Reklama

sobota 13. června 2020

„Mýty o NATO“ ako manipulatívna propaganda

JUDr. Branislav Fábry
Branislav Fábry
12. 6. 2020  NovéSlovo

Ve slovenské části bývalé federace je to s politiky a médii hlavního proudu obdobné, ba stejné, jako v té naší české. Oblbování lidí, kašlání politiků na národní zájmy, hrbení hřbetu před Velkým Bratrem a bezohledné slouhovství středních a vysokých stupňů státní administrativy. Slovenský politolog a politický komentátor Braňo Fébry rozebírá bod po bodu jeden konkrétní propagandistický fake šířený dvěma slovenskými ministerstvy a vypracovaný jednou "neziskovou" a "nezávislou " mimovládkou. 


Na jar tohto roku sa na stránkach ministerstiev obrany a zahraničia objavil dokument „Mýty o NATO“, ktorý vypracovala mimovládna organizácia Slovak Security Policy Institute (SSPI). Táto organizácia, z ktorej pochádza aj súčasné vedenie ministerstva obrany, je známa svojimi jednostrannými postojmi a materiál „Mýty o NATO“ to iba potvrdzuje. Ministerstvo obrany na svojej stránke uviedlo: „Slovak Security Policy Institute sa preto rozhodol zozbierať 10 najčastejšie šíriacich sa mýtov o NATO a našom členstve v Aliancii a vyvrátiť ich jasnými a ľahko overiteľnými faktami.“ Faktom ale je, že hoci predložený materiál hovorí o vyvracaní mýtov, sám obsahuje množstvo dezinformácií, manipulácií a konšpiračných teórií, ktoré sú také očividné, že si ich nemožno vysvetliť inak než snahou o manipuláciu a propagandu. V tomto texte sa budem venovať vyvracaniu manipulácií, ktoré sa objavili v prvej polovici daného materiálu (mýty č. 1 – 5):

Druhej polovici materiálu (mýty č. 6 – 10) sa budem venovať v samostatnom článku
.


NATO od svojho vzniku skupinou demokratických štátov?

Hneď na úvod sa autori sa pokúsili vyvrátiť "Mýtus č. 1": NATO nie je prežitok z čias studenej vojny“. Pokúsili sa to však dokázať zjavne nepravdivými tvrdeniami, napr.:

„Aliancia bola od svojho vzniku skupinou demokratických štátov, ktoré do nej vstupovali dobrovoľne a bez nátlaku v reakcii na túžbu vyhnúť sa opakovaniu zverstiev druhej svetovej vojny.“ 

Nech už budeme používať pojem demokracia akokoľvek široko, faktom je, že NATO nebolo od svojho vzniku skupinou demokratických štátov. Naopak, medzi jeho zakladajúcich členov patrili otvorení fašisti. Išlo najmä o Portugalsko vedené diktátorom Salazarom, ktoré odstránilo systém politických strán a nahradilo ho korporatívnym modelom štátu. Portugalsko tiež v 60-tych a 70-tych rokoch vystupovalo ako kľúčový spojenec rasistickej Južnej Afriky a Rhodézie: po zavedení sankcií OSN kvôli apartheidu ich podporovalo zo svojich kolónií v Angole a Mozambiku. V prípade Portugalska bol motiváciou pre vstup do NATO antikomunizmus, nie zverstvá druhej svetovej vojny, pretože na danej vojne skôr profitovalo.

Autori v texte tiež spomínali politiku rozširovania NATO a uvádzali, že bola

„jedným z nástrojov demokratizácie štátov bývalého východného bloku“

To je však takisto pochybné, lebo o rozšírení NATO sa začalo vážne hovoriť až po odchode ruských vojsk z Nemecka a väčšina demokratických zmien nastala ešte pred tým. O demokracii by sa však dalo veľmi pochybovať aj u niektorých ďalších členov NATO, napr. v Turecku. V tomto členskom štáte prebehli mnohé akcie v rozpore s demokratickými princípmi, nielen proti Kurdom v Anatólii, ale aj v európskej časti. Napr. „krištáľová noc“ z roku 1955 skončila vyhnaním početnej gréckej menšiny z Istanbulu. Grécke obyvateľstvo v „druhom Ríme“ prežilo morové epidémie i sultánov, neprežilo však „demokraciu“ v členskom štáte NATO…

Autori pri vyvracaní „mýtu č. 1“ vypočítavali aj aktivity NATO po skončení studenej vojny, išlo však o veľmi selektívny výber a pri tomto výpočte nespomínali intervenciu v Juhoslávii 1999, zrejme preto, že bola v rozpore s medzinárodným právom. Ani aktivity uvádzané pri „mýte č. 1“ však príliš o úspešnosti NATO nesvedčili a výsledky zásahov NATO v Afganistane či v Líbyi sa dajú označiť priamo za neúspech. Autori v texte hrdo poukazovali aj na účasť NATO v Iraku:

„Aliancia tiež pomáha pri budovaní obranných kapacít niektorých krajín Blízkeho východu a severnej Afriky. Azda najviditeľnejšia je v Iraku, kde pomáha najmä pri výcviku a mentoringu miestnych bezpečnostných síl.“ 

Ani Irak však nie je veľkým úspechom a po vražde K. Sulejmáního a deviatich ďalších osôb v januári 2020 si už západnú „pomoc“ neželajú ani oficiálne orgány Iraku. Práve tieto problémy ukazujú, že NATO po studenej vojne hľadá svoj zmysel a dokonca aj prezident E. Macron hovoril o NATO v štádiu klinickej smrti.



Ako je to s 2 % HDP na obranu?


Možno konštatovať, že pri vyvracaní "Mýtus č. 2": Slovensko neposiela 2 % HDP do rozpočtu NATO“ autori použili hrubý argumentačný faul a postavili si „slameného panáka“. Výhradou voči téme 2 % HDP na obranu totiž nie je to, že by sa dané peniaze posielali do rozpočtu NATO, to si myslí naozaj málokto. Skutočnou výhradou je, že 2 % HDP na obranu sú nesprávne nastavená priorita v čase, keď sa objavujú dramatické problémy v školstve, zdravotníctve, doprave, atď. Faktom tiež je, že štáty NATO dnes vynakladajú viac peňazí na obranu než zvyšok sveta dohromady, v prípade peňazí na vzdelávanie, výskum či ďalšie zásadné oblasti to však neplatí. Daný trend cítiť najmä v porovnaní s ázijskými štátmi. Autori na tieto výhrady reagujú slovami:

„Obrana a bezpečnosť patria k základným parametrom každého štátu a predpokladom rozvoja akejkoľvek inej oblasti. Výška výdavkov na obranu je tak nielen ukazovateľom stupňa kvality Ozbrojených síl SR, ale aj zodpovednosti krajiny spolupodieľať sa na odstrašení Aliancie a potenciálnej kolektívnej obrane spojencov.“

 Lenže výdavky na zdravotníctvo či školstvo sú ešte viac prejavom zodpovednosti krajiny a takisto výdavky na životné prostredie. Navyše, práve toto sú základné predpoklady pre rozvoj akýchkoľvek iných oblastí.

Autori ďalej uvádzajú:

„Výsledkom dlhodobo nedostatočného financovania sa stal katastrofálny stav a koniec životnosti prakticky celého spektra vojenskej techniky…“ 

Píšu to, ako keby katastrofálny stav techniky v iných sektoroch neexistoval. Pritom každý, kto pozná stav v školstve alebo v zdravotníctve, vie, že tam je to s technikou ešte horšie než v armáde… Autori tiež uvádzajú, že zvyšovať výdavky na obranu na 2 % HDP treba, lebo v rokoch 2013 – 2014 tieto výdavky klesli až pod 1 % HDP. A do roku 2024 sa majú v pomere k HDP dosiahnuť 2 %… Čo však na to majú povedať v oblastiach, kde podiel výdavkov v pomere k HDP dokonca klesá? Mimochodom, ani samotné vykazovanie vo vzťahu k HDP nie je úplne najvhodnejšie. HDP tvoria aj súkromné banky či automobilky, výdavky na obranu však nepôjdu z ich čistých ziskov, ale zo štátneho rozpočtu. Číslo 2 % vyzerá na prvý pohľad ako nízke, v skutočnosti ale ide o sumu, ktorá sa rovná asi 12 % príjmov štátneho rozpočtu.


Otázka suverenity a vplyv na rozhodovanie spojencov


Pri "Mýtus č. 3": Členstvo v NATO nepodkopáva našu suverenitu“ argumentujú autori tvrdením:

„To znamená, že štáty sa dobrovoľne rozhodujú o vstupe, ale dobrovoľne sa môžu rozhodnúť aj o teoretickom vystúpení.“

 Opäť, formálne členstvo v NATO nepodkopáva suverenitu SR, ale problémom je, že kvôli spojenectvu v NATO žiadajú niektoré veľmoci od SR, aby sa bilaterálne vzdala svojich suverénnych práv, napr. pri dohode o obrannej spolupráci s USA – písal som tu. Problém so suverenitou by sa však objavil napr. vtedy, keby chcela SR nakúpiť zbrane z Ruska. Čosi podobné nedávno pocítilo Turecko: hoci ide o jeden z najväčších štátov NATO, USA sa i tak pokúšali nátlakom zrušiť jeho suverénne rozhodnutie o nákupe protileteckého systému S400 z Ruska a odvolávali sa pritom na členstvo Turecka v NATO. Nákup ruskej techniky bol pritom zo stany Ankary úplne pochopiteľný, pretože USA mu predtým odmietli predať vlastný systém protileteckej obrany.

Autori tiež uviedli:

„Rozhodnutie o vstupe do NATO bolo teda suverénne, nikto nás do neho netlačil ani nepresviedčal.“ 

Hoci pre vstup do NATO existovala značná podpora v slovenských politických stranách, tvrdenie, že nikto nás nepresviedčal ani netlačil, je pochybné. Tlak na SR existoval a zvlášť nediplomatické vyjadrenie od ministerky zahraničia USA, že Slovensko je „čierna diera“, bolo veľmi silnou formou nátlaku.


Autori dokumentu pri "Mýte č. 4": Slovensko má vplyv na rozhodovanie NATO“ zasa tvrdili:
„Hlavným politickým rozhodovacím orgánom v NATO je Severoatlantická rada (NAC), v ktorej má každý členský štát jedno miesto a jeden hlas.“

 Toto mal byť argument, že Slovensko má vplyv na rozhodovanie NATO. Formálne to síce znie ako rovnosť, avšak aj v orgánoch Varšavskej zmluvy mal každý člen jeden hlas, to však automaticky neznamenalo, že by ČSSR mala skutočný vplyv na rozhodovanie Varšavskej zmluvy. Podobne, formálne garancie suverenity existovali aj v prípade Varšavskej zmluvy: aj tam všetci vstupovali „dobrovoľne“ a mali právo rozhodnúť o svojom vystúpení. Realita však bola odlišná…

Autori publikácie ďalej uvádzajú príklad vojny v Iraku ako dôkaz, že európske štáty majú vplyv:
„V roku 2003 sa napríklad USA spoločne s Veľkou Britániou pokúsili presadiť, aby sa vojenská operácia v Iraku stala operáciou NATO. Narazili však na nesúhlas Francúzska (ale aj niektorých ďalších) a zásah proti režimu Saddáma Husajna tak napokon realizovala len „Aliancia ochotných“ bez toho, aby v nej NATO ako celok hralo akúkoľvek úlohu.“

Lenže práve rok 2003 ukázal, že USA nerešpektujú ani Nemecko a Francúzsko, svojich kľúčových spojencov v NATO. Najmä Berlín sa pritom tradične podriaďoval želaniam Washingtonu, v roku 2003 však odporoval. Spolu s Parížom a niektorými ďalšími členmi NATO sa pokúsil USA od útoku na Irak odhovoriť, pretože išlo o porušenie medzinárodného práva a už vtedy sa predvídalo, že vojna bude mať katastrofálny dopad na celý región. Washington však ich názor nevzal do úvahy a agresiu zahájil, len namiesto NATO využil „koalíciu ochotných“. Daný prístup teda svedčí o tom, že USA príliš nereflektujú názor svojich spojencov v NATO a keď sa títo nepodriadia, tak USA presadzujú svoje záujmy bez ohľadu na spojencov v NATO. Mimochodom, ani vo Varšavskej zmluve nepanovala vždy jednota a napr. Rumunsko sa niektorých akcií Varšavskej zmluvy nezúčastnilo, napr. aj okupácie ČSSR v roku 1968. To však neznamenalo, že by sa ZSSR odlišným stanoviskom Rumunska nechal ovplyvniť.


Bezpečnostné garancie a neutralita


Autori pri vyvracaní Mýtus č. 5": Slovensko by nemalo vystúpiť z NATO a byť neutrálnym mostom medzi Východom a Západom“ uvádzajú:
„Zástancovia tejto teórie si pomáhajú argumentom o mníchovskej zrade veľmocí voči Československu v roku 1938 a presvedčením, že rovnako ako vtedy, aj v súčasnosti by nás naši spojenci obetovali v prospech vlastných záujmov a nechali napospas svojmu osudu.“ A ďalej: „V prvom rade by nám dnes neutralitu nebol nikto schopný garantovať, tak ako ju nemala garantovanú ani Ukrajina a ani množstvo iných štátov pred ňou, ktoré sa stali obeťami mocenských chúťok niektorých mocností.“

Niet pochýb, že ČSR sa po Mníchovskej zrade stala obeťou agresie, a to napriek tomu, že mala západných spojencov viazaných ešte konkrétnejšími záväzkami, než určuje Severoatlantická zmluva. To nevyvrátili ani autori materiálu. Problémom je, že spojenci z NATO nás môžu obetovať rovnako ako tí v Mníchove, ak to bude v súlade s ich záujmami. V prípade NATO treba tiež spomenúť, že USA ponechali pri Suezskej kríze v roku 1956 svojich spojencov z Francúzska a V. Británie napospas sovietskym hrozbám, zjavne kvôli svojim záujmom v arabskom svete a najmä Paríž z toho faktu odvodil, že na NATO sa príliš spoliehať nemôže.

Okrem toho, v čl. 5 Severoatlantickej zmluvy sa uvádza, že člen NATO
  „napomôže napadnutej strane alebo stranám, prijmúc individuálne a na základe dohovoru s ostatnými stranami také akcie, ktoré považuje za potrebné“

Bolo by teda plne v súlade so zmluvou, ak by napr. USA poslali svojmu spojencovi takú pomoc, akú by považovali za potrebnú, hoci to môže teoreticky znamenať iba vagón potravinovej pomoci pri útoku veľkej armády. Pokiaľ teda ide o pomoc členských štátov NATO pre SR v prípade napadnutia, mnohé by záviselo od okolností. Ak by sa SR dostala do vojny s Ruskom, tak by na pomoc prišli, ale keby sme sa dostali do vojny so susednými členskými štátmi NATO (napr. Maďarsko), takmer určite by zostali neutrálni, pretože by išlo o konflikt dvoch členov. USA by nás zrejme nepodporili ani vo vojne s Ukrajinou, pretože tam má Washington viac záujmov než v SR. Prípadne poskytli by nám takú pomoc, akú by „považovali za potrebnú“.

Autori ďalej uvádzajú:
… neutralita by si vyžiadala rozsiahle investície do ozbrojených síl, ktoré by sa už v niektorých aspektoch nemohli spoliehať na zdieľané kapacity a spôsobilosti NATO, ako je tomu dnes.“ 

Paradoxne, pri téme neutrality spomínajú autori príklady neutrálnych krajín Európy:
„Všetky tri štáty napriek svojmu statusu míňajú na svoju obranu miliardy eur, v roku 2019 to bolo v prípade Švédska viac ako 5,5 miliardy (1,2 % HDP), Fínska vyše 3 miliardy (1,3 % HDP) a Rakúska takmer 2,5 miliardy (0,6 % HDP)… Platí to aj o spomínanom Švajčiarsku, ktoré v roku 2019 minulo na obranu takmer 5 miliárd eur.“ 

Lenže práve uvedený príklad ukazuje, že všetky neutrálne štáty EÚ vydávajú na obranu menší podiel z HDP než Slovensko a takisto menej, než je priemer štátov NATO. Dokonca aj v prípade Švajčiarska ide síce o 5 miliárd, ale vzhľadom na vysoké HDP to tiež predstavuje menej než 1 %.

Autori tiež odmietli ideu Slovenska ako „mosta“ medzi Východom a Západom, hoci túto ideu dokázali niektoré štáty v minulosti efektívne využiť, napr. Rakúsko počas studenej vojny. Idea „mosta“ by pritom nemusela byť nutne viazaná na neutralitu. Aj ako člen NATO by SR mohla a mala využívať svoj potenciál vo vzťahu k Rusku.

Slovensko ako nepodstatná „čierna diera“?


Vrcholom všetkého však bol výrok autorov o Slovensku v období V. Mečiara:

V skutočnosti nikto neuvažoval o Slovensku ako o nejakom sprostredkovateľovi a krajina sa stala nepodstatnou »čiernou dierou« v Európe, v ktorej dochádzalo k rozkladu demokratických pravidiel a bezprecedentnému rozkrádaniu štátnych prostriedkov.“

Lenže napriek všetkým problémom, ktoré malo Slovensko za V. Mečiara, nebolo žiadnou „čiernou dierou“ – dokonca malo porovnateľné ekonomické ukazovatele ako iné štáty V4. Ani rozkrádanie za V. Mečiara nebolo bezprecedentné, to sa začalo už počas kupónovej privatizácie pred Mečiarovou érou, navyše, strategické podniky sprivatizovala až Dzurindova vláda. Podobné formy privatizácie pritom prebiehali vo väčšine postsocialistickej Európy, čiže žiadny bezprecedentný jav. Nuž a pokiaľ ide o demokratické pravidlá počas vlády V. Mečiara, problémy naozaj existovali, avšak rozklad zďaleka nenastal, súdna moc vládu dosť brzdila a aj V. Mečiar po porážke vo voľbách 1998 bez problémov odstúpil.

Hanlivý pojem „čierna diera“ pre označenie Slovenska použila americká ministerka M. Albrightová a z jej strany išlo o nediplomatický verbálny útok voči Slovensku. Skúsme si predstaviť, že by si čosi také dovolil ruský minister zahraničia… Oveľa horšie však je, že hanlivé označenie Slovenska ako „čiernej diery“ uviedli autori zo SSPI ako nejaký fakt a opublikovali ho aj dve ministerstvá na vlastných stránkach. Lenže práve I. Korčok a J. Naď by si mali uvedomiť, že vďaka vzniku tej „čiernej diery“ v ére V. Mečiara si oni dnes môžu užívať ministerské privilégiá. Zvlášť Korčokovo ministerstvo by sa malo zdržať podobných invektív voči Slovensku, keďže on sám pôsobil za V. Mečiara ako hovorca ministerstva zahraničia „čiernej diery“.


Text bude pokračovať druhou časťou.


14 komentářů :

  1. bez komentáře - https://www.youtube.com/watch?v=9OU8wqdrysc&feature=youtu.be

    OdpovědětSmazat
    Odpovědi
    1. To je jenom formální stvrzení dohody z Bretton Woodu a ta zase byla následkem dřívější Jaltské konference. Ruský ekonom Chazin předpokládá a poslední dobou o ničem jiném snad ani nemluví, že USA, Čína a Rusko nezbytně musejí co nejdříve uspořádat Jaltu-2 :-)

      Smazat
  2. Ano,děkuji za zveřejnění. Snad si lidé konečně pořádně přečtou článek 5. Je to sice ve slovenštině,ale důležité je znění podmínky pomoci od NATA, které poskytne pomoc... v akcích, které UZNÁ ZA VHODNÉ. !

    OdpovědětSmazat
    Odpovědi
    1. NATO přece není rozhodčí. Vždyť se stačí podívat na roli NATO v konfliktu Řecka s Tureckem :-)

      Smazat
  3. Mýty mohou být v daleké historii, kreré se nadají prověřit, zda jsou pravdivé. Řecko, Itálie, Egypt. Jaké mýty o NATO? Mýty v současnosti? Není to blbost? Kdo chce, zjistí si naprostou pravdu o NATO. Mýty kolem NATO nemohou v současné době prostě existovat. Agresivní, imperialistický a nebezpečný spolek pro všechny(!) lidi na této planetě. A bez mýtů.

    OdpovědětSmazat
    Odpovědi
    1. Co na to Wikina?
      Mýtus (řecky μύθος, vyprávění) je „symbolické vyprávění vyjadřující víru v plnost a celistvost nadčasového řádu“,[1] typicky báje, tradiční, obvykle anonymní epický útvar, který dává odpovědi, aniž by kladl nějaké otázky. Vznikl totiž v neproblematickém světě, kde pro individuální tázání a pochybnosti nebylo místo. Je to tradovaný příběh (řetězec příběhů či vyprávění), které nesdělují informace, nýbrž vyvolávají prostřednictvím obrazů dojem hlubšího porozumění celku světa nebo nějaké jeho podstatné části v jejich významu pro lidský život.
      V soudobém hovorovém jazyce se slovo „mýtus“ používá též pro všeobecně rozšířenou nepravdu, vymyšlené tvrzení bez dostatečných důkazů.

      Smazat
  4. Naprosto souhlasím aby bylo Slovensko a Česko neutrální naše malé národy žádný konflikt nechtějí. Kecy o obraně jsi můžou strčit někam a platit peníze za starý válečný šrot z usa taky.

    OdpovědětSmazat
  5. MaP 473 Německá vláda platí ANTIFU! Platí tedy i Piráta Bartoše? 500 miliard v ohrožení StB a Mafií!
    https://www.youtube.com/watch?v=iya-eJ9v4Ec

    OdpovědětSmazat
  6. Zaujala mě historická paralela. Hitlerovi postavili na dnešním polském území pevnost s názvem "Vlčí doupě". Trumpovi dnes staví tentokrát sami Poláci na svém (zatím) území opevnění "Fort Trump". Asi aby to měl také blízko na východní frontu. Nevíte někdo náhodou, kolik kilometrů jsou od sebe tato místa vzdálena?

    OdpovědětSmazat
    Odpovědi
    1. 17:10 lepší je paralela "Deutschland, Deutschland, über alles" a novější "America First Again" - najděte rozdíl :-)

      Smazat
    2. 17:10 Fort Trump už asi nebude, protože se bude stavět Fort Biden na Ukrajině (blíže k Moskvě). Cituji ukrajinského ministra války (se statusem partnera pro rozšířené příležitosti NATO) Kulebu: "Tento den přišel. Jsem velmi vděčný našim partnerům v Alianci za to, že to bylo možné. Ukrajina konečně získala dlouhodobě zasloužený status partnera pro rozšířené příležitosti Severoatlantické aliance."

      Smazat
    3. 17:10 Hloupí Poláci chtějí Fort Trump postavit na východě Polska u hranic s Běloruskem, naopak Bílý dům chce tu pevnost postavit na západě Polska. Asi kvůli lepšímu "dohledu" nad Berlínem.

      Smazat
  7. noviczech
    ...něco vám napíši. Teď si představme, že Rusko by vstoupilo do NATO a i Čína by se spřátelila! Dovedete si představit, co by vznikl za ohromný problém? Proti komu by se pak zbrojilo a proč by se měli vyvíjet novější zbraně? Kolik milionů lidí by přišlo o práci, kolik firem by zkrachovalo, to by nastal na západě "HOSPODÁŘSKÝ KOLAPS"! Máte v zemi určité množství pracovní síly a ta by neměla činnost! Tak je to i s uprchlíky! Západní země, obyvatelatvo se zmenšuje, nemají děti. Tedy, byty by zůstávaly volné, neobsazené a nájmy by musely klesat! Tedy, firmy by šly bankrot, zaměstnanci bez práce, stát menší příjmy! Opět, pomalý kolaps hospodářství! Proto kapitalismus tedy demokracie potřebuje někoho ve jménu míru zabíjet, přijímat jiné, když se moji nemnoží, oni neumí zábavu, žít život, v tom totiž nejde o peníze! Takže kultura a člověk je moc nezajímá, ale jejich lidé, vyrostlí od války byli učení směrem boj, válka, zlý východ. Neumí tančit valčík, polku už vůbec ne a tato nová "vládní zrůda" nám to bude odkazovat i na pracovišti i na každém kroku. Až do ...X.

    OdpovědětSmazat
  8. NATO zhasne v okamžiku, kdy ho začne "spolufinancovat" EU.

    OdpovědětSmazat

Na opakovanou žádost čtenářů, kteří se nechtějí zapojovat do diskuzí obsahující vulgární a urážlivé výroky. Jejich odstraňování je časově náročné a narušuje plynulost diskuze. Proto nebude dále možné vkládat anonymní komentáře.
Pro vložení komentáře je proto nutné se na stránce "Nová republika" přihlásit vpravo v horním rohu této stránky "přihlásit se" (výběrem emailového účtu např. Google) a upravením uživatelského profilu (v kolonce Nastavení>Upravit uživatelský profil). Děkujeme za pochopení.