Reklama

pátek 20. března 2020

Tri otázky, pre Ľuboša Blahu: Svet po koronavíruse už nebude taký istý, socializmus a deglobalizácia opäť v hre

PhDr. Ľuboš Blaha, PhD
Ľuboš Blaha, Lukáš Perný
20. 3. 2020   DAVDVA
Vraciame sa k filozoficko-politologickému seriálu Tri otázky pre Ľuboša Blahu, ktorý sme uvádzali minulý rok. Úlohou seriálu je predovšetkým priblížiť čitateľskej verejnosti odborné politologické, filozofické a geopolitické argumenty filozofa a politológa PhDr. Ľuboša Blahu, PhD. Toho času najpopulárnejšieho ľavicového filozofa s dosahom 3 milióny interakcií, čo mu dokonca uznali aj jeho najväčší nepriatelia. Tento formát opäť uvádzame aj pre mimoriadne súvislosti s pandémiou koronavírusu a jej spoločenských následkov. Za DAV DVA sa pýtal filozof a kulturológ PhDr. Lukáš Perný. Článok je obohatený o odkazy na konkrétne odborné termíny.

1. 
Koronavírus otvoril mnohé sociálno-filozofické, ekonomické a politologické otázky. Predovšetkým otvoril otázku kompetencií štátu a jeho zásahov do slobody jednotlivca. Kým pravicovo liberálne (sčasti aj ľavicovo-liberálne) a libertariánske filozofické systémy stavajú na piedestál práve tzv. negatívnu slobodu, komunitárne, socialistické a kolektivistické filozofické systémy uprednostňujú všeobecné blaho a kolektívny blahobyt spoločenstva. Práve v čase kríz sa ukazuje, že spoločnosť, ktorá stavia až fundamentálne na individualizme, nedokáže vďaka atomizácii zabrániť katastrofálnym dôsledkom neobmedzenej slobody (viď. ľudia, ktorí odišli na dovolenky do Talianska aj napriek tomu, že tam vypukla pandémia). Ako vnímaš tento problém?

Ľuboš Blaha: Koronavírus najlepšie zvládajú silné štáty, ktoré dokážu garantovať autoritu, poriadok a sociálnu spravodlivosť – čiže čím menej liberálny je štát, tým je odolnejší. Príkladom je Čína. To isté platí aj o sebestačnosti. Čím viac je štát sebestačný a menej závislý od globálneho impéria, tým odolnejší je voči tejto kríze. Ukazuje sa, že liberalizmus a globalizácia ako dva základné fenomény dnešnej doby, kompletne zlyhali a sú prekonané.

Kolektívny záujem opäť prevýšil individuálny záujem.

Svet po koronavíruse už nebude taký istý. Socializmus sa opäť vracia do hry, rovnako ako myšlienky deglobalizácie, ktoré obhajujem v knižke Antiglobalista. Kolektívny záujem opäť prevýšil individuálny záujem, čo odvracia dôraz od individualistických ideológií k tým holistickým a kolektivistickým, vrátane komunitarizmu či marxizmu. Nejde o náhodu. Takto sa svet vyvíja po každej veľkej kríze, či už vojne, hospodárskej kríze či pandémii – ľudia ďaleko viac začnú uvažovať nad prežitím druhu a menej nad individuálnym ziskom. Koronavírus je vírus, ktorý zabíja ľudí, ale čo je z hľadiska ideológií dôležité – on zabil v prvom rade liberalizmus…

POZRI: Lukáš Perný: Antiglobalizmus ako ľavicová alternatíva (kritika kritiky Blahovej knihy Antiglobalista)

2. 
David Masciotra (Salon) a Janan Ganesh (Ft) si všimli zaujímavý fenomén. Koronavírus opätovne vrátil do hry úlohu administratívneho štátu, ktorý sa neoliberálna ideológia (minimálny štát a jeho teoretici ako Misses, Hayek, Nozick, Randová atď.) snažila a snaží vytesniť. Práve v časoch krízy sa najviac ukazuje, že voľný trh nedokáže vyriešiť krízové situácie. A ako uvádza Karol Ondriáš, na príklade Činy sa ukazuje, že jedine plánovanie a riadená ekonomika dokáže riešiť štrukturálne spoločenské problémy, ku ktorým patrí aj vypuknutie pandémie. Ukáže príklad krízovej situácie opodstatnenosť štátu a vo všeobecnosti opodstatnenosť etatizmu?

Súkromná sféra by nebola tieto problémy schopná sama o sebe vyriešiť a bez nariadení zhora, v honbe za ziskom, by spôsobila ešte katastrofálnejšie následky. Robert Nozick vo svojej projekcii utópie minimálneho štátu predpovedá zásahy štátu iba na minimálnej úrovni, teda aby čo najmenej ohrozovali slobodu jednotlivca a slobodu podnikania. Nariadenia štátu jasne ohrozia slobodu podnikania aj stabilitu celého ekonomického systému. Istý ex-prezident svojho času omylom prehlásil, že „ľudské práva nesmú byť nadradené obchodným záujmom.“ Ak by sme aplikovali ideológiu libertariánov do extrému, bolo by ťažko obhájiteľné obetovať slobodu trhu v prospech kolektívneho blaha. Otvára sa teda z filozofického hľadiska (po situácii s koronavírom) otázka legitimity zásahov štátu do slobody jednotlivca? Problém koronavíru tiež otvoril otázku bezplatného prístupu k zdravotnej starostlivosti? Ovplyvní podľa teba diskusie o verejne prístupnom zdravotníctve práve situácia viazaná na koronavírus? Ani z morálne utilitárneho, ani z kategorického (Kantovská etika) hľadiska, nemožno pripustiť zisk na úkor zdravia občanov. Predovšetkým v situácii, kedy je ohrozený celý národ. Ako by takúto situáciu obhájil z morálneho hľadiska libertarián?

Ľuboš Blaha: David Harvey kedysi napísal – všetci sme sa stali neoliberálmi. Áno, mal pravdu, že v ére globalizície sa liberálne ideológie stali po roku 1989 natoľko dominantné, že aj kolektivistické ciele sme sa snažili obhajovať prostredníctvom individualistickej metodológie a naše ciele formovali utilitárne a liberálne pojmy. Toto sa vďaka koronavírusu mení a vraciame sa skôr k inej myšlienke, ktorú vyslovil Claus Offe: „Čím smutnejšie a bezvýchodiskovejšie sa vyníma obraz reálne existujúceho socializmu, tým viac sme sa všetci stali <komunistami>, pokiaľ sa nevieme zbaviť starosti o verejné záležitosti a strachu z možného katastrofálneho vývoja spoločnosti.“ Táto kríza ukazuje, že Offe má pravdu – už ani tí najzarytejší neoliberáli odrazu nedokážu predstierať, že tu nie je niečo ako kolektívny záujem a osud celého spoločenstva, ktorý stojí nad egoizmom biznismenov.


V čase kríz sa vždy nakoniec ukáže, že liberalizmus je mýtus.

Všimnite si, že tento víkend dokonca aj Richard Sulík pripustil, že štát môže deficitne financovať pomoc tým najzraniteľnejším – samozrejme, ako správny pravičiar chce pomáhať podnikateľom a nie zamestnancom, to je logické, vždy konzistentne obhajoval triedny záujem podnikateľov, v tomto smere je Sulík tým najlepším dôkazom, že Marxova analýza kapitalizmu je naďalej aktuálna a politika je o triednom záujme. Ale pointa je inde – Sulík uznal, že štát, resp. spoločnosť má kolektívne ciele, ktoré stoja nad individuálnou slobodou a teda popiera libertariánsku logiku, ktorú cítiť z Nozicka či čiastočne z Hayeka. Ono to nie je nič prekvapujúce – v čase kríz sa vždy nakoniec ukáže, že liberalizmus je mýtus, ktorý slúži len najbohatším a dlhodobo nevie reprodukovať spoločnosť. Ale pre vývoj v spoločnosti je dôležité, že sme, ako verím, prekonali fázu liberálneho tmárstva a vraciame sa opäť k úlohe kolektívnych hodnôt a nástrojov, ako je silný štát, solidarita, demokracia a komunita….

3. 
Už aj ekonómovia a bankári varujú pred blížiacou sa krízou. Bude možné po vypuknutí tejto krízy hovoriť o riešeniach, ktoré by mohol ponúknuť štát? Znárodnenie ako záchrana krachujúcich podnikov či napríklad družstevníctvo a sociálne podniky ako nádej v čase krízy? Ako vidíš situáciu po ukončení krízy? Aké sú možné scenáre?

Ľuboš Blaha: Všetky klasické socialistické koncepty sú opäť v hre. Po prvé, príklad Číny je mimoriadne inšpirujúci – a všetci vieme, že Čína naďalej využíva silný štát v ekonomike, štátne a družstevné vlastníctvo, plánovanie a ďalšie klasické marxistické koncepty, hoci ich využíva v trhovom prostredí. Spôsob, akým Čína zvládla situáciu s pandémiou, hodnotovo posilňuje myšlienky silného štátu v ekonomike.

Po druhé, hlavným dôvodom oslabovania štátu bola v ostatných dekádach neoliberálna globalizácia, a teda myšlienka, že štát nemá inú úlohu, než lákať nadnárodný kapitál a zľavovať sociálne a environmentálne štandardy, aby sa efektívnejšie zapojil do globálnej deľbe práce – išlo o formovanie neoliberálneho štátu, ktorý fašizuje domácu spoločnosť v záujme nadnárodných korporácií a silných globálnych hráčov. Tým, že globalizácia bude pomaly umierať, keďže si ľudstvo na príklade smrtiacej hrozby uvedomí, aké riziká prináša a štáty si uvedomia, aké sú zraniteľné, pokiaľ niektoré procesy nemajú pod kontrolou, rozpadáva sa celá ideologická výstvavba globálneho kapitalizmu, a teda sú späť v hre socialistické koncepty, ktoré vyžadujú, že štát má pod kontrolou ekonomické a sociálne procesy.

Liberalizmus je ideológia do dobrého počasia, socializmus dokáže svet vyviesť z búrky. 

Po tretie, ak by koronavírus viedol k vážnej ekonomickej kríze, každý praktický štát bude musieť pristúpiť k znárodňovaniu strategických a zraniteľných častí ekonomiky a prevzatiu časti zodpovednosti za výrobu a ekonomický život v krajine – nepôjde o ideológiu, ale o praktickú nevyhnutnosť. A odrazu sa staneme, aby som obrátil Harveyho citát, všetci tak trochu komunistami. Toto je pre klasickú ľavicu veľká príležitosť. Liberalizmus je ideológia do dobrého počasia, socializmus dokáže svet vyviesť z búrky.¨




9 komentářů :

  1. "Koronavírus najlepšie zvládajú silné štáty, ktoré dokážu garantovať autoritu, poriadok a sociálnu spravodlivosť – čiže čím menej liberálny je štát, tým je odolnejší."
    ===================================
    Nějak vám do toho nepasuje autoritativní Irán - 3. nejpostiženější země světa.
    V Číně je sociální spravedlnost? Větší sociální rozdíly najdete ve světě málokde. Nehovoříc o tom, že Čína je synonymem globalizace, ne bojovníkem proti ní.

    Autor úplně vaří z vody, vymýšlí si, zaměňuje svá přání za skutečnost. Inu, "filosof".

    OdpovědětSmazat
    Odpovědi
    1. 11:47
      Ještě horší,než filosof je VŠEZNÁLEK!!!!☺

      Smazat
    2. No a vy anonyme 11.47 zase vaříte z vody svůj názor, a zaměňujete skutečnost za svoje přání.Takže - kde vládnou elity, lichva, ničení lidí exekucemi, šmejdi, podvody, a vykořisťování lidí navzájem, kde si občané staví kolem svých příbytků vysokánské zdi, aby na sebe navzájem neviděli, kde na sebe sousedi navzájem podávají žaloby, kde zdraví je myšleno jen pro pracháče,- to je ten silný stát, který zvládne vše nejlépe? Zatímco občanská soudržnost, kolektivní pomoc, kdy člověku v obci shořel dům a do týdne mu sousedi postavili nový bez nároku na úhradu, kdy se lidé navzájem zdraví a mohou si svěřit a společně řešit své problémy, protože si věří a ví, že to nikdo nepoužije později proti nim - je stát slabý, a nezvládne nic? Když vynecháme nenávistnou větu o Číně, jste nejspíš ustrašený z toho, že by se mohlo vrátit znárodnění (třeba i vašich kšeftů) případně vám stát sebere nemovitost, čímž vám zabrání v okrádání nájemníků? Takoví budou za "silný stát elit" řvát a bojovat nejvíc. Kdyby zde byla společnost jako dříve, nemusela by vláda dělat ani takové čoromoro kvůli rouškám -na každé vesnici, a ve městech v každé ulici byly švadleny, lidi kolem by se složili na prostěradla, a druhý den by měli všichni ušitou roušku. Asi tak. To v našem současném děsně silném státě neexistuje, nikdo neví co je to švadlena, lidi se duchovně posilují jen nadávkami ostatním, urážkami, vzájemným napadáním a žalobami. Ano, tak se porazí každá katastrofa a elity si budou v majetku rochnit dál. Tak byste si to přál?

      Smazat
    3. Váš pohled postrádá některé "nepatrné" souvislosti:
      Irán je pod sankcemi USA, které mu neumožňují obstarat zdravotnické potřeby a profylaktické akce. Evropa se snažila najít systém, jak v záležitostech humanitárních sankce obejít. Neuspěla, lidumilové v USA zakázali.
      Čína za 20 let tohoto století dokázala z bídy vytáhnout 750 milionů Číňanů. Pandemie proces zkomplikovala, ale on bude pokračovat.
      O globalizaci tu nejde. Ta bude pokračovat, je to jev přirozený a souvisí s rozvojem výrobních sil a komunikačních technologií všeho druhu. Jde o podobu této globalizace. Není v zájmu lidstva, aby ji instalovali oligarchové.

      Smazat
    4. Anonyme 11:47,
      žijete ve velikém bludu. Máte zato, že sociální spravedlnost znamená to, že ze společenského produktu je všem nadělováno stejně, ale to by nebyla sociální spravedlnost, nýbrž sociální rovnost. A to jsou dva rozdílné pojmy, to snad uznáte Čína uvolnila tvůrčí potenciál všech lidí, který ovšem musí působit ve prospěch země a občanů. Je tedy logické, že těm, kteří mají nápady, organizační schopnosti, talent apod a toto vše dokáží dát do služeb státu a jeho lidu, náleží ze společenského produktu produktu více, než těm kteří jen tupě plní pokyny. Sociální spravedlnost podněcuje tvořivost a iniciativu lidí, kdežto sociální rovnost ji podvazuje a umrtvuje. Nepleťte si, vy chytrolíne tyhle dva pojmy a neoblbujte lidi!

      Smazat
  2. ...každý praktický štát bude musieť pristúpiť k znárodňovaniu strategických a zraniteľných častí ekonomiky a prevzatiu časti zodpovednosti za výrobu a ekonomický život v krajine – nepôjde o ideológiu, ale o praktickú nevyhnutnosť.

    Nikdy nemělo dojít k privatizaci strategických výrobních, surovinových a energetických odvětví.
    Jen měla být zavedena velmi přísná křížová kontrola.
    Lidé jsou přeci na vyšším vývojovém stupni než zvířata a tak by neměly platit "zákony vlčí smečky!!!
    Průkopníkem slepých uliček byl přeci Jára Cimrman

    OdpovědětSmazat
  3. Tak to je bude se třeba zbavit globalizace nebo to je nefunkční paskvil. Liberalismus nefunguje ani v těch „slavných" usa. Návrat k socialismu vidím bledě stačí číst komentáře těch zfanatizovaných mladých lidí. Pokud krize kapitalismus sešrotuje tak by to bylo možné.

    OdpovědětSmazat
  4. Autor je poměrně silný v popisu stavu, slabší jsou jeho prognózy.

    OdpovědětSmazat
  5. David Icke vysvětluje, jak elita používá koronavirus k přetvoření globální ekonomiky. Čtvrtek 19. března 2020.

    https://beforeitsnews.com/alternative/2020/03/david-icke-explains-how-the-elite-are-using-coronavirus-to-reshape-the-global-economy-3718258.html
    K typům vládní totality, které jsou tlačeny uprostřed ohniska koronaviry, patří podpora bezhotovostního placení , povinného očkování a co je nejdůležitější, obrovské ekonomické kontroly, které jsme nikdy předtím neviděli.
    David již léta tvrdí, že finanční elita se pokouší vytvořit to, co nazývá „společnost Hunger Games“, kde většina lidí žije v chudobě, zatímco někteří na vrcholu požívají obrovského bohatství a jsou chráněni policejním státem, který prosazuje přísnou kontrolu nad většina lidí.
    Tato společnost s„ hladovými hrami “je navržena tak, aby neměla žádný malý podnik, žádný středně velký podnik po celém světě, pouze gigantické korporace, které kontrolují a produkují vše… To, co tato hysterie koronavirů vytváří, je situace, která se vyvíjí každou hodinu po celém světě a ničí malé podniky , rodinný podnik [a] dokonce středně velký podnik. “

    OdpovědětSmazat

Redakce vás žádá, abyste diskutovali slušně, nenapadali spoludiskutující ani autory, abyste argumentovali věcně a fakty. Děkujeme.