O tom aké ponaučenie si možno zobrať z medzivojnového Poľska

27. 8. 2014   Nadhlad
Ubehlo už 5 rokov od natočenia filmu Непереписанная история. Польский излом. Súčasné udalosti na Ukrajine spojené s príchodom fašistickej bandy k moci, sankciami, ktoré Západ uvalil na Rusko čeliace tomuto nacistickému a xenofóbnemu vredu vynorenému v strede Európy, rovnako ako nevhodná rola Poľska záporne ovplyvňujúca situáciu, robí opäť aktuálnym príbeh, ktorý v tomto filme opisujú jeho tvorcovia. Dielo nezostarlo, ba čo viac, stalo sa ešte viac dôležitým pre pochopenie dnešný udalostí vo Východnej Európe.

Príbeh hovorí o poľských dejinách obdobia dvadsiatych až tridsiatych rokov minulého storočia. Boli to dni bezuzdného poľského nacionalizmu. Pokusy etnických menšín – Ukrajincov, Bielorusov, židov, Rusov či Litovčanov – o udržanie ich národnostného povedomia, boli potláčané krutým spôsobom. Režim Józefa Piłsudského a jeho podporovateľov bol neochotný uznať základné práva národnostných menšín. Toto Poľsko značne oslabilo spraviac ho odsúdené na zánik pri prvom Nemeckom útoku. Poľsko utrpelo porážku nie len pre vojenskú prevahu Werhmachtu nad svojou armádou, ale hlavne pre vnútornú nejednotnosť hlodajúc poľskú spoločnosť zvnútra. Len zopár Poliakov bolo pripravených ponúknuť neochvejný odpor a brániť krajinu, ktorá bola viac predstavovala „tetu vlasť“ než „matku vlasť“.

A tu prichádza paradox dejín: Winston Churchill spravil výstižnú poznámku, keď Poľsko z obdobia medzi dvoma svetovými vojnami označil ako „nenásytnú hyenu Európy“. Pre mnohých dejepisov význam úlohy, ktorú v 2. svetovej zohralo Poľsko tých dní bledne pred faktom, že krajina bola obeť Hitlerovej ozbrojenej intervencie, ktorá rozpútala 2. svetovú vojnu. Rovnakým spôsobom aj zločiny nemeckých nacistov spravili akosi menej významné to, čo režim Piłsudského robil v jeho koncentračných táboroch, pri etnických čistkách a pri príšernom zaobchádzaní s opozíciou.

Zločiny proti ľudskosti, ktorých sa dopustil Nacistický režim Nemecka nemôžu udusiť v zabudnutí zverstvá spáchané vládou druhej poľskej republiky. O tom je film.Poskytuje fakty a dôkazy na zvýraznenie dejinných udalostí, o ktorých má široká verejnosť len malé povedomie.

Len zopár jednotlivcov vie, že pred vybudovaným nemeckých koncentračných táborov Poľsko už stihlo nadobudnúť bohaté skúsenosti z tejto oblasti pri zaobchádzaní s vlastnou opozíciou nesúhlasiacou s vládnucim režimom.

V roku 1934 bol postavený prvý koncentračný tábor na mieste zvanom Bereza Kartuska(územie dnešného Bieloruska) za účelom uväznenia tých, ktorí boli obvinení z „protištátnej“ činnosti: predstaviteľov ukrajinských, bieloruských a židovských národnostných hnutí, komunistov, členov tajných organizácií, kňazov grékopravoslávnej cirkvi… Neexistovali žiadne jasné pravidlá koho uväzniť – do tábora umiestňovali všetku opozíciu bez rozdielu. „Nápravná výchova“ zahrňovala neľudské podmienky, vyčerpávajúcu prácu, týranie, mučenie a bitky.

Poľský „ľudsko-právny aktivisti“ mali dobrý vzťah so svojimi nemeckými kolegami udržovaní rovnakým spôsobom ako ich šéfovia. Napríklad Goebbels a Herring často jazdievali do Poľska, ministri zahraničia Ribbentrop a Beck boli tiež často spolu videní.Józef Kamala–Kurhański, riaditeľ tábora, dostal výcvik v nemeckých koncentračných táboroch. Zhodou okolností strávil posledné dni svojho života v Osvienčine.

Vecní Nemci

Nemci boli neobyčajne vecní: keď skončíš, môžeš ísť. Nepotrebovali žiadny poľský štát, a jeho schopnosti konať represie. Bol čas ísť.

Nemecko potrebovalo aby Poľsko spravilo to čo chcelo – etnicky vyčistiť Kresy („územie východných hraníc“) získané Poľskom ako výsledok vojny z roku 1920 so sovietskym Ruskom. Dnes tieto územia ležia v západnej Ukrajine, východnom Bielorusku a východnej Litve s mestami ako Ľvov, Vilnius alebo Hrodna. Chceli aby sa táto zem očistila od „cudzincov“ ako Ukrajinci, Bielorusi a židia.

Poľský režim zvládol zadanie dokonale. Každý nepoliak bol nútený odísť. Film predstavuje zaujímavé čísla: nezáležiac na tom, že viac ako 40% obyvateľov Kresov boli „cudzinci“ s prevažne grékopravoslávnym vierovyznaním, bolo im odňaté právo hovoriť, čítať a učiť deti v ich materinskom jazyku, rovnako ako modliť sa v ich kostoloch. V západnom Bielorusku zostalo len 37 škôl z pôvodných 400. 1300 pravoslávnych kostolov bolo zničených alebo vyrabovaných.

Aby zvýšil počet poľských obyvateľov, režim rozdával v Kresoch (hlavne voVolyňskej oblasti, dnešná Ukrajina) veľké pozemky vojakom vo výsluhovom dôchodku. Títo stáli na čele asimilačnej politiky, a zároveň vyvolávali veľké pocity neznášanlivosti medzi nepoliakmi. Vo filme historik Матвеев Геннадий hovorí, že Piłsudského režim urobil s Poliakov rukojemníkov ich vlastnej národnostnej politiky smerujúc k medzinárodnej zrážke, špecificky je myslená Volyňská tragédia, kde OUN-UPA (Organizácia ukrajinských nacionalistov – Ukrajinská povstalecká armáda) zabila v období 1943 až 1945 80 000 až 100 000 Poliakov.

Toto je iba jeden zreteľ veci. OUN-UPA mala svoju vlastnú nacistickú ideológiu, ktorá nemala žiadne miesto ani pre Poliakov, ani pre „Moskalov“ či židov na Ukrajinskej pôde. Po tom ako Hitler spravil s Poľskom v auguste 1939 krátky proces, nemecký režim využilBanderu a Šucheviča aby vyčistil Volyňsko-podolskú oblasť, rovnako ako ďalšie oblastiReichskommissariat Ukraine od Poliakov a židov. Neľudské ukrutnosti (fakty sú vo filme doprevádzané zábermi a rozhovormi), ktoré spáchali banderovci, boli vtedy na dennom poriadku. Dokonca boli na výkon tejto úlohy vytvorené špeciálne „nástroje“ – začínajúcpráporom Nachtigall končiac divíziou SS Galícia. Volyňská tragédia nebola spontánna, v skutočnosi to bola vojenská operácia dôkladne naplánovaná a takmer dokonale vykonaná Volyňským vedením OUN.

Dnes si nechcú pamätať a spomínať udalosti tých dní ani vo Varšave ani v Kieve. Okrem toho, tieto 2 politické režimy ukazujú vzácnu súdržnosť, keď dostane na pretras národno-oslobodzovacie hnutie Donbasu. Vrchní predstaviteľa Poľska hrajú aktívnu úlohu poskokov kievskému režimu. ASBS Othago je súkromná armádna spoločnost, ktorú založil bývalí poľský minister zahraničia B. Sienkiewicz. Nedávno prenikla na verejnosť účasť tejto firmy na takzvaných „protiteroristických“ operáciách na juhovýchode Ukrajiny.