Reklama

.

.

čtvrtek 18. dubna 2019

Russia-gate: koniec najväčšej konšpiračnej teórie našich čias?


Pochod žien v New Yorku, január 2017
Branislav Fábry
18. 4. 2019 LiterárnyTýždeník a NovéSlovo
Na konci marca 2019 slávil svet jeden z najväčších úspechov v boji proti tzv. konšpiračným teóriám. Ukázalo sa, že médiami šírená predstava o sprisahaní D. Trumpa a Ruska s cieľom ovplyvniť americké prezidentské voľby v roku 2016 (nazvaná ako Russia-gate) nie je nič iné než prázdna bublina. Niet pochýb, že D. Trump si zaslúži množstvo oprávnenej kritiky a väčšina jeho krokov v zahraničnej politike je neprijateľná, napriek tomu však treba odsúdiť snahu vytvárať z neho kohosi, kým určite nie je – akýsi „Putinov človek“. Žiaľ, táto snaha je jednou z najabsurdnejších tragikomédií 21. storočia.


Veľa kriku a vyšetrovania

Napriek tomu, že celá kauza Russia-gate sa mnohým zdala smiešna alebo aspoň podozrivá hneď od začiatku, orgány verejnej moci v USA ju zobrali vážne a vyčlenili na jej preverenie mimoriadne kapacity. Na vyšetrovaní sa zúčastňovali desiatky kvalifikovaných právnikov a agentov FBI, bolo vykonaných asi 500 prehliadok, 500 vypočúvaní svedkov a asi 2 800 predvolaní. To sú len niektoré čísla, ktoré sa s týmto prípadom spájajú a celkové náklady na vyšetrovanie tvorili asi 25 miliónov dolárov. Vyšetrovanie sa pritom neobmedzilo len na USA, ale tajné služby USA využívali aj informácie z prostredia zahraničných tajných služieb, najmä britských. Tzv. Muellerova správa, teda výsledok práce špeciálneho vyšetrovateľa R. Muellera a jeho tímu však napriek tomu hovorila jasnou rečou: Špeciálny vyšetrovateľ nezistil, že by sa Trumpova kampaň alebo ktokoľvek na ňu napojený dopustil sprisahania alebo koordinácie s Rusmi v ich snahách ovplyvniť prezidentské voľby v USA v roku 2016.

Vyšetrovatelia pritom pri výkone svojich povinností postupovali veľmi pozorne, nikoho nešetrili a mnohých ľudí obvinili pre rôzne porušenia zákona (až 37 deliktov), od krivej prísahy až po daňové delikty. Štátne orgány sledovali každý krok ľudí okolo D. Trumpa a tí za akékoľvek svoje chyby platili vysokú cenu. M. Flynn priznal vinu v otázke krivej prísahy, keď klamal o legálnom stretnutí s ruským veľvyslancom, M. Cohen klamal o legálnom projekte s nehnuteľnosťami v Moskve, G. Papadopoulos uviedol nepravdivé údaje o legálnych kontaktoch s Rusmi. Ich delikty však v žiadnom prípade nepotvrdzovali obvinenie voči prezidentovi D. Trumpovi v kauze Russia-gate…


Mediálny konštrukt


Podporu vyšetrovaniu zabezpečoval aj nekritický postoj mainstreamových médií, ktoré od začiatku videli v D. Trumpovi verejného nepriateľa. Na tento prístup D. Trump reagoval takisto agresívne a kritická výmena názorov s mainstreamovými médiami sa stala súčasťou jeho rétoriky. Vo vzťahu k médiám sa mnohí voliči pýtali, aký je zmysel takejto kampane proti prezidentovi a uvažovali, či podobné spochybňovanie zvoleného prezidenta je v súlade s princípmi americkej ústavy. Možno tiež konštatovať, že hoci pri niektorých médiách sa dalo hovoriť aj o úprimnom boji proti osobe D. Trumpa, viacerí novinári celú kauzu pochopili ako nástroj, ktorý im vráti dôveryhodnosť.

Po roku 2016 zostali mnohé médiá a analytici víťazstvom D. Trumpa maximálne zaskočení. Počas volebnej kampane totiž vyjadrovali presvedčenie, že D. Trump nemôže vo volebnom boji zvíťaziť a snažili sa zaradiť ho na okraj volebného spektra. Keďže však napriek negatívnym predpovediam zvíťazil a dostal sa k moci v súlade s volebnými pravidlami, bolo potrebné nájsť niečo, čo by omyly politických analytikov a podporu D. Trumpa u amerických občanov ospravedlnilo. Takýmto vysvetlením sa stala téza o ruskom zasahovaní do volieb. Zvlášť mainstreamovým médiám veľmi vyhovovalo vysvetlenie o „čiernej ruke“ Moskvy, pretože mohli tvrdiť, že informácie, ktoré šírili pred voľbami, boli pravdivé, ale zlý diktátor z Kremľa im svojou dezinformačnou kampaňou znemožnil sprostredkovať pravdu americkým občanom.

Určité skupiny vo Washingtone zasa privítali kauzu Russia-gate ako vhodný nástroj na ovplyvňovanie Trumpovej politiky. Jednou z hlavných vecí, ktorých sa obávali po nástupe nového prezidenta, bola zmena v politike voči Rusku. D. Trump totiž v predvolebnej kampani sľuboval, že sa pokúsi zlepšiť vzťahy s Ruskom a vyjadril presvedčenie, že sa mu podarí dohodnúť sa priamo s V. Putinom. Je možné, že D. Trump neplánoval tieto sľuby dodržať, ale práve kauza Russia-gate ovplyvnila jeho správanie v rozhodujúcich situáciách, týkajúcich sa vzťahov s Ruskom. Vzhľadom na prebiehajúce vyšetrovanie nechcel D. Trump robiť s Moskvou kompromisy a namiesto toho presvedčoval americkú verejnosť, že vie byť voči Rusku tvrdý. Aj preto sa vzťahy s Ruskom dnes stali ešte horšími, než boli za prezidenta B. Obamu.


Situácia po vyšetrovacej blamáži


Napriek tomu, že ešte stále neboli zverejnené mnohé informácie z Muellerovej správy, jej hlavný výsledok predstavuje porážku pre mainstreamové médiá v USA a v krajinách ich spojencov. Po zverejnení Muellerovej správy sa dá naratív o ruskom zasahovaní do amerických volieb ľahko spochybniť ako nepodložená konšpiračná teória. Napriek tomu však nebude pre médiá ľahké túto dva roky živenú teóriu opustiť a nahradiť ju nejakou inou porovnateľnou témou. Danú teória budú ťažko opúšťať aj preto, lebo je pohodlná a výhodná a prisudzuje vinu za neúspech novinárskej propagandy inému subjektu.

Keby sa neúspech Russia-gate dostavil niekedy v minulosti, znamenal by pre mainstreamové médiá vážny problém a hlbokú krízu. V súčasnosti však informácia, že novinári klamú a manipulujú, nikoho príliš neprekvapuje. Cieľom médií dnes nie je hľadať pravdu, ale konštruovať fikciu dobra a zla, ktorá vyvoláva spontánne emócie ľudí a umožní využiť ich v boji s politickými protivníkmi. Dnes nie je potrebné analyzovať situáciu ani poznať fakty, stačí stáť na strane „slušnosti“ a prispieť svojou trochou v boji za ten „správny názor“. Práve internet a sociálne siete sa pritom veľmi dobre hodia na potvrdzovanie takto zažitých presvedčení voličov.

Aj kvôli uvedenej funkcii internetu jednou z hlavných tém po kauze Russia-gate zostane otázka, nakoľko je možné prostredníctvom kampaní na internete zmeniť názory voličov. Vyšetrovanie by sa však do budúcnosti malo viesť nielen o tom, či niekto ovplyvnil voľby v USA, ale aj o tom, či USA a ich spojenci ovplyvňujú volebnú súťaž v iných krajinách. Podozrenia existujú nielen voči štátnym orgánom USA, ale aj voči internetovým firmám so sídlom v USA. A práve táto kontrola tzv. nových médií zo strany amerických firiem vyvoláva otázniky o zásahoch do volebných procesov v krajinách, kde sa USA usilujú presadzovať svoje záujmy. To je však už nie je kauza Russia-gate, ale USA-gate.


(Komentár vyšiel v Literárnom týždenníku 13 – 14/2019)

8 komentářů :

  1. Blbci se zmocnili svetovlady.

    OdpovědětVymazat
  2. 15:49 řekl bych, že bezcharakterní, nemorální blbci ...

    OdpovědětVymazat
  3. Udelali ze sebe poradne trouby...ale vlastne uz od zacatku..Bud by byli spatne zabezpeceni (zeme,ktera je doslova prospikovana tajnymi sluzbami)...a nebo manipulativni komedianti

    OdpovědětVymazat
  4. Kluci usaty, my vas sledujeme:-)

    https://nazory.aktualne.cz/komentare/konspiracni-weby-a-populisti-jsou-toxicky-koktejl-dobre-ze-t/r~b645ed9461df11e9a049ac1f6b220ee8/

    OdpovědětVymazat
    Odpovědi
    1. ja povazuji za konspiracni web aktualne.cz

      Vymazat
  5. No jo přesně tak blamáž ostuda a takový blbce nám dávají za příklad.

    OdpovědětVymazat
  6. Zajímavé, tady se píše, že neobjevili žádnou spojitost s Trumpem a jeho lidmi s ruským ovlivňováním a v čété přímo psali, že neobjevili spojitost žádného amerického občana s tímto ovlivňováním. První informace naznačuje, že by mohl nějaký jiný Američan, nedejbože Hillary, ovlivňovat, zato loajální čété tvrdí, že žádný Američan, tím spíše Hillary, ani náhodou.

    OdpovědětVymazat
  7. Zajímavé je, že Rusové ovlivňují volby v USA, ale když je to obráceně, tak o tom "demo" mlčí. Poslední ukázka je Venezuela.

    OdpovědětVymazat