14. 4. 2015 Nadhlad
V sobotu 4. apríla 2015 dopoludnia pod oknami úradu vlády a prezidentského paláca poskakovala a mávala ukrajinskými vlajkami asi päťčlenná skupinka platených provokatérov, zaštítených hnilou a bezcennou značkou organizácie Amnesty International. Delegácia Ruskej federácie, vedená ministrom zahraničných vecí Sergejom Lavrovom, sa z mesta pobrala – očakávajúc, že vrešťavá banda sa ich bude naďalej držať ako repíč srsti – na Slavín, na miesto posledného odpočinku vyše 6000 vojakov Červenej armády. Čakala ich pietna spomienka pri príležitosti 70. výročia oslobodenia Bratislavy.
Na Slavíne sa medzitým odohrala veselá ouvertúra oficiálnej slávnosti. Prezident SR Andrej Kiska, ktorý – pravdepodobne na radu svojich poradcov – okázalo odmietol účasť na oficiálnej spomienke, utekal na Slavín ako prvý. K pamätníku kráčal sám ako kôl v plote a položil k nemu veniec vo farbách ukrajinskej zástavy, momentálne totožnej s kyjevskou juntou oslavujúcou Banderu. V areáli však nebol osamotený. Kladenie ukrajinského venca si užil v piskote a hanlivých výkrikoch stoviek ľudí.
video
Nezdržal sa dlho. Jarný vietor rýchlo vyvetral smrad amerického poskoka.
Prišla chvíľa oficiálnej slávnosti a ľuďom na Slavíne sa podarilo to, čo málokomu na svete. Dojať Sergeja Lavrova. Pripravený príhovor zasunul do vrecka kabáta ozdobeného georgievskou stužkou a použil slová, ktoré považoval práve v tej chvíli za najpotrebnejšie.
Sedemdesiate výročie oslobodenia Bratislavy na Slavíne malo strhujúcu atmosféru. V ostrom jarnom slnku sa vo vetre trepotali slovenské, ruské aj sýrske vlajky, vlajky Novorossije aj vlajky v georgievských farbách a stovky účastníkov v uličkách vedľa tisícov hrobov skandovali na počesť Ruska. Boli tam všetky vekové kategórie ľudí a s výnimkou malých detí si všetci uvedomovali, že rev anglosionistami vyprovokovaných vojen je už pred bránami nášho domova.
video z ruské TV
Pozrite si video . Predpokladám, že v médiach na Slovensku nič podobné, čo by aspoň trochu zachytilo tú úžasnú atmosféru, nenájdete.
