Reklama

.

.

pátek 25. října 2019

Profesor Rainer Mausfeld: Kapitalistická demokracia nemôže existovať bez propagandy – jej manipulačné techniky sú psychológom známe už viac ako sto rokov

Profesor Reiner Mausfeld
Lucia Žatková
25.10.2019 Luciine Dvere

Vyštudoval psychológiu, matematiku a filozofiu na univerzite v Bonne a matematickú psychológiu v holandskom Nijmegene. Od roku 2004 je členom Nemeckej akadémie vied Leopoldina, o jedenásť rokov neskôr sa stáva verejne známym vďaka svojej prednáške a rovnomennej publikácii Prečo jahňatá mlčia? Venoval ju analýze a kritike elitárskej demokracie, neoliberalizmu, médií, propagandy a jej manipulačných techník, prostredníctvom ktorých držia „mocní“ tohto sveta pod kontrolou masy „nevedomých“. Rozprávali sme sa s emeritným profesorom všeobecnej psychológie na Univerzite Christiana Albrechtsa v nemeckom Kieli RAINEROM MAUSFELDOM

Verejnosť Vás spoznala vďaka prednáške, ktorú na Youtube zavesil jeden z Vašich študentov. Okrem iného v nej spomínate to, že „elity“ naozaj ľudí považujú za stádo, ktoré reaguje nevypočítateľne, iracionálne, vášnivo a preto je potrebné ovplyvňovať ho a získať nad ním plnú kontrolu. Máme my ľudia naozaj tendenciu reagovať stádovito? Sme ľahko ovplyvniteľní? V čom táto naša ľudská „slabosť“ spočíva?

Metaforu pastiera a stáda, ktorá má znázorňovať systém organizácie spoločnosti, nachádzame už v antike. Ťahá sa naprieč celou históriou západného sveta. Podľa nej existuje základný rozdiel medzi tými, ktorí sú schopní a vyvolení k tomu, aby vládli, a tými, ktorým je predurčené, aby slúžili – táto metafora je teda akýmsi odôvodnením oprávnenosti ich nadvlády. Často sa poukazovalo na to, že národ je neschopný prevziať na seba spoločenskú zodpovednosť, chová sa iracionálne a je hnaný afektami. Ľud sa teda podobá stádu, ktoré potrebuje vodcu. Stačí pohľad do histórie a taktiež momentálnej spoločenskej reality na to, aby ste pochopili, že myšlienka politicky „všekompetentných“, racionálnych a všeobecnému blahu slúžiacich „elít“ nie je ničím iným, ako ich vlastnou fantáziou. Touto ideologickou fikciou odôvodňujú znesvojprávňovanie „hlúpeho ľudu“. My ako ľudia sme od prírody sociálnymi bytosťami – znamená to, že sme sociálne organizovaní a máme sklon k formovaniu hierarchických organizačných štruktúr. To sa potom manifestuje v javoch, ktoré môžeme metaforicky nazvať „sklonom ku stádovitosti“. Aj táto metafora však platí len do určitej miery. Sociálne prejavy tohto „stádovitého pudu“ totiž neprebiehajú úplne podľa šablóny, ale určuje ich široké spektrum iných psychických vplyvov a v neposlednom rade i naše vedomé rozhodnutia. Určité sklony k stádovitosti u ľudí teda bezpochyby existujú, nie je to však automatizovaný a nekontrolovateľný jav. Faktory, ktoré na celý proces pôsobia, sú veľmi komplexné a môžu byť čiastočne prístupné našej vedomej kontrole. K mentálnej výbave nás ako sociálnych bytostí, patrí široké spektrum možností ako ovplyvňovať myslenie, cítenie a konanie iných ľudí prostredníctvom vyvolávania emócií – radosti, nadšenia, hnevu, rozhorčenia a ostatných. Prípadne aj cez verbálne sprostredkované intelektuálne prostriedky akými sú napríklad prehováranie, presviedčanie, vyhrážanie, sľubovanie a podobné. Bez psychickej ovplyvniteľnosti by sme neboli sociálnymi bytosťami. Možnosť sociálnej organizácie do veľkej miery spočíva práve v tom, že sme ovplyvniteľní a sami dokážeme ovplyvňovať iných. Toto teda nie je slabosť našej mysle, ale predpoklad k tomu, aby sme mohli sociálnymi bytosťami naozaj byť. Iba ak sa na tieto javy pozeráme z pohľadu mocenských vzťahov, má zmysel nazývať niektoré z vlastností našej mysle „slabými stránkami“. Môžu byť totiž zámerne zmanipulované, aby získali, udržiavali a rozširovali moc. V tomto zmysle možno povedať, že metódy propagandy, vyvinuté „elitami“, zámerne využívajú „slabiny“ našej mysle. Mnoho podvodov a ilúzií, ktoré sa dajú použiť aj na účely politickej indoktrinácie, sa zakladá práve na charakteristikách a zásadách jej dizajnu. Základné vnútorné mechanizmy našej mysle sú do značnej miery chránené pred introspektívnymi vhľadmi – podvody a manipulácie budú preto stále fungovať aj napriek tomu, že o nich budeme vedieť. Čím viac sa v éteri opakujú nepravdivé výroky, tým viac ich ľudia majú tendenciu vnímať ako pravdivé. Tento efekt sa masívne zvyšuje, ak sa výrok opakuje v zdanlivo nezávislých zdrojoch. Napríklad – ráno počujeme o Iráne alebo o Venezuele v rádiu, potom o tom čítame vo veľkom denníku a večer pozeráme správy vo verejnoprávnej televízii. Aj keď vieme o efekte, podľa ktorého sa tisíckrát opakovaná lož nakoniec javí ako pravda, opakovane mu podliehame bez ohľadu na to, či sme experti, alebo laici. Všetci bez rozdielu teda podliehame ilúzii informovanosti.


Znalosti z oblasti psychológie umožňujú „elitám“ v zásade čokoľvek – usmerňujú „stádo“ podľa toho, ako potrebujú. Hovoríme o tzv. „opinion menežmente“ teda menežovaní názoru, či menežmente hnevu davu, o vyvolávaní protivládnych protestov, revolúcií. Ako sa menežuje názor, rozhorčenie? Ide o „vedu“, ucelený súhrn akýchsi techník, ktorými je možné dosiahnuť želaný stav?
V totalitárnych a autoritatívnych systémoch nie je obzvlášť dôležité ovplyvňovať názory a pocity, lebo nadvláda môže byť vykonávaná a stabilizovaná pomocou násilia. Až v kapitalistických demokraciách je ovplyvňovanie a riadenie názorov centrálnym nástrojom vládnutia – demokracia a kapitalizmus sú totiž v neriešiteľnom konflikte a stoja oproti sebe v neustále napätom vzťahu. Kapitalizmus si vyžaduje podriadenie sa moci, ktorú uplatňuje menšina vlastníkov nad väčšinou nevlastníkov a zásadne tým vylučuje oblasť hospodárstva a majetkových pomerov spod demokratickej kontroly. Tí, ktorí sú pri moci, sa nechcú vzdať slova „demokracia“ a možnosti týmto slovom pomenovať systém, ktorý im vyhovuje. Je to zároveň efektívny a lacný spôsob predchádzania možnej revolúcii. Pripúšťajú preto demokratické prvky len v prípade, že náklady na represívne opatrenia by boli príliš vysoké. A práve v takýchto prípadoch je potrebný menežment názorov, ktorý je lacnejší ako represívne opatrenia. Ľud si vďaka nemu ani nevšimne, že nedostáva naozajstnú demokraciu ale len jej ilúziu. Z pohľadu mocných má takáto „demokracia“ výhodu v tom, že zabraňuje ostrejším konfliktom medzi elitnými zoskupeniami s rôznymi záujmami. Takáto ilúzia demokracie, ponúknutá ľuďom, musí byť pre elity bezriziková a nesmie ohrozovať ich postavenie a majetkové pomery. „Kapitalistická demokracia“ je preto odkázaná na vývoj vhodných techník propagandy a menežmentu názorov, ktorými zakrýva už spomínané neriešiteľné rozpory medzi kapitalizmom a demokraciou. „Kapitalistická demokracia“ nemôže existovať bez masívneho ovplyvňovania verejnej mienky a bez systematického vyvolávania strachu – prinajmenšom od začiatku minulého storočia kráča ruka v ruke s rozvojom stále účinnejších techník manipulácie názorov, vytvárania strachu a politickej apatie. Za účelom toho, aby bola „kapitalistická demokracia“ pre centrá moci bezriziková, sa už začiatkom minulého storočia hlavne v USA investovali veľké finančné prostriedky do vývoja širokého arzenálu techník, určených na manipuláciu mienky a chovania más, na kontrolu a podkopávanie emancipačných hnutí a obmedzenia disentu. Dialo sa tak najmä za výdatnej pomoci a využitia poznatkov sociálnych vied a psychológie. Tieto psychologické techniky menežmentu názorov nie sú ani tak samostatnou vedou, ako skôr akýmsi druhom „remesla“, využívajúcim vedecké poznatky z psychológie. Techniky a prostriedky na manipuláciu más existovali už v antike, avšak od začiatku minulého storočia sa v nepredstaviteľnom rozsahu systematicky zdokonaľovali.


Kľúčovú rolu na scéne hrajú médiá, ktoré sami seba považujú za „strážne psy demokracie“. Nie sme však naivní a už dávno sme zistili, že ich hlavnou úlohou rozhodne nie je šírenie pravdy. Akú úlohu z vášho pohľadu zohrávajú médiá v systéme? Akým spôsobom na „betónovaní“ tohto systému a ovplyvňovaní más pracujú?
Úloha médií je v demokracii vskutku rozhodujúca, pretože demokracia čelí naozaj ťažkej úlohe – musí rozvíjať postupy, pomocou ktorých je možné harmonicky zosúladiť rôznorodosť a pluralitu veľmi odlišných záujmov spôsobom, umožňujúcim politické konanie v zmysle všeobecného záujmu. Názorová výmena sa v nej uskutočňuje prostredníctvom verejnej diskusie, verejný diskusný priestor je srdcom demokracie. Svoju funkciu však môže plniť iba vtedy, ak je neporušený, to znamená, ak nie je narušený alebo manipulovaný silnými záujmovými skupinami. Korporátne médiá nemôžu zo svojej podstaty plniť takúto úlohu, pretože sa na základe svojho zapojenia do štruktúr ekonomickej moci takmer nevyhnutne a automaticky stávajú nástrojom, prostredníctvom ktorého sa silné hospodárske záujmové skupiny chcú prezentovať vo verejnom diskusnom priestore. Nemôžeme sa teda pozrieť na otázku postavenia médií v demokracii izolovane – musíme sa zamyslieť nad tým, do akej miery a či vôbec sú demokraticky organizované aj ostatné sektory spoločnosti. Pokiaľ sú centrálne oblasti spoločnosti – hlavne hospodárstvo a médiá – vyňaté spod demokratickej kontroly, nemôže existovať neskreslený a všetkým rovnako prístupný verejný diskusný priestor. Tým pádom nie je vôbec možné hovoriť o nejakej demokracii. Momentálne fungujú masmédiá ako „hlásna trúba“ systému, to znamená, že vykresľujú a interpretujú spoločenské pomery takým spôsobom, aby upevnili postavenie naozajstných držiteľov moci.


Krátko sa dotknime zaujímavého fenoménu – práve mainstreamové médiá vyšli s termínom „fake news“ či „postfaktická doba“. Termínom fake news samozrejme označujú všetko, čo nekorešponduje s ich unisono znejúcim a jediným správnym názorom. Je to ohromný paradox, keďže práve médiá hlavného prúdu s nebetyčnou drzosťou prekrúcajú fakty a lusknutím prsta dokážu urobiť z čiernej bielu a z vraha obeť. Čo je toto za psychologický „mediálny“ ťah? Akoby zlodej kričal: chyťte zlodeja!
Tak, ako bolo povedané: funkciou mainstreamových médií je zabezpečenie nadvlády oficiálnych názorov a udržanie disentu pod kontrolou. K tomu existuje široká škála nástrojov – patrí k nim samozrejme aj vyslovene „neohrabaná lož“. Pretože lož je v každodennom politickom živote samozrejmosťou, týka sa tak politikov, ako aj médií. Jean-Claude Juncker, bývalý predseda Európskej komisie koniec koncov jasne uviedol: „Keď to bude vážne, musíte klamať.“ A samozrejme, v politike je to vždy vážne… Ideálne je, ak už nepotrebujú ani klamať, pretože ľudia sa o pravdu nezaujímajú, sú politicky apatickí a infantilizovaní. Intelektuálni spolupáchatelia mocenských elít rýchlo pochopili, že demokracia môže fungovať v požadovanom zmysle len vtedy, ak sa za pomoci vhodných psychických techník podarí dosiahnuť komplexnú politickú letargiu ľudu. K mediálnemu súboru nástrojov na indoktrináciu, vyvolanie dezorientácie a politickej apatie patrí aj zámerná zámena faktov za názory, vytrhávanie faktov z kontextu a ich znovuposkladanie takým spôsobom, aby podporovali oficiálne pretláčaný názor. Patrí k tomu aj ohováranie a nálepkovanie pre ich zámer vhodnými výrazmi ako napríklad „fake news“, „konšpiračné teórie“ a mnohými ďalšími. V neposlednom rade tento súbor nástrojov obsahuje aj techniky, ktorých cieľom je blokovať schopnosť ľudí vytvárať si vlastné názory. Dá sa to dosiahnuť relatívne ľahko – zaplavením trivialitami alebo úplným zahltením diskusného priestoru bezobsažnými, nezmyslenými, ale ľúbivými frázami.


V súvislosti s témou nie je možné obísť termín „spin doktori“ – prekrúcači reality, alebo skôr propagandisti, ktorých „otcom“ bol synovec Sigmunda Freuda, propagandista v službách vlád a korporácií, Edward Bernays. O.i. je autorom myšlienky, podľa ktorej sme každodenne manipulovaní relatívne malým množstvom ľudí, ktorí rozumejú mentálnym procesom a spoločenským vzorcom más. Tvrdí, že vedomá a inteligentná manipulácia návykov a názorov más je dôležitým elementom demokratickej spoločnosti. Moment…ako idú tieto veci dokopy? Manipulácia a demokracia?
Vlastne nejdú dokopy vôbec, lebo demokracia v tom duchu, ako ju rozvíjalo osvietenstvo, znamená práve socializáciu moci a politické sebaurčenie. Každý občan by mal mať primeraný podiel na všetkých rozhodnutiach, ktoré ovplyvňujú jeho spoločenský život. Všetci občania majú teda nárok na plnú demokratickú účasť na všetkých dôležitých aspektoch spoločnosti. Ústredná myšlienka demokracie sa zrodila z úsilia vyvodiť ponaučenie z obrovského množstva preliatej krvi v histórii a postaviť civilizačný obranný val proti excesom moci a proti uplatňovaniu práva silnejšieho. Pochopiteľne, tým, ktorí sú pri moci, demokracia nevonia, pretože by obmedzovala ich moc a ohrozovala ich postavenie. Demokracia totiž znamená práve obmedzovanie túžby bohatých a vplyvných po moci a o to „elity“ samozrejme nemajú záujem. Z toho vyplýva napätie medzi túžbami vládnucej vrstvy, upevňujúcej svoje postavenie a status, a našou požiadavkou cítiť sa spoločensky autonómne a „svojprávne“. Ako sa teda dá z pohľadu mocných toto napätie eliminovať tak, aby sa zaobišlo bez krvavých revolúcií? Riešenie spočíva v tom, že túžbu občanov po slobode uspokoja náhradou – teda ilúziou demokracie. Na to, aby sa vytvorila takáto ilúzia, treba predovšetkým vhodné metódy indoktrinácie a manipulácie verejnej mienky. Takéto metódy musia veľmi účinne zakrývať skutočnosť, že ide iba o ilúziu demokracie a nesmú byť ľahko odhaliteľné ako manipulatívne. Propaganda totiž stráca svoj účinok, ak je príliš zrejmé, že ide o propagandu. Úspech moderných propagandistických techník v kapitalistických demokraciách spočíva najmä v jednom – veľká časť dnešnej populácie je presvedčená, že v spoločnosti, v ktorej žijú, propaganda jednoducho neexistuje.


Zaujímavý je aj fakt, že najhlasnejšími obhajcami názorov mainstreamu sú práve ľudia vzdelaní a kreatívni – intelektuáli, umelci. Do bodky preberajú názory „z novín“ za svoje, na ich šírenie majú samozrejme k dispozícii obrovský mediálny priestor. Pohľad na „indoktrinovaných intelektuálov“ neschopných akéhokoľvek pátrania, ktoré by ich mohlo zaviesť mimo prúdu, je občas neuveriteľne smutný. V čom tkvie tajomstvo indoktrinácie intelektuála? Ako je z pohľadu psychológa možné, že systém dokáže zmagoriť práve týchto ľudí?
Dôvod je pomerne jednoduchý: žurnalisti, intelektuáli, profesori, ako aj všeobecne takzvané vzdelané vrstvy patria k tým, ktorí najdlhšie prechádzali vzdelávacími inštitúciami spoločnosti a tomu zodpovedajúcemu kariérnemu filtru. Vzdelávacie inštitúcie spoločnosti, rovnako ako ideologicky zaťažené povolania, sú hlavnými šíriteľmi samotnej ideológie – je to skutočnosť, ktorú ovláda každý sociológ. Z toho vyplýva, že vo všetkých dobách práve takzvané vzdelané vrstvy vykazujú obzvlášť vysoký stupeň ideologickej indoktrinácie. Osvojili si ju tak intenzívne, že si už ani neuvedomujú, ako hlboko sú sami indoktrinovaní. Plávajú vo vládnucej ideológii ako ryba vo vode a pritom sú voči nej úplne slepí. Tak, ako obyvatelia jaskyne v známom Platónovom podobenstve, reagujú vyslovene agresívne, ak niekto na ich slepotu poukazuje. Vo svojich ideologických pohľadoch na vec sa neustále vzájomne uisťujú – akoby tým zvyšovali subjektívny obsah pravdy, vlastných názorov a postojov. Preto je pre nich často nemysliteľné, že svojimi názormi a konaním v skutočnosti len ideologicky stabilizujú prevládajúce mocenské pomery. Nie je sa čo čudovať, že žurnalisti a intelektuáli sa chovajú ako železné piliny v magnetickom poli moci. Za masívnej pomoci sociálnych vied a psychológie sa už viac ako sto rokov vyvíjajú mechanizmy, slúžiace na ideologickú indoktrináciu. Už v 20. rokoch minulého storočia sa zistilo, že priemyselný kapitalizmus a demokracia sú vzájomne nezlúčiteľné. Ako som už spomenul – sú potrebné veľmi účinné, ale súčasne neviditeľné techniky indoktrinácie, aby sa ľudu sprostredkovala ilúzia demokracie a súčasne zachovala stabilita naozajstných centier moci. Tieto techniky, ktoré sa dnes označujú ako techniky tzv. „mäkkej sily“(soft power), sú tak jemné a tak účinné, že ich ako prostriedky indoktrinácie ledva spoznáme. V kapitalistických spoločnostiach je základným prvkom hlboko zakorenenej ideológie najmä ideológia tzv. meritokracie, teda „nadvlády najschopnejších“. Ide o predstavu, že tí, ktorí „to dokázali“ sa v spoločenskej hierarchii nachádzajú „hore“ a nachádzajú sa tam právom. Na druhej strane tí, ktorí sa nachádzajú „dole“, sa tam ocitli vlastnou vinou, keďže nie sú dosť nadaní, šikovní a priebojní. To je presne ideológia meritokracie, podľa ktorej je sociálne postavenie v spoločnosti priradené podľa individuálneho výkonu. Mzda a sociálne postavenie sú teda určené individuálnym úspechom. Takáto definícia úspechu je hlboko ideologizovaná a vyzdvihuje práve tie činnosti, ktoré sú obzvlášť dôležité pre stabilizáciu mocenských vzťahov. Len takéto činnosti sa môžu spájať s pojmom „elita“. Vo verejnej diskusii nikto nehovorí o elitných vychovávateľkách, elitných sestričkách, o elitných opatrovateľkách starých ľudí, alebo „smetiarskej elite“, pričom je jedno, aký veľký je v skutočnosti ich prínos pre spoločnosť. V mocenskom a spoločenskom usporiadaní kapitalistickej „demokracie“ elít je ideológia meritokracie najobľúbenejšia u tých, ktorí sú „hore“ a ktorí k tomu chcú získať aj pocit, že sú tam právom – tým, že „lúzrom“ pripíšu vinu za ich situáciu. K vašej otázke o úlohe médií hlavného prúdu: Keď sa pozrieme na médiá, situácia je podobná ako pri demokracii. Zdá sa, že médiá sú štvrtým pilierom demokracie a kontrolujú mocných, ale toto zdanie klame. V skutočnosti sú začlenené do ekonomických a politických mocenských štruktúr a sú teda súčasťou síl, ktoré sa snažia demokratické štruktúry nabúrať. To všetko je dávno známe a bolo to rozsiahlo empiricky dokázané. Pri otázkach, ktoré nemajú závažnejšiu politickú relevanciu, sa smú žurnalisti vyzúriť a byť kritickí toľko, koľko sa im zachce. Ak však ide o témy, ktoré by mohli ohrozovať stabilitu mocenských centier, spoznáme, ako hlboko sú médiá v skutočnosti do spomínaných ekonomických a politických štruktúr integrované. Ukrajina, Rusko, Sýria alebo NATO – to je pre žurnalistov a médiá mínové pole. Kto napríklad ako žurnalista pracuje vo veľkých novinách a pri týchto témach sa odkláňa z mainstreamového pohľadu, teda pohľadu mocných a vládnucich, zarába si tým na veľké problémy.


Tvrdíte, že v celej histórii neexistovala efektívnejšia politická ideológia ako neoliberalizmus, ktorého ste veľkým kritikom. Označujete ho za „extrémnu formu kapitalizmu“ či dokonca „neoliberálny boľševizmus“. Podľa Vás postupom času zdokonalil techniky leninizmu, študoval nepriateľa. Dokáže sa správať ako chameleón – vyvoláva krízy a priživuje sa na nich, sám seba ale za ideológiu nepovažuje. Ako to s tým NEOliberalizmom vlastne je?
Reálne existujúci neoliberalizmus už nemá s historickým liberalizmom nič spoločné. V liberalizme išlo hlavne o ochraňovanie občianskych slobôd pred zásahom štátu. Klasický liberalizmus má spoločné historické korene s osvieteneckou koncepciou demokracie. Súčasne obsahuje elementy, ktoré neoliberalizmus vyvinul do extrému – prehnaný dôraz na myšlienku sebarealizácie jednotlivca a prílišný dôraz na jednotlivca na úkor spoločného dobra. To potom viedlo ku koncepcii tzv. liberálnej demokracie, jadrom ktorej je určitá forma právneho štátu – tá okrem práva na slobodný rozvoj osobnosti a slobodu prejavu spočíva predovšetkým v zabezpečení majetkového systému. Tým je majetkový systém vyňatý spod vplyvu demokratickej kontroly. Moderné formy liberálnej demokracie už nie sú demokraciou v zmysle osvietenstva. Liberálne demokracie môžeme označiť ako kapitalistické demokracie, čím sa manifestuje ich vnútorná rozporuplnosť. Vzájomný vzťah spoločnosti a hospodárstva v kapitalizme je obzvlášť napätý. V kapitalisticky organizovaných oblastiach sú rozhodnutia založené hlavne na princípoch maximalizácie úžitku a zisku, teda na princípe zištnosti. V spoločnostiach, kde by malo hospodárstvo stanovené presné mantinely, by boli centrálne oblasti ako zdravotníctvo, sociálna starostlivosť, dôchodkový systém, ochrana prírody atď., vyňaté spod kontroly kapitalistických trhových síl. Kapitalizmus má tendenciu ekonomizovať všetky spoločenské oblasti – tým ohrozuje napríklad sociálne a ekologické základy života. Spoločnosť musí stanoviť silám trhu presné mantinely a držať ich na uzde, aby sa neutrhli z reťaze. Toto sa nachvíľu podarilo nastoliť v Nemecku v povojnovom období. Šlo o neopakovateľnú konšteláciu, kedy sa regulácie dokonca stali motorom a hybnou silou hospodárskeho oživenia a prosperity. Začiatkom 70. rokov 20. storočia viedli hospodárske krízy, s nimi spojená recesia a masová nezamestnanosť k tomu, že sa kapitál snažil vymaniť z národných obmedzení a pravidiel. Rozšírenie pôsobenia trhových síl na všetky oblasti spoločnosti v globálnom merítku, malo viesť k zvýšeniu rentability. Tieto transformačné procesy, ktoré určujú sociálny vývoj v západných demokraciách už viac ako štyri desaťročia, sa z pragmatických alebo systematických dôvodov sumarizujú pod názvom „neoliberalizmus“. Tento názov však nie je presne ohraničený. Pojem „neoliberalizmus“ sa nevzťahuje ani na ucelenú hospodársku teóriu, ani na jasne definovateľný systém politických praktík. Preto je rozumnejšie hovoriť o „reálne existujúcom neoliberalizme“. Takto definovaný neoliberalizmus je vysoko efektívny transformačný projekt ekonomických elít, ktorý už niekoľko desaťročí zásadne pretvára sieť vzťahov medzi hospodárstvom, spoločnosťou a jednotlivcom. Neoliberalizmus prejavuje koherentné a zároveň nekompromisné úsilie o ukončenie sociálneho projektu osvietenstva raz a navždy. Základné koncepty osvietenstva ako rozum, slobodu a autonómiu, označuje za mýty. Len trh môže byť voľný a slobodný. Človek nie. Akceptáciou tejto paradigmy by sme ale zničili základy akýchkoľvek spoločenských emancipačných snáh. Už vo svojich historických začiatkoch bol neoliberálny projekt vyslovene koncipovaný ako kontrarevolúcia proti emancipačným výdobytkom osvietenstva. Neoliberalizmus ale nemožno chápať len ako politický projekt, slúžiaci k zvýšeniu rentability kapitálu a obnoveniu moci triedy majetných. Od začiatku je zameraný na reinterpretáciu a transformáciu všetkých sociálnych pomerov. Aj keď je neoliberalizmus oveľa viac ako len ekonomickou koncepciou, je založený na základnej doktríne „voľného trhu“ prevzatej z hospodárstva. Ako jediná ideológia má mať schopnosť komplexne, racionálne a optimálnym spôsobom posúdiť a vyriešiť všetky spoločenské problémy. Politické rozhodnutia by sa práve preto mali riadiť silami trhu a mali by spočívať v tom, že odbúravajú prekážky, ktoré týmto silám stoja v ceste. Keďže demokratické štruktúry by mohli viesť k obmedzeniam trhu a ohroziť fungovanie jeho „racionality“, mali by sa považovať za „narušenia trhu“. Od svojich začiatkov bola neoliberálna ideológia radikálne antidemokratická a vždy presadzovala autoritárske štruktúry správy vecí verejných na presadzovanie a udržiavanie „voľných trhov“. Charakteristickým rysom neoliberalizmu je, že jeho ideologická rétorika slúži predovšetkým ako prostriedok ovplyvňovania verejnosti, avšak činy sú s ňou v prudkom rozpore. Pod heslami „globalizácia“, „flexibilizácia“ a „deregulácia“ sa snaží prebudovať štáty tak, aby vyhovovali globálnemu kapitalizmu a súčasne chránili finančnú a korporátnu elitu pred ich ohrozením demokraciou. Reálne existujúci neoliberalizmus je odkázaný na vhodne reorganizovaný silný štát, ktorý zabezpečí rámcové podmienky, umožňujúce vytúžený proces – prerozdeľovanie bohatstva zospodu smerom hore. K týmto rámcovým podmienkam patrí ochrana voľného trhu pred legitímnymi demokratickými zásahmi. Trh má byť chránený vhodnými formami zdanenia, napríklad nízkym zdanením špekulatívnych príjmov. Chcú také zákony, ktoré im umožňujú zlegalizovať kriminálnu činnosť triedy majetných. Patrí k tomu aj poskytovanie verejných dotácií na „ochranu voľného trhu“ a prostriedkov na dosiahnutie globálnych hegemoniálnych záujmov. Táto neoliberalizmom vytúžená „sloboda trhu“ sa dá realizovať len trvalými zásahmi štátu. V poňatí neoliberalizmu je človek „zobchodovateľnou jednotkou“, ktorá sa má optimalizáciou svojich vlastností stať maximálne využiteľnou pre potreby korporátneho trhu. Táto ideológia sa už v spoločnosti udomácnila a je natoľko samozrejmou, že ju už nikto ani nevníma.


Pred niekoľkými rokmi sa objavila informácia z prostredia najznámejšieho amerického think tanku CFR (Council on Foreign Relations/ Rady pre zahraničné vzťahy). „Mocní“ tohto sveta na jeho pôde so znepokojením riešili „politicky sa prebúdzajúce ľudstvo“, ktoré je prekážkou uskutočňovania globalistických plánov. Prebúdza sa ľudstvo o.i. aj politicky? Hillary Clinton svojho času verejne vyhlásila, že Amerika zlyháva práve v tom, v čom je najlepšia – v propagande… Zlyhali spin doktori?

Nie nezlyhali. Práve naopak : ideológia „kapitalistickej demokracie“ sa vydala na víťazné ťaženie po celom svete a kapitalistickému vykorisťovaniu ľudí aj prírody sa otvoril priestor v globálnom meradle. Zároveň sa podarilo mystifikovať pravidelné finančné krízy spojené s kapitalizmom ako akýsi „prirodzený zákon slobodných trhov“ a tým ho vyňať spod spoločenskej kontroly a demokratických procesov. Moderné formy indoktrinácie, ktoré sú zamerané predovšetkým na politickú apatiu obyvateľstva, desivým spôsobom potvrdzujú poznatky získané už pred viac ako sto rokmi – ilúzia demokracie je najúčinnejšou a nákladovo najefektívnejšou formou ochrany pred revolúciou. Účinnosť tejto ideológie je zrejmá zo skutočnosti, že gigantické prerozdeľovanie zdola nahor, z verejných do súkromných rúk, ktoré bolo a je realizované neoliberalizmom, je ľuďmi do veľkej miery tolerované bez vážnejšieho odporu. Okrem toho práve tie strany, ktoré tradične predstierajú, že zastupujú záujmy nevlastníkov, t.j. sociálnodemokratické a ľavicové strany, si tiež do veľkej miery osvojili neoliberálnu ideológiu – v rámci nej sa obmedzili len na korektúry a drobné reformy. Renomovaný sociálny historik Perry Anderson správne označil ideológiu neoliberalizmu za „najúspešnejšiu ideológiu svetových dejín“. Keďže sa však dnes miera sociálnej a ekologickej deštrukcie stáva čoraz viditeľnejšou a zasahuje stále väčšie časti obyvateľstva, zvyšujú sa aj obavy politických a ekonomických centier moci o to, že kumulovaná spoločenská požiadavka na zmenu sa im vymkne spod kontroly. Preto už veľa rokov vytvárajú právne a politické nástroje, pomocou ktorých sa dá vládnuci poriadok zabezpečiť aj autoritárskymi prostriedkami. Toto všetko sa deje pod zámienkou ideológií, ako sú „ochrana vnútornej bezpečnosti“, „boj proti terorizmu“, „boj proti populizmu“ alebo dokonca „ochrana demokracie“. V takejto autoritárskej ideológii teda demokracia a sloboda už neznamenajú sociálne sebaurčenie, ale sú nanovo definované ako „právo na bezpečnosť“, ktoré musí zaručiť autoritársky štát. Keďže neoliberalizmus je od svojich začiatkov vyslovene odporcom demokracie a obsahuje silné autoritárske a totalitné prvky, súčasný vývoj smerom k autoritárskemu štátu zameranému na sledovanie a kontrolu obyvateľstva, je nevyhnutným vyvrcholením neoliberálnych transformácií.


Ako sa indoktrinácii a propagande ubrániť? Ako dospieť k tomu, aby názory, ktoré človek má, boli naozaj výsledkom jeho hĺbkového skúmania povahy a stavu vecí a skutočného kritického myslenia a nie bezmyšlienkovitým opakovaním názorov, ktoré si prečíta v novinách? Kadiaľ vedie cesta? Aký kompas treba mať na nej so sebou?

Ekonomické centrá moci mali vždy, podobne ako tomu bolo už aj vo feudalizme, príležitosť kúpiť si „ducha“ potrebného na ochranu ich moci. Majú k dispozícií univerzity, médiá, tisíce think tankov, nadácie atď. Majú možnosti, ako ovládnuť a kontrolovať verejný diskusný priestor, ktorý predstavuje „srdce“ demokracie. Okrem toho už viac ako sto rokov využívajú poznatky sociálnych vied a psychológie k vývoju vhodných techník na ovládnutie populácie bez použitia sily. Už veľmi skoro zistili, že na to, aby mohli tieto techniky fungovať, musia byť neviditeľné. Pretože my ľudia máme od prírody daný akýsi „psychický imunitný systém“, ktorý by nás mal chrániť pred manipuláciou druhými. Hneď, ako si uvedomíme, že niekto sa pokúša vnútiť nám svoju vôľu alebo ovplyvniť naše rozhodnutia, reagujeme vhodnými mentálnymi protiopatreniami. Pri vývoji účinných techník indoktrinácie sa preto najprv museli skúmať relevantné funkčné princípy našej mysle, aby sa potom mohli identifikovať slabé stránky a zároveň zadné vrátka, ktorými možno náš prírodný psychický imunitný systém preľstiť a obísť. Veľká časť psychológie a spoločenských vied úmyselne alebo nevedome pomohla identifikovať práve takéto zraniteľné miesta. Dnešné formy indoktrinácie v kapitalistických demokraciách využívajú poznatky získané počas mnohých desaťročí za pomoci obrovského výskumného úsilia. V prípade propagandy i reklamy je indoktrinácia tak sofistikovaná, že sa proti nej prakticky nemáme šancu brániť. Indoktrinačné a manipulačné techniky sú väčšinou zamerané na psychické procesy, ktoré prebiehajú automaticky a nepodliehajú našej vedomej kontrole. Takže využívajú vlastnosti našej mysle, ktoré si ani neuvedomujeme. Preto, aj keby nám boli vysvetlené, nemohli by sme sa pred takýmito manipuláciami bezprostredne brániť. Jednoduchým príkladom z inej oblasti, konkrétne z potravinárskej technológie, je umelá jahodová aróma. Je to v istom zmysle dokonalá manipulácia s našim chuťovým vnímaním. Aby takúto arómu mohli vyvinúť, museli vedci najprv skúmať fungovanie chuťových receptorov a pochopiť princípy toho, ako dráždením senzorov dosiahnuť vnímanie určitej chuti. Na tomto základe bolo potom možné vyvinúť chemické látky, ktoré sú akýmisi „fake news“, „falošnými správami“ pre naše chuťové receptory. Aj keď sa umelá jahodová aróma chemicky nepodobá na prírodnú, vyvoláva v našom zmyslovom systéme „jahodovú“ chuť. Aj keby nám vedec presne vysvetlil mechanizmy toho, ako to funguje, bolo by pre nás nemožné brániť sa tomu, že v nás táto umelá aróma chuť jahody naozaj vyvolá. Pred takouto manipuláciou by sme sa vedeli brániť len v prípade, že by sme kompletne vylúčili priemyselne spracované potraviny a jedli iba prírodné jahody. Takto v podstate fungujú aj moderné indoktrinačné techniky – boli vyvinuté a optimalizované takým spôsobom, aby sme my ako jednotlivci boli proti nim bezbranní. Aj tu by sme boli schopní úspešne sa brániť len v tom prípade, ak by sme sa neustále vyhýbali všetkým médiám, ktoré by mohli byť nositeľmi tejto indoktrinácie – pretože od momentu, ako sme konfrontovaní s vhodne zvolenými obrázkami a jazykovými formuláciami, je naša myseľ pod ich vplyvom. Takéto radikálne riešenie je však v každodennom spoločenskom živote skoro nemožné, pretože by nás odrezalo od iných relevantných informácií. Napriek tomu existujú – a toto je naša šanca na intelektuálnu sebaobranu – príležitosti na ochranu pred manipuláciou a indoktrináciou. A to tým, že prekonáme sociálnu fragmentáciu a izoláciu a využijeme príležitosti, ktoré nám ponúka solidarita v komunite. Iba v rámci komunity dokážeme prekonať systematicky vyvolaný výpadok historickej pamäti. Práve pomocou kolektívnych historických skúseností môžeme znovuobjaviť stratenú orientáciu, dôležitú pre naše myslenie a konanie. Iba v solidárnom spoločenstve môžeme odhaľovať stratégie a metódy indoktrinácie a v každodennom živote vzájomne poukazovať na to, akí sme voči nim zraniteľní. Iba v komunite je možné prekonať pocity, vyvolané rozporom medzi ideológiou a sociálnou realitou, ktoré nás ako jednotlivcov dokážu úplne prevalcovať. V komunite im ale dokážeme odolať a pretaviť ich do niečoho pozitívneho – rozšíriť priestor pre vlastné myslenie a konať v prospech celej spoločnosti. Politické a ekonomické elity samozrejme vedia, že indoktrinačné metódy, voči ktorým sme ako jednotlivci bezbranní, dokážeme prekonať zjednotenými silami. Preto odjakživa vyvíjali veľmi účinné stratégie sociálnej fragmentácie spoločnosti. Aj v tomto prípade ide neoliberalizmus ešte ďalej – ako extrémna forma kapitalizmu je obzvlášť odkázaný na to, aby čokoľvek, čo má potenciál zmeniť spoločenské pomery, bolo udusené v samom zárodku. Neoliberalizmus sa preto usiluje systematicky ničiť spoločenstvo ako také a dokonca ničiť aj myšlienku naň. Ako spoločensky atomizovaní jednotlivci sme vydaní napospas jeho manipulačným technikám. Presne toto je cieľom politických techník vládnutia. Keď stratíme myšlienku spoločenstva a solidarity, stratíme našu kolektívnu schopnosť konať. Tým by sa realizoval sen majetnej triedy o bezbrehej moci ekonomicky silnejších. Ničenie sociálnych pomerov a ekologického prostredia, ktorého sme svedkami za posledné desaťročia poukazuje na to, že ich sen je našou nočnou morou.




47 komentářů :

  1. Přesně tak! Po třiceti letech takzvané "západní demokracie" můžu s čistým svědomím prohlásit, že propaganda je jejím nejzřetelnějším rysem.

    OdpovědětVymazat
    Odpovědi
    1. Nepochybně!
      Dneska už neprobíhá souboj myšlének,ale souboj marketérů.
      Vítězí ten,který má lepšího Máru ;-(
      Helanov

      Vymazat
    2. 11:10 A jak jste chápal tu " východní pseudo demokracii" třeba na 1 máje. To jste také vykřikoval ty debility soudruhu _ SE SOVĚTSKÝM SVAZEM NA ...- to vám nevadilo co. To jste řval jak pominutej, aby byla čárka. To vám rudá prolhaná propaganda nevadila. Ale nyní jste ten " velký" bojovník že. chudáku.

      Vymazat
    3. 15:41
      Co sem pořád ty vlastizrádnej havločuráku lezeš?!
      Tady NENÍ ŠAFROVO!!!!!

      Vymazat
    4. 15:41

      Nevím jestli vy jste stával na tribuně a něco vykřikoval, já jako řadový zaměstnanec jsem však na 1. máje nic neprovolával. Prošel jsem se spolu se spolupracovníky v průvodu(mimochodem, na příslušnost k našemu podniku jsem byl hrdý. Ale kde že loňské sněhy jsou, po plyši byl jako většina podniků rozkraden dosazeným novým vedením a dnes už zbyla jen vzpomínka), pak jsem se někdy účastnil doprovodných kulturních programů, nebo jsme šli na pivo. Vzpomínám na Máje jen v dobrém, ostatně jak také jinak.
      Někteří nosili transparenty, třeba ten s vámi uvedeným heslem a kdyby mi ho někdo dal do ruky, klidně bych jej nesl taky. Totiž tehdejší propaganda se opírala o nějakou realitu, byť se jí samozřejmě snažila přikrášlovat. Ale ta dnešní? Proboha za co mám být vděčný USA, potažmo Západu, který nás zkolonizoval? I kdyby nás nevykradli a z lidí nenadělali lidské zdroje, za co bych jim měl děkovat? Snad to může fungovat u dnešních produktů "vzdělávacího" systému ale ne u mě, na to já mám už příliš mnoho informací.

      Vymazat
    5. 16:07 Nezapomínej přitom lání, KDO byl tvůj biologickej fotřík! Jen ti to neměl kdo sdělit, páč tvá máti je němá už od dětství. To se stalo, když za války její komoušskou famílii navštívili ukrajinští vlastenci z UPA, kteří tvý bábě uřezali ty její povislý kozy, dědkovi zvadlýho kokota a ještě dejchající je oba vhodili do škarpy, kam chodila celá vesnice srát. Bohužel tvou matku, tuhletu kurvu - https://im.tiscali.cz/press/2017/11/30/883039-final-0787-3800x2536.jpg

      nenašli, páč byla schovaná v tý škarpě mezi hovnama a oni ji nedokázali rozeznat! A to byla chyba, tak jí pak mohl ožralej Havel na mejdanu, kde vynášela popelníky, ošukat a z toho si se vylíhl ty! Jenže tě potratila a ten potrat naložili do lihu a později poslali kremlovoroj jako delikatesu. Od tý doby co ji zežral poletuješ coby shluk těkavých plynů z lejnolíhně tohoto smradlavýho Ugrofína! - https://pbs.twimg.com/media/DQ3D5L9WsAAByD3.jpg

      Vymazat
    6. 16:07 hovno ze stolice Zemana má službu za prachy Krymu

      Vymazat
    7. 18:40
      Někdo se tě ty havlopussynko z amianálu na něco ptal?!
      Neptal,takže zavři tu odpadní havlolejnolahvárenskou HUBU a zapadni zpátky do amianálu,nikdo tě ty grabit nevzal!

      Vymazat
    8. Nestydíte se za ty hnusný, oplzlý žvásty, vy impotentní prasáci u počítačů? Co potřebujete - proč lezete diskutovat - potřebujete vyžvatlat ty oplzlý,prasácký sračky vy praštění imbecilové? Taková prasata! Fuj! A tomu se dnes říká diskuze. Už abyste chcípli na rakovinu vy prasata hnusný!

      Vymazat
    9. 19:26 však říkám, že jseš řitní díra z Hradu za rubl placený. Už jenom ta tvoje znalost anglického jazyka,, pussyno kundo,, . Milouš má vaginu za kundu i tebe, protože tak vypadáš. Ahoj poštěváku

      Vymazat
    10. 19:49
      Proč nám tady ty havlopussynko popisuješ,že doma svojí DEBILNÍ starý říkáš ku do a postěváku?!!!
      Pro mně za mně jí říjej amirozkuřovačka nebo tamakundujakojáma ty letecký eso fučiminakule!!!!☺

      Vymazat
    11. anonymní25. října 2019 15:41
      11:10 to řekl jasně, tak to vnímá většina inteligentních lidí. Na to nemá žádný vliv nějaký jiný, nebo dřívější režim, který tu statečně propíráte. P.K.

      Vymazat
    12. To mne vomejvejte na co vsechno takovej intelygent neprijde..A 80 let po valce..Takovej prevratnej objev urcite otrese strasne zaklady kapitalu.

      Vymazat
    13. Přesně tak taková propaganda nebyla ani za socialismu.

      Vymazat
    14. 19: A cos mohl očekávat, když "diskutují" místní odulci*)?! Pilní v trolení, jinak ale zapšklí, na Putlerových prdech závislí, neproduktivní blbci kteří by moc rádi škodili, avšak pouze smrdí. Ruské přísloví: Psí/čubčí (a tedy i parazitický čecháčkovský, ovaroidní, pitomiovský, fálmerovský a burešovský) hlas do nebe nevolá. Jsou ti umanutí, lúzrovití, sprejerovití, ovaroví a zaprdění diskutéři s falešnými jmény, tituly a institucemi (včetně těch burešovsko-čobolovských) opravdu tak blbí a ubozí, komunizmem zdegenerovaní, na bezplatných médiích chorobně závislí, potrefené husy, nebo jen placení provokatéři, členové KSČ, ROH, SČSP, khakimozky, lidoví milicionáři, pomocníci VB, politruci, případně důchodci agenti StB a KGB ??? Jak málo stačí ubohým, neschopným, nezaměstnatelným, samolibým a líným sockám ke štěstí: Vyblít se namísto produktivní práce na kapitalistickém internetu a vylízat si socialistickou p….l. Obyvatelé králíkáren ani na internetu nevyprodukují víc – než bobky. Zamindrákovaná lůza metá svá lejna na ty výše stojící - ta však bez zásahu cíle dopadnou zpět na její hlavu. Lůza zůstává lůzou i když je v početní většině. Čím ubožejší a pitomější podvraťáček na řetězu u boudy - tím víc poštěkává a zasírá své okolí. A ještě by chtěl bez vlastní osobní odpovědnosti zasahovat anonymně referendem do osudů spoluobčanů. Geniální politický trik, prosazovaný postkomunistickou tripartitou: internetové diskuze.
      Nabuzené lemplovské, dluhy neplatící a neproduktivní socky vypustí nahromaděnou žluč a střevní plyny (přímá demosrácie) a neřádí pak už na náměstích:-)))

      *) putleroffci se na ulici či v socce navzájem poznají podle neupřímného žlučovitého úšklebu, vyb(p)itého mozku, kozí bradky, křivé huby, krhavých očí, převislého pupku, kosého pohledu a špatného trávení. A mnozí maj navíc odulé tváře, jak blízko strkaj tlamu k pšoukolíhni svého škaredého fýrera tu! - https://pbs.twimg.com/media/DQ3D5L9WsAAByD3.jpg

      Vymazat
  2. Markantním příkladem masivní debilizace národa je Česká Televize, která se nás již léta snaží oblbovat kecy o demokracii a údajnými hrůzami minulého režimu, nutností
    zbrojení, štvavou neutuchající kampaní proti Rusku a využíváním různých zrádců a udavačů k podpoře veškeré podlé propagandy.

    OdpovědětVymazat
    Odpovědi
    1. 11:39 Jen tak, na okraj. Žádná doba po roce 89 nebyla tek hruzná jako ta vaše celých 40 roku. Režim po 89 roce snad někoho popravil za jeho pol. názory? tak jako vy v 50 letech, nebo někoho zavřel na 10 let za názory. Jste pouze rudej proruskej kašpárek, nic víc.Více zrádcu a udavaču než rudá soldateska za těch 40 let, ke které jste jistě patřil, tady více nebyla.

      Vymazat
    2. 15:34
      Je s podivem,žes ty havlozblblo z amiprdele v tý hrozný době NEZDECHNUL,nemusel si tady tapetovat ty havlosračky a další amilži do nekonečna!!!!!!

      Vymazat
    3. 15:34

      Hrůzná doba? To jsme asi žili každý v nějaké zcela jiné. Mně žádný režim nikoho nepopravil, jen známého ten minulý zavřel za příživu. Brzy po převratu se stal bezdomovcem a už je spoustu let v Pánu. Ale mým blízkým nikdo neublížil. Možná je to tím, že já ani mí blízcí jsme nikdy netoužili po funkcích, po moci nad jinými lidmi, neúčastnili jsme se bojů o koryta. Všichni jsme se dokázali a dokážeme velice dobře uživit svou vlastní prací.

      Vymazat
    4. 16:09 oprava: a mý (rozuměj putleroffský) prdele ...

      Vymazat
    5. A proč - ty prase odporný 15.34 - lezeš na diskuze každej den? Mezi ty "rudý" a tak dále, jak tady nadáváš ty hnusnej, debilní impotente? Nemůžeš bez třech rudejch existovat? Už od rána se třeseš a slintáš, až zas budeš moci žvanit mezi těma "rudejma" - ty holt jsi dobytek!

      Vymazat
    6. 19.42 Průhledný!!!

      Vymazat
  3. Bez propagandy to nejde...
    Zjistili to už kdysi jistí filutové,napsali si do Svatejch knih že jim pámbíček svěřil dozor nad zeměkoulí a věnoval kus Orientu...
    Žijou z toho ještě dneska,páč co je psáno to je dáno a...šmytec.
    Kontrolní otázka:
    Nebyl Mojžíš mazanej propagandista???
    (Škoda jen,že od něj o pár set let později opisoval jistej Mohamed a zapsal do Svatých knih prakticky to samé.A tak se tam skrzevá ty Svatý knihy melou ještě dneska a Evropa brečí.)
    Helanov

    OdpovědětVymazat
  4. Jistěže máte pravdu. Neustále se na obrazovce střídají nejen prestituti a prestitutky s různými tzv. analitiky, komentátory, diskutéry a dalšími osobami ochotnými za třicet stříbrných cokoli plkat.
    A sledujte nabídku programů. Samé sračky.

    OdpovědětVymazat
  5. Já myslím, že Německý Kříž za zásluhy pro kolaboranta a národního škůdce Halíka musel otevřít oči i těm nejblbějším!
    Germáni si tu cenu pro anála tentokrát velice špatně načasovali. Dát cenu protinárodnímu satanášovi v době, kdy národ pohřbívá svojí ikonu a na kterou satanáš právě plive, není zrovna prozíravé.

    OdpovědětVymazat
    Odpovědi
    1. Velká část těch, kteří vzývají současné mainstreamové mantry se ke svému vzdělání dostala především díky dokonalému přijmutí zjevených pravd. A jinak už to ani neumí.
      Druhá velká část částečně i chápe, že to co podporují "není až tak úplně pravda", ale je to ta správná nepravda, zatímco ta druhá nepravda by byla jistě ještě mnohem horší.

      Vymazat
  6. Na mne je článek, zbytečně dlouhý, vždyť i selský rozum ví, že když se něco vnucuje, tak to stojí za houby. Jak ideologie, tak materie (výrobky). Že jsou někteří s reklamou úspěšní, nemusí být úspěchem reklamy,ale hloupostí klienta. Faktor sdružování nemusí by na principu ovčím, ale normální spolupráce je daná dělbou práce. Potřebuji lékaře, stejně jako intalatéra, učitele, prodavače a my všichni jsme si vytvořili stát a v něm navzájem spolupracujeme. Jestli funguje dokonale, nebo ne, je až další stupeň hodnocení. Princip stáda ovcí existuje a určitě nepŕímo souvisí se vzděláním a neznalostí. Omezení lidé mají rádi jednoduchá hesla a svádí je jednoduchá řešení. Toho využívají chytrulíní a šibalové. Stejně jako jedinci s omezenou integritou osobnosti se potřebují navenek demonstrovat posledním modelem auta, oblečení, exotickou dovolenou etc.se dostávají pod tlak ztv. dříve módy, dnes "to be in", se stávají dobrovolně ovcí ve stádu. Každý má možnost volby, když chce do stáda, proč ne. Omlouvám se článek jsem nedočetl.

    OdpovědětVymazat
  7. Proti alegorii lidského společenství jako stáda vyšších živočichů lze postavit alegorii společenství společenského hmyzu (včel, mravenců a pod.).
    Lidé ale nežijí ve stádech nebo tlupách ale "vymysleli" si začátkem Novověku a v Osvícenství instituci STÁTU.
    Novověký Stát je z principu kolektivistický, společenský, sociální a parazitismus, korporátní, sektářsky a klanově individuální, musí likvidovat, aby mohl plnit spojí funkci.
    "Kapitalisté" -degenerovaní parazité, se proto v první řadě zaměřují na manipulování a prznění struktury státu pro své nelidské účely.
    Celý ten jejich trik spočívá v ustavení "práva" a "lidských práv" s pseudodemokracií na nejvyšší pseudohodnoty nahrazující dříve hodnoty křesťanského náboženství a Boha, které jsou nad státem.
    Tohoto triviálního triku s "jediným správným a spravedlivým Právem" místo Boha, degeneráti používají k žízení zdebilizovaného Světa ...

    OdpovědětVymazat
  8. Nutno uznat, že propagandu a marketing mají a vždy měli na Západě daleko propracovanější, komplexnější, na mnohem vyšší úrovni, než za socíku u nás.

    OdpovědětVymazat
    Odpovědi
    1. 17:33...To se vůbec nedá srovnat.
      Dneska to mají vymazlené,to je úplně jiný level masírky.
      Tady byl bolšán hodně pozadu ;-)
      Helanov

      Vymazat
    2. No pane (paní) Helanov, pro mne bylo televizní reklamní Vajíčko sympatycké svým nenaléháním, protí ječící Alze. Ale nová generace potřebuje více křiku a naléhání. Miluji reklamu s kocourenem a nesnáším reklamu s bankéři z nichž jeden je hlupák, k dokonalosti "vymazlené" reklamy řadím reklamu s kozlem. Ale pravda je, že každý má jiný vkus a má na něj plné právo. Tak si reklamy užívejte plnými doušky a mazlete se s ní, já si přepínám.

      Vymazat
  9. Tady je odkaz, jak fungovala propaganda u privatizace.
    http://www.czechfreepress.cz/cfp-doporucuje/sokujici-rozhovor-expremiera-jana-straskeho-v-hospodarskych-novinach.html

    OdpovědětVymazat
  10. Tento komentář byl odstraněn administrátorem blogu.

    OdpovědětVymazat
  11. 18:29
    Piš česky,zrcadelnice!

    OdpovědětVymazat
    Odpovědi
    1. Je to putlerprd, česky nezná, skřeká leda v jidiš, tedy jazykem jeho vypouštěče tu - http://iks2010.info/wp-content/uploads/img/291912_original.png

      Vymazat
  12. Článek samozřejmě kvalitní s pravdivý, jenom bych upozornil na to, že už před několika dny vyšel na tzv dezinformačním webu. Např. Aeronet už dneska řeší schválení zprávy o hospodeření Dvořákovic České televize, smutná toť skutečnost. Ale co mi nejvíce vadí a hledám alternativu, že vůbec NR nevymaže příspěvek ze 17:51, nevím které ubohé hovado toto píše. To už není svoboda projevu, ale svoboda prasat a to se omlouvám prasatům, nevím možná se to ostatním líbí protože nikdo neprojevuje nesouhlas. Hej hou, rudý dědeček

    OdpovědětVymazat
    Odpovědi
    1. spis uz to vzdali... opravdu bude nejlepsi hlupaky a demagogy ignorovat.Diskuze s nimi neni mozna,vzajemne se stejne nepresvedcime,protoze kazdy stavime na jinych hodnotach a hlavne mame jine vlastnosti...Legracni je,ze vetsinou stavi na nizkych pudech,takze jsou lehce rozpoznatelni a v inteligentnejsi spolecnosti naprosto zbytecni....Opet "uspech" kapitalisticke demokracie...naprosto zbytecna umela zamestnanost

      Vymazat
  13. Mne děsí to, že si takový příspěvek mohou přečíst třeba i děti a taky by si mohly myslet, že to je normální způsob vyjadřování a komunikace. Hej hou

    OdpovědětVymazat
  14. Snad už to každému dojde, že v zájmu občanů, je jedině demokratické zřízení. Všechny kroky vlád, které odporují demokracii, jsou protilidové. Demokracie je zřízení pro suverénní občany, liberalismus je zřízení pro suverénní kapitál.
    Za demokratické prvky, se již léta bije SPD. T. Okamura za to dostával nespočet nadávek, neboť to je jediný směr, o který má nějaký smysl usilovat a který může nějak narušit mocenskou převahu majitelů a „tvůrců“ kapitálu. P.K.

    OdpovědětVymazat
  15. Příliš dlouhý článek.Víceméně neplodná diskuse. Nic ve zlém.

    OdpovědětVymazat
    Odpovědi
    1. Marian25. října 2019 23:43
      To je tady furt takhle. Jedině ten Váš postřeh to trochu pozvednul. Měl byste to tu obohacovat častěji. P.K.

      Vymazat
    2. Brouk Ptytlik pise:

      Vyjimecne chytry clanek pro lidi , kteri chteji pochopit svet v kterem ziji. Diky Lucie!!!

      Specilane vysvetleni LIBERALISMU jako nastroje na jeste vetsi rozbiti spolecnosti a rodin na ztracena individua jako je Marian , hledajici jen lehke prijemnosti v zivote, a zpadajici hloubeji do zivotniho marastu!!

      Ze Libertariani a tim i Pirati patri do nastroju vladnoucich vrstev na snizeni kolektivni odpovednosti.

      DObry clanek , a kazdy kdo ho nepochopil by ho mel cist znovu , neb by se mohkl orientovat lepe v postojich politiku a jejich stran , coz je problem pro vetsinu ctenaru NR .

      Brouk Pytlik

      DIKY LUCIE!!!!

      Vymazat
  16. Profesor?? Jen další pomlouvač a rozvraceč opravdové "demokratické" pohody. Až Koudelka pozavírá nebo vyhostí všechny ruské a čínské agenty, žádná propaganda ČT nebude zapotřebí. Jen aby nám vydrželo naše spojení sionistů všech zemí!

    OdpovědětVymazat
  17. Brouk Pytlik

    Kdyz jsem si prosel odpovedi ctenaru NR pochopil jsem , ze 95% ctenaru vubec nepochopilo o co v nem slo!!! a jestli to je podstatne ci jejich mrhani casem!!

    Je to tragedie videt tak zdegenerovane lidi!!!

    Brouk Pytlik

    OdpovědětVymazat
  18. Vedení lidí ke stádovosti? Dřív se tomu říkalo masy! Ale tvrdilo se že masy jsou hybnou silou společnosti. A taky se stavělo čelem k masám.

    OdpovědětVymazat
  19. Demokracie, demokracie, sny stovek generací lidské společnosti. Kapitalimus a demokracie se vylučují, samozřejmě, kde společnosti je diktován řád penězi = kapitálem, je diktaturou a ne demokracie. Ale pravdou je, že to podobně bylo za socíku. Ta byla diktaturouproletariátu, tedy pracujícíh a to už by se mohlo demokracii blížit. Ale tehdy jako i dnes se k moci dostali loutky řízené politruky,jednou KSČ a dnes kapitálu. Samozřejmě, že všechny tzv. tradiční partaje jsou jen sebráním takových loutek (i v podobě maňásků). Jen se podívejte, kam ta "kapitalistická demokracie"vedla: ukradla občanům majetk za 10 bilionů Kč a je či stát dalšími 6 zadlužila. Zřídila exekutorské katy k ekonomické popravě 900 tisíc lidí a také dětí. Uvedla v život nezaměstnanost a bezdomovectví - také i dětí!!! Rozvrátila úspěšně školství a zřídila vysoké školy na úrovni někdejších škol učňovských. Rozvrátila zdravotnictví, když rozkastovala zdravotníky na nemocniční otroky a soukromopraktické neználky s 30 hod. pracovní dobou týdně. Kapitalismus matkám ukradl dětské školky a jesle, ukradl statisíce podnikových bytů, svobodáren, rozkradl družstevní majetek, též bytový fond a maloobchod, rozkradl podnikové hotely a chaty, které sloužily rekreaci milionů ročně, nájemné zvýšil z desetiny platu na celou jeho dnešní polovinu. Ano, kapitalismus nám dal pocit bohatství v naleštěných autech, která přeplňují k nehnutí města i venkov a zasmraďují zeměkouli, dal nám odměnou za naší blbost párek v rohlíku nebohamburgry s předstíráním, že tento sajrajt je jídlem bohů.....

    OdpovědětVymazat
    Odpovědi
    1. DEMOKRACIE je lživá iluze! Neb masy jsou zženštilé jak víme! Historií hýbe především vůle silných Mužů a jakákoliv demokracie je vždy spojencem slabochů, kteří místo toho, aby Vůdcům s radostí sloužili a nacházeli nejvyšší uspokojení v tom, že mají tu čest podílet se na jejich dějinném poslání, se jim pletou do cesty. Zatímco v nerovné společnosti může průměrný muž velkému muži dobře sloužit nejen k vzájemnému prospěchu, v bolševickém rovnostářství jsou průměrní muži pro ty velké břemenem. Bolševismus je berličkou mrzkých mužů bez ambic, projevuje se jako duševní choroba společnosti, která vede k jejímu postupnému úpadku, kdy všemu nemocnému, slabému, patologickému a dokonce i kriminálnímu je věnována dojemná starost a péče, přesahující péči o zdravé a silné, a to proto, aby se opět mohlo zařadit do stáda obecné uniformity masy. Skutečná pravice, která jediná může zajistit zdravou společnost, musí v první řadě odmítnout rovnoprávnost! Neb jak klasik napsal: "Nadčlověk je smyslem Země ... a právo nutně znovu povstane z násilí a moci. Protože jen malý počet lidí je natolik vynikajících, aby mohl vládnout, zatímco sloužit musí vždy nesčetné zástupy!"

      Vymazat