010.info/

      Nebo tu - http://3rm.info/

      Vymazat
    2. 11,39
      A co nám po roce 1989 předkládali ty Fuckingtownský sračky v čele s udavačem Havlem???!!!!!!
      Tak halt die klape ty prdelní ussácká konspirační blábole!!!!!!!

      Vymazat
  4. Pokud nevidím na vlastní oči (i když i to mnohdy nestačí), tak nekomentuji. Většina těch článků či fotek jsou jen ilustrace, zčásti přání autorů či záměr protistrany.
    Kdyby mělo být jak je psáno, tak by trumpeta už poslal sekerky.
    Altman

    OdpovědětVymazat
    Odpovědi
    1. A co by z toho měl, kdyby poslal sekerky? Pár rozsekaných baráků a celý národ nasr.. a protiamericky naladěný na hodně dlouho. Tak co by to bylo za "bono"?

      Vymazat