Reklama

.

.

úterý 2. října 2018

Na túto dobu sa raz bude pozerať ako na obrovský omyl

Eduard Chmelár
2.10.2018 blog autora
Som presvedčený, že na obdobie po roku 1989 sa raz bude pozerať ako na obrovský omyl. Nie pre nadobudnuté slobody, ale pre zničenie fungujúcich základov spoločenských potrieb, ktoré boli nahradené devastujúcim súkromným ziskom.


Namiesto posilňovania demokracie sme posilňovali kapitalizmus a príliš neskoro sme si uvedomili, že to nie je to isté. Do našej spoločnosti sme vrátili také ekonomické vzťahy, ktoré sme už raz odmietli a zabudli sme, že to malo svoje historické príčiny, že boli nespravodlivé a nefungujúce. Teraz nám hrozí, že prídeme aj o tie zvyšky formálnych slobôd, lebo politické elity za takmer tri desaťročia svojho panstva nedokázali presvedčiť väčšinu ľudí, že im reálne uľahčujú a zlepšujú život.

Ľavica v tomto procese fatálne zlyhala. Najprv bola vývojom v deväťdesiatych rokoch úplne zaskočená, teoreticky nepripravená a intelektuálne čerpala z perestrojkového obdobia druhej polovice osemdesiatych rokov. Mnohí komunisti, ktorí sa preregistrovali do nových ľavicových strán, mali dosť primitívnu predstavu, že budú robiť politiku tak ako doteraz, ibaže „demokraticky“. Nasledovalo obdobie sterilných fráz o budovaní sociálneho štátu, ktoré už bolo svojou povahou archaické. Demokratická ľavica totiž nepochopila, že historicky stroskotala nielen marxisticko-leninská, ale aj sociálnodemokratická cesta, ktorú prevalcoval agresívny neoliberalizmus. Sociálny štát sa demontoval tak rýchlo, že hovoriť o jeho udržaní či dokonca rozvíjaní bolo čoraz nepresvedčivejšie. Časť ľavice sa konjunkturalisticky prispôsobila a prechodom k sociálnemu liberalizmu fakticky rezignovala na historické ideály a dezertovala k pravici. Druhá časť začala hľadať stratené istoty v nacionalizme. Na konci tohto obdobia, ktoré ohraničila finančná kríza, sa už nehovorilo o nijakých ľavicových systémových zmenách, dokonca ani len o „krotení kapitalizmu“, ale o tom, že keď sa ekonomike darí, mali by to pocítiť aj obyčajní ľudia – čo v praxi znamenalo, že kým upevňovala svoju moc oligarchia, rozkrádanie nadobudlo podobu mocenského prevratu a počet ľudí v pásme chudoby rástol, sociálna demokracia korumpovala voličov (ktorí nechápali, že by mohli dostať oveľa viac) omrvinkami – sociálnymi balíčkami, namiesto výrazného zvyšovania platov našich občanov presadzovala dovoz lacnej pracovnej sily, daňové zaťaženie ponechala na pleciach zamestnancov, pričom korporácie dostávali výhody a namiesto silnej strednej vrstvy vyprodukovala bašternákov, bödörov, výbohov a iných zbohatlíkov parazitujúcich na systéme. Pohybovať sa v komunite týchto zloduchov s Marxom v ruke, tváriť sa, že ste ľavicový revolucionár a odsudzovať mestských liberálnych intelektuálov, ktorí majú občas strelené nápady, ale žijú svoje poctivé životy často na okraji pásma chudoby, je kvintesenciou užitočného idiota.


Historickou úlohou ľavice však bolo, je a malo by zostať prekonávanie kapitalizmu a vytvorenie sociálne spravodlivej a environmentálne udržateľnej spoločnosti. Globálny kapitalizmus vytvoril systém extrémnych nerovností, v ktorom chudobní chudobnejú a bohatí bohatnú, ktorý upiera drvivej väčšine občanov možnosť rozvíjať svoje tvorivé schopnosti a degraduje ich na ľudský kapitál, na živé stroje, v ktorom vznikajú vojny o suroviny, sú drancované prírodné zdroje a je likvidovaná kultúrna rozmanitosť. Honba za ziskom na úkor ľudských potrieb je iracionálny a absurdný spoločenský cieľ a takýto systém je pre zachovanie planéty vyslovene škodlivý. Ak by boli politici vo svojich úvahách poctiví, tak by museli priznať, že prakticky všetky problémy, s ktorými sa trápime – od korupcie a vysokej kriminality, cez chudobu a nízku úroveň potravinovej bezpečnosti až po zlú zdravotnú starostlivosť a ničenie životného prostredia, sú v konečnom dôsledku sprievodnými znakmi koristníckeho kapitalizmu. Pre úspech prekonania kapitalistického vývoja však nie je jedno, akým spôsobom k tomu dospejeme. Doterajšie pokusy dopadli katastrofálne a zdiskreditovali myšlienku socializmu natoľko, že si nie som istý, či by sme pri hľadaní humánnejšej spoločnosti mali ešte používať tento pojem, ktorému nerozumejú ani mnohí ľavičiari, nehovoriac o tom, že starenka, ktorej v päťdesiatych rokoch minulého storočia zobrali kravku, pole a zavreli manžela, sa pri vyslovení tohto názvu vyľaká a trikrát prežehná.

Preto zdôrazňujem, že keď hovorím o prekonávaní kapitalizmu, nehovorím o návrate do minulého režimu. Vkladať nádeje do stalinistických komunistov, ktorí zakrývajú svoju myšlienkovú impotenciu nostalgiou za minulosťou, je nielen nevkusné, ale je to aj strata času. Oni vlastne nie sú politickou stranou v pravom zmysle slova, skôr akýmsi krúžkom insitných historikov, ktorý velebí komunistických vrahov a vlastizradcov od Gottwalda až po Biľaka a sníva o návrate starých čias (verejne to hovoriť nemôžu, lebo by to bol trestný čin). Komunisti nenadväzujú na to najlepšie, čo v ich strane bolo, na myšlienkové prúdy davistov a protagonistov Česko-slovenskej jari z roku 1968, ale na stalinistické a normalizačné tradície. Nie, rozhodne nechcem reštauráciu systému, ktorý v skutočnosti nebol socializmom, ale štátnym kapitalizmom – ako to výstižne pomenoval marxistický filozof a jeden z najvýznamnejších mysliteľov súčasnej Európy Gáspár Tamás. Aj môj najobľúbenejší marxistický filozof Erich Fromm upozorňuje, že komunisti sovietskeho typu chápali socializmus v princípoch kapitalizmu. Socializmus pre nich nebol spoločnosťou, ktorá sa líši od kapitalizmu svojou ľudskou povahou, ale formou kapitalizmu, v ktorej sa stranícky aparát stane mocenskou elitou a bude ovládať ostatné spoločenské skupiny. V podobnom duchu varoval pred takýmto chápaním socializmu aj Fridrich Engels.

A už vôbec nehovorím o národnom socializme, ktorému začínajú šokujúco podliehať niektorí radikálni ľavičiari (je to síce absurdné, ale historicky vôbec nie ojedinelé – podobne sa radikálny socialista Benito Mussolini stal zakladateľom talianskeho fašizmu). Veľmi rozšíreným omylom je stotožňovať pojem sociálny s pojmom ľavicový. Konzervativizmus (kresťanský či národný) dokáže byť vo svojej podstate hlboko sociálny, ale nikdy neprekročí hranicu charity a zmierňovania následkov kapitalistickej ekonomiky. Sociálna politika najsilnejšej vládnej strany má najbližšie k bavorskej Kresťansko-sociálnej únii (CSU). Mnohí sociálni demokrati, ale aj komunisti si neuvedomujú, že ich odpovede na nahromadené problémy už dávno nie sú ľavicové, ale fašistické. Na to, aby sme pochopili ten veľmi jemný, ale mimoriadne dôležitý rozdiel medzi socialistickým a nacistickým postojom, sa musíme vrátiť do tridsiatych rokov minulého storočia.

Antielitárska politika nemeckej NSDAP dokázala integrovať socialisticky zmýšľajúcich robotníkov, remeselníkov a zamestnancov, ktorí dúfali v spoločenské uznanie a lepší život svojich detí. Nacisti zaviedli dovtedy neznámu dovolenku, detské prídavky a vianočné príplatky, podporovali rodiny s deťmi, znížili nezamestnanosť, zvýšili ochranu práv užívateľov nájomných bytov. Chudobnejší ľudia mohli počítať so štátnou pomocou pri splácaní hypoték, so sociálnym poistením, finančným príspevkom pre študentov i s lacnejším uhlím a zemiakmi. Nacistický hospodársky zázrak bol založený na zbrojení, budovaní infraštruktúry a zavedení nútených verejných prác. Na rozdiel od Churchilla Hitler nesľuboval národu krv, pot a slzy – získaval si ho znovu a znovu systematickou sociálnou dobročinnosťou. Príklon Nemcov k národnému socializmu nepramenil z ideologického presvedčenia, ale z materiálnych výhod, ktoré režim obnášal. Hitlera vyniesli k moci práve konzervatívne pravicové sily, ktoré sa neštítili preberať jeho radikálnu rétoriku. Sociálny program nacistického vodcu však napriek tomu nebol socialistický. Možno ho nazvať podplácaním národa prostredníctvom materiálnych výhod. Oficiálna propaganda znela – vodca dal prácu ľuďom. Malo to však jeden háčik: všetko to bolo na dlh a krajina smerovala k bankrotu a do dlhovej pasce. Gigantické vládne dlhy, financujúce zbrojársku výrobu, boli kryté cennými papiermi emitovanými fiktívnou spoločnosťou. Pomocou týchto manipulácií mohla vláda financovať vyzbrojovanie, vykazovať ekonomický rast a vytvárať zdanie ekonomického zázraku. Bola to prosperita na dlh. Keď už bolo jasné, že sa približuje krach, Hitler začal vo svojich úvahách počítať s vojnou. Práve vďaka vojne bankrot nenastal, pretože okupácia Európy umožňovala Nemecku čerpať zdroje z podrobených krajín.


Fašizmus je historicky posledným štádiom kapitalizmu a je živený vojnami. Ten podstatný detail, ktorý odlišuje nacistov od socialistov, sa nachádza v 4. kapitole knihy Adolfa Hitlera Mein Kampf: „Marxistickému postoju všetci ľudia sú si rovní je nevyhnutné vyhlásiť vojnu." Toto fašisti neznášajú na demokratoch najviac: ich rovnosť, ich rešpektovanie rôznorodosti a toleranciu. Preto neustále, so všetkou zúrivosťou a fanatickou upätosťou, podsúvajú verejnosti falošnú tézu, že pre liberálov (pod ktorých nesprávne zahŕňajú všetkých demokratov) sú prioritné práva menšín. Nie sú, oni sa ich obhajoby len odmietajú vzdať, lebo sú súčasťou zápasu za emancipáciu a rovnosť všetkých ľudí. Cieľom ľavice nie je sociálna výpomoc, ale sociálne zrovnoprávnenie, neusiluje sa o charitu, ale o sociálnu spravodlivosť. A z tej nemožno vyčleňovať ľudí na základe rasy, farby pleti, etnickej či náboženskej príslušnosti. Socialista, ktorý prevezme jazyk ultrapravice, nezachraňuje ľavicu, ale ničí ju, pretože volič dá napokon vždy hlas originálu, ako sa to ukázalo aj pri posledných parlamentných voľbách, keď vláde nepomohlo štvanie proti utečencom, naopak, znížili tým citlivosť na fašizmus, lebo posunuli hranice akceptovateľného. Preto ak niekto, kto o sebe tvrdí, že je ľavičiar, no navrhuje prispôsobiť sa agende konzervatívcov, zdôrazňovať národný štát a vytvoriť s nimi spojenectvo proti kapitalizmu, z ktorého žiada vylúčiť liberálov „s ich frázami o slobode a demokracii“ – napĺňa všetky definičné znaky národného socialistu a nepomôže mu ani občasné oháňanie sa Marxom, lebo Karl Marx nazýval takéto spojenectvá reakčnými silami.

Socialisti liberalizmus nikdy nepopierali, ale prekonávali ho. Tam, kde sa práva a slobody odstraňujú, nemôže byť o skutočnom socializme ani reči. Socializmus dnes znamená predovšetkým radikálnu demokraciu, jej prehĺbenie a rozšírenie aj do ekonomickej a sociálnej sféry. Mám na mysli takú demokraciu, ktorá preniká dennodenne všetkými oblasťami života spoločnosti, ktorá umožňuje začať vytvárať spoločnosť bez nezamestnanosti, bez chudoby, bez útlaku. Autentická ľavica rieši reálne problémy pracujúcich, namiesto toho, aby šírila politiku strachu a zbabelo kopala do tých, ktorí nemajú silu sa brániť – či už sú to Rómovia, utečenci alebo ľudia žijúci v hmotnej núdzi. Autentická ľavica sa ozve, keď politici v službách mocenských elít rozkrádajú to, čo patrí všetkým, namiesto toho, aby sa k nim pridala. Autentická ľavica sa nebojí vystúpiť proti pravicovému populizmu a dokáže mu čeliť tým, že pomenuje skutočné príčiny našich problémov. Autentická ľavica nikdy neuprednostní podporu autoritatívneho vodcu pred solidaritou s biednymi, lebo vie, že sociálny štát bez právneho je čistý nezmysel. Nemôžete stavať strechu domu, keď nemáte vybudované jeho základy. Nemôžete presadzovať lepšie pracovné podmienky pre zamestnancov v krajine, v ktorej nemáte zabezpečenú vymožiteľnosť práva a spravodlivý súdny proces.

Práva pracujúcich budú u mňa vždy na prvom mieste. Ale nenechám si vnútiť fašistickú predstavu, že ich môžeme udržať len útlakom iných. Celý život som zasvätil službe mieru a nespreneverím sa tejto filozofii teraz, aby som militantne štval proti ľuďom, ktorí nás nielenže neohrozujú, ale o našu krajinu sa ani neobtrú. Som vlastenec, poznám túto krajinu tak ako len málokto. Vychoval som tisíce študentov, ktorým som na prednáškach vštepoval lásku a úctu k vlasti, jej dejinám, predkom, kultúre a prírode. A preto nedovolím, aby toto moje vlastenectvo niekto spochybňoval len preto, lebo prechovávam úctu a obdiv aj k iným kultúram. Možno je to už nezastaviteľné, možno sú ľudia už takí iracionálni a nakazení hnedým morom, že budeme musieť prejsť obrovskou a tragickou civilizačnou kataklizmou, aby sme si uvedomili, čo je v živote dôležité, nadčasové a za čo sa oplatí žiť a umierať. Ja mám však vo veciach jasno a budem stáť za svojimi hodnotami pevne ako skala. Chcem kráčať v šľapajách Štúra, Štefánika, Hodžu a Dubčeka, nadväzovať na štúrovcov, davistov i protagonistov Česko-slovenskej jari, vydal som sa na cestu, na konci ktorej chcem prispieť k budovaniu nášho štátu a k sláve našej vlasti tak, aby bola spoločným domovom pre nás všetkých, nie len pre vyvolených a aby reprezentovala to najlepšie z nás, čím prispievame k európskej kultúre a svetovej civilizácii. To nie je misia na jednu krátku demagogickú kampaň. To je životná cesta. A ja z nej neuhnem, nech sa deje čokoľvek. Veď poznáte ten môj obľúbený Gándhího výrok: „Najprv vás ignorujú. Potom sa vám vysmievajú. Potom s vami bojujú. No a napokon vyhráte.“

22 komentářů :

  1. Kapitalismus?:
    https://ac24.cz/-/polska-tovarna-delnikum-vzala-zidle-fotka-kde-kleci-pobourila-svet?redirect=%2Fweb%2Fac24%2Fuvod%3Fp_p_id%3Dcom_liferay_asset_publisher_web_portlet_AssetPublisherPortlet_INSTANCE_6LN4ieZ8eFrT%26p_p_lifecycle%3D2%26p_p_state%3Dnormal%26p_

    OdpovědětVymazat
  2. Tragedie je, ze lidi uplne zblbli a blbi jsou porad. Takovy jsem byl i ja, myslel jsem, ze Zapad, hlavne USA, ktere jsem tak miloval a SSSR jeste vic nenavidel, je nebe na zemi. Utekl jsem v r. 87, ale stacilo mne 5 let v USA, abych tvrdil - ZLATI KOMUNISTE (a to jsem byl 58 dni ve vysetrovaci vazbe, pak ztratil zamestnani jako ekonom, byl delnikem, nemohl cestovat atd). V USA jsem si uzival demokracie. A to mi stacilo k tomuto zaveru. Je tragedie, kdyz lidi, co prozili socialismus, nevoli komunisty, voli to, aby par lidi se melo dobre a sami zivorili. Jendo je jasne: VOLI voli. A s tim se uz nic neudela, protoze kapitalismus tak uspesne nici zivot na zemekouli, ze je velka nadeje, dle environmentalists, ze lidstvo se nedozije r. 2100. ZASLUHUJE si to. Pan Buh si udela neco rozumejsiho nez jsou kapitalisticke vydobytky (lidi)

    OdpovědětVymazat
    Odpovědi
    1. Co bylo v te Americe tak hroznyho?

      Vymazat
    2. Amerika a Američani, vole.

      Vymazat
    3. Ta první věta by se měla zarámovat. To je hlavní příčina toho srabu, který stále zesiluje. Lidi se nechávají intenzivně oblbnout a většina jich ani v nejmenším neprohlédla tu habaďůru. Výsledkem je růst systému, který je vyloženě nepřátelský lidem, životnímu prostředí, který ničí všechno krásné a smysluplné a na který nakonec dojedou i ti, kteří z něj dnes mají ještě dočasný prospěch.

      Vymazat
  3. V posledním stádiu jsou zadlužené kapitalistické státy v čele s usa.

    OdpovědětVymazat
  4. Edo, menej masturbovať u klávesnice a viacej čítať Marxa a Engelsa.

    "Chcem kráčať v šľapajách Štúra, Štefánika, Hodžu a Dubčeka..."
    Štúr by naxratý, že mu v Praze Anička Reissová (Němka jak poleno ale česká obrozenka) dala kopačky.

    Štefánik byl inteligentný reakcionář, Hodža neinteligentný.
    Dubček bahno.

    Kampa chcete jít?
    Kadibudka je furt na hnoji.

    OdpovědětVymazat
    Odpovědi
    1. 2:09 - No to je ale fakt velmi inteligentní canc. Ale prozradil na sebe, že samoukájí v kadibudce. Inu, jiný kraj, jiný mrav.

      Vymazat
  5. Dozvěděl jsem se, co je špatné. S tím se dá souhlasit. Trošku vágně jsem se dozvěděl i co je správné. Na čistě teoretické úrovni by se snad dalo i s tímto v něčem souhlasit. Ale je tu stále ten stejný problém - jak toho dosáhnout? Protagonisté současných pořádků totiž tak jako nikdy dříve, ani tentokrát nebudou koukat se založenýma rukama. Zvláště když dnes ovládají prakticky vše.

    On ten (relativní)úspěch Gándhího nebyl až tak docela založen na ryzím pacifismu, pravdě ani lásce, jak se dnes dojímají za spokojeného přitakání současných vládců pravdoláskoví intelektuálové. A přesto by to celé bylo k ničemu, kdyby nepřišla 2 sv. válka, která zasáhla všechny oblasti života a způsobila velké změny v mocenských vztazích.

    V souvislosti s tímto článkem jsem si vzpoměl na jeden citát: Někteří lidé by strašně rádi změnili svět k lepšímu, ale ty formy a metody, kterými to jde udělat, se jim zdají neslušné. Jenže z platonické lásky se děti nerodí, rodí se jen z toho "neslušného" sexu.

    OdpovědětVymazat
    Odpovědi
    1. Gándí se stal Mahátmou díky marketingové činnosti svého LGBTPZ německého milce, cvičitele německého aerobiku, asi jako Henlein.
      Osinou v britské p.
      To už předtim musel bejt pěkná potvora.

      Vymazat
  6. NEštěstí je překopání hodnot. Přestávají fungovat klasické rodinné vazby a vztahy.Matka s fotrem jsou proto abych měl kde spát, čisté věci na sebe a co půl roku nový mobil.To je ostatně věc kterou když člověku seberete, tak se mu sesype život.Nedokáže přežít bez toho aby hladil displej.Přidejte k tomu televizi kde na vás co deset minut chrlí nabídky půjček a tupé seriály, rádia kde sice najdete tu svou hudbu co se vám líbí ale i moderátoři buď tupci a nebo na zakázku plijou rádobybonmoty tu na ČSSD tu na prezidenta tu na premiéra.Řekněte mi která generace prozře a na základě čeho? Kdo jim předá osobní životní zkušenost? Kdo o takovou informaci bude stát? Geniálně si nás zotročili. Já jsem vždy se zájmem poslouchal když soused vyprávěl, jak se žilo za první republiky, jaké to bylo za války a proč(Sudety), jaké po válce.Byl jsem v době vyprávění mladý, ale pamatuji si to a porovnávám a dávám to do souvislostí s mými životními zkušenostmi.

    OdpovědětVymazat
  7. Raděj se zeptej,proč neužívají označení USA ?,...USA totiž vůbec už neexistuje.......

    OdpovědětVymazat
  8. V celku to pan Chmelár popisuje správně jenom jak z toho. Zvrhlým zdegenerovaným parazitům kteří pochopily dějinou příležitost se podařilo zaktivovat parazitické geny u většiny mladých lidí. K tomu vytvořit zákony na jejich ochranu a vybudovat parazitický státní aparát. V současnosti jsme ve fázi kdy jim jde o likvidaci většiny obyvatel země. Většina výroby jsou hračky pro degenerované lidi a v podstatě ničí planetu. Nastupující robotizace zajistí potřebné služby pro vyvolené a ostatní nejsou potřeba.

    OdpovědětVymazat
  9. Ako na slovensku jeden poznamenal, dnes deliť ľavicu, a pravicu, nemá zmysel. Čo je štandardná politická strana??

    Každí kto sa dostane ku korytu, zabúda na voličov.

    Niekto si v mediach povie svoj názor, a je označovaný za xenofóbneho, netolerantného, a ešte horšie ak je to dokonca poslanec, na toho dokonca podávajú trestné oznámenia, lebo sa im poslanec v národnej rade vymkol z podkontroli, a ostatné koaličné, sa ni opozičné stany nevedia zmieriť že poslanec má svoj vlastný názor. Tak je označovaní za anomáliu v NR SR a aj subjekt ktorí zastupuje ako poslanec parlamentu.

    Dnes je demokracia iba pre vyvolených,ktorí majú rovnaký názor.
    Dnes ľudia aj rezignovali, lebo v 89 boli oklamaní, a robiť prevraty, na uliciach, iba aby sa ku kormidlu, a korytu dostal šikovnejší zlodej ako bol pred tím, ľuďom nedáva zmysel. Ľudia potrebujú teraz zmeniť režim, a systém, aby sa nastolila spravodlivejšia spoločnosť, ktorá vie že za vykonanú prácu, dostane aj prácu.
    Kde pracujúci ktorí odparacoval 30 rokov neskončí na ulici, iba preto, že z dôchodku nedokáže pokryť, svoje náklady.

    Rozbitie tradičných väzieb Muž-Žena-dieťa, teda tradičnej rodiny. A nielen to starých pošleme k vode lebo ich mladí nepotrebujú, aby im pripomínali, ako sa žilo pred 40, 60 rokmi. Mladí to nepotrebujú, aby ich starí poúčali, čo majú a čo nemajú.
    Preto je spoločnosť rozbitá kde žena si urobí dieťa, aby prose muž platil alimenty, ale aby sa muž, so ženou nepodieľal na výchove spoločného potomka.
    Alebo aby dieťa si v škôlke vybralo, či chce biť ako Noriega, Ortega, Eskobar, alebo Trump, Mao, Kim, alebo Merkel, v lepšom prípade Assad, Saddat, Saddam, Kaddafi. Alebo che biť, on, ona, ono. A to aj napriek tomu že fiziologické je to vopred dané, kde dieťa proste nemôže biť čosi zaumieni. Alebo si rovno vybrať rodičov, alebo ich rovno vymeniť. Lebo rodičia vo svojej finančnej situácii, nedokážu dieťaťu kúpiť nový mobil, ale dajú mu ten opotrebovaný.
    Podporovať rovnaké zväzky, u oboch pohlaví, kde tradičná rodina si musí zobrať úver, a rovnaké pohlavie rovno dostane byt, lebo musíme biť tolerantný voči menšine, lebo budú chodiť demarše rovno z Bruselu.
    Potom sa čudujeme že k voľbám chodí čoraz menej a menej ľudí, a najmenej k tím voľbám do Bruselskej centráli.
    Nespokojný bezdomovci, protestujú na uliciach hlavného mesta, za lepšie životné podmienky, a dobre platení komedianti ich v tom proteste ešte aj podporujú.
    Ale zabúdajú že po voľbách ten bezdomovec ostane aj tak na ulici, a to aj napriek tomu že na ulici aj protestuje, hlavne že sa tí ostatný sa majú dobre.
    Na poliach pestujú konope, lebo EU im zabránila pestovať iné plodiny, lebo sa také smiešne kôti dohodli.
    A kto vypestuje nadbytok konope, je ešte aj stíhaný, že porušuje zákon, keď inú plodinu pestovať nemôže, lebo zemiaky si ľudia kúpia v hypermarketoch z Nemecka, a výrobné náklady produkciu nepokryjú, tak siaha na plodiny ktoré sú u mladých žiadané.

    Potom ta spoločnosť degeneruje, a to natoľko, že je ľahko manipulatívna.

    Kde pani poslankyňa v televízii povedala, veď si adoptujme deti z Číny, budeme mať miliardu, a v Európe budeme mať váhu, že máme miliardu detí z Číny, akurát bude problém či nebudú chcieť urobiť z republiky druhú Kubu, ako Kubánsky raj v strednej Európe, Maďari a Orbán sa už o to pokúsil, a čo dostal z EU vyhrážky a sankcie. Európska Únia si neželá aby niekto v Európe robil Kubánsky raj, a druhú Kubu!!
    Oni v Bruseli chcú mať z Európy Libanón, alebo rovno Sýria, v lepšom prípade Líbyu, ale nie tu Kadáfiho, a ani Assadovu, ale súčastnú Líbyu, a Sýriu v Európe.




    OdpovědětVymazat
    Odpovědi
    1. Ad 10:09 Výborný a kvalitní komentář. Hlavní problém je, že v každé společnosti má zlo dominantní postavení a občanům je možné pouze a jenom s ním zápolit a omezovat ho, a to podle morálních standardů té které společnosti (ty jsou zárukou správné hodnotové orientace). Chmelárův článek upřednostňuje jakýsi socialismus s lidskou tváří, sociální kapitalismus (pelmel Štefánika, Hodžu, Dubčeka..) a zcela opomíjí geopolitické reálie, např. stát s méně než 10 mil. obyvatel není schopný vybudovat svou suverénní státní entitu, nemá dostatek zdrojů, a musí se schovat pod velmoc, která mu jeho státnost garantuje a samozřejmě ovlivňuje. Toto je osud všech států vzniklých z R-U. V těchto danostech lze potom uvažovat o jakési konstrukci sociálně spravedlivé společnosti, ovšem nelze opomíjet fakt, že bohatá vrstva není o nic víc/míň hříšná, než ta chudší, jejíž choutky omezuje vládnoucí elita ve svůj prospěch.

      Vymazat
  10. Chmelár by byl dobrý prezident. Jenže ti dobří, rozumní a inteligentní, nemají v současnosti naději na úspěch.
    Doba produkuje stále blbější, omezenější "lidi", slyšící jen
    na reklamy, názory všelijakých kalousků a kyšek.
    Kdyby byl Chmelár nový typ mobilu nebo auta, tak by byl zvolen.

    OdpovědětVymazat
  11. Příčinou současného stavu naší civilizace není politika s pravolevou polaritou, demokracie -vláda lidu versus vláda oligarchie, socialismus verssus kapitalismus atd.
    Příčinou je už padesát let probíhající "kulturní revoluce" která ve skutečnosti způsobila kulrurní degradaci, dekadenci, degeneraci.
    Přirozená tisícití trvajíci kulturní hierarchie autorit ve společnosti byla nahražena chaotickou kulturní demokracií.
    V rodinách autorita děda a otce není uznávána, role muže a ženy je zpochybněna, autorita starších ve společnosti je znevážena a nahrazena kultem nezkušeného ale modernistického mládí apod.
    Místo přirozených autorit nahradili komedianti, celebrity, vip a další pochybné existence a tyto falešné autority se stávají vzorem ve výchovně dalších generací.
    Umění a masová kultura vytváří rovněž hloupé vzory jednání, které lidé napodobují.
    Dalo by se dál pokračovat mnoha příklady ....
    Naše civilizace klesla na dno, řešení není jenom politické, ale spočívá i v renesančním návratu k přirozené civilizační kultuře.

    OdpovědětVymazat
  12. S většinou článku autora lze jen souhlasit.Ovšem tvrdit,že tím ,že se neosvédčil první pokus o sociálně spravedlivou společnost-socialismus sovětského typu-je myšlenka socialismu a marxismu mrtvá (přes všechny excesy-stařenka s kravkou),je omyl.Sedmdesát let v historii lidstva nic neznamená.A dále-opírat se o totálně neschopného politika Dubčeka,který se silně podepsal na tom co se stalo v roce 1968,to autor také nezvládl!

    OdpovědětVymazat
    Odpovědi
    1. Přesně tak 13:48. 70 let bylo na socialismus málo. Dále jsem měl pocit, že podle něj se levice nemá bránit hnědnutí multikulti. No toto.

      Vymazat
  13. Korupce kapitálu, zaměřená na vytvoření střední třídy, jako ochránkyni a zastánkyni kapitalismu je celkem analogií "sociálního programu" A. Hitlera a jeho ideologie nacismu. Právě proto i ta podoba s euroatlantickým nacismem dneška.
    Proto si ale také nemyslím, že naše soudobá idea světa agresorů, okupantů, diktátorů zde bude na věky a už vůbec si nemyslím, že lidé vzdali hledání světa s právní a sociální spravedlností. Nesmíme Svět vidět očima západních militaristů a krvežíznivých šílenců, ať sídlí na jakékoliv Street, White, xexagonech. A ani nás nebude muset mrzet, že se jednou "střed" světa posune na racionální Východ a ze Západu vznikne jakýsi skanzen, "jak se chtělo lidstvo vyhubit" ve službách diktatuře kapitálu.

    OdpovědětVymazat
  14. Ak chce pán E. Chmelár sa dostať aspoň do druhého kola prezidentských volieb, mal by sa jasne vyhraniť. Z toho čo píše a diskutuje ho možno charakterizovať ako "ani ryba ani rak". Kritizuje kapitalizmus, socializmus, ale čo vlastne predkladá, akú alternatívu?

    OdpovědětVymazat
  15. Můžem kdákat do aleluja ale volové jsme sami.Mnichov,rok 1968.rok 1989 a tu sračku dodnes jsme si zavinili sami.Takže dobře nám tak.Český národ nemůže být svobodný,protože na to nemá.Pokud v histori nam velel někdo kdo vzešel z české kotliny a byl vychován v česku,byl vždy kretén,ochlasta,degén.Pokud byl vychován v cizině ,měl to v hlavě srovnané.Příklad: Karel IV,Masarik a jeho syn atd. Zde náme jen ochlastu Havla,Švancíka a spol.To je ale bída.Dokonce i ten Beneš to vzdal a řekl si poserte se blbečci.

    OdpovědětVymazat