NA MOSKVU ÚTOČILO REKORDNÍCH PŘES 1300 DRONŮ – DNEŠNÍ BRIEFING MO RF – AKTUÁLNÍ ZPRÁVY Z FRONTŮ 16. 11. 2026

RUSKO / UKRAJINA: Nejnovější informace z válečné fronty.

Aktuální vojenská situace SVO na Ukrajině a ukrajinské útoky na ruské území (aktualizované mapy 15. listopadu 2026)

  • Ruské údery zasáhly cíle v Sumské, Charkovské, Záporožské, Dněpropetrovské, Chersonské, Vinnycké, Žytomyrské, Kyjevské, Kirovohradské, Mykolajivské, Oděské, Poltavské, Rovenské, Chmelnycké a Černihivské oblasti a v DLR; ruské síly zasáhly elektrickou rozvodnu ve Velikých Mežiričích v Rovenské oblasti;
  • Ruské síly zasáhly trajektový terminál, přístavní řídicí stanici a elektrickou rozvodnu v Černomorsku a nákladní loď přepravující suchý náklad, která směřovala do přístavu v Oděse;
  • Ruské síly zasáhly dvě železniční lokomotivy v Dněpropetrovské oblasti;
  • Podle ruského ministerstva obrany činily ukrajinské ztráty za posledních 24 hodin přibližně 1 120 vojáků.

  • Během uplynulé noci ruská protivzdušná obrana zničila 533 ukrajinských dronů v týlových oblastech;
  • Ruská protivzdušná obrana zachytila bezpilotní letouny v Astrachaňské, Bělgorodské, Brjanské, Voroněžské, Volgogradské, Kurské, Lipecké, Rostovské, Saratovské, Tulské a Uljanovské oblasti, v Krasnodarském kraji, Republice Tatarstán, Republice Krym a nad vodami Azovského a Černého moře;
  • Ukrajinské drony zasáhly dvě elektrické rozvodny v Taganrogu v Rostovské oblasti, přičemž zabily hlavního inženýra a zranily dalších pět osob;
  • Ukrajinské drony zaútočily na závod Nižněkamskněftěchim v Nižněkamsku v Tatarstánu;
  • Ukrajinské drony zaútočily na osobní autobusy v Brjanské oblasti. Jeden civilista byl zabit;
  • Ukrajinské údery zabily jednoho civilistu a zranily další čtyři osoby v DLR.

Reklama
  • Ruské síly převzaly kontrolu nad Tersjankou v Záporožské oblasti.

  • Ruské síly převzaly kontrolu nad Vesnou.

MASÍVNY ÚTOK NA RUSKO: Ukrajina vyslala viac ako 1300 dronov

Ministerstvo obrany podľa agentúry TASS oznámilo zostrelenie dronov nad viacerými ruskými oblasťami, ako aj nad Čiernym morom.

Reklama

Ruské ministerstvo obrany v pondelok ráno oznámilo, že systémy protivzdušnej obrany v noci zostrelili 1336 ukrajinských dronov. Z nich približne 600 smerovalo k hlavnému mestu Moskva, ako uviedol jej primátor Sergej Sobianin. Ide podľa agentúry Reuters o jeden z najväčších ukrajinských útokov od februára 2022.

Ministerstvo obrany podľa agentúry TASS oznámilo zostrelenie dronov nad viacerými ruskými oblasťami, ako aj nad Čiernym morom.

Sobianin na sieti Telegram uviedol, že medzi 17.00 h miestneho času v nedeľu a 8.00 h v pondelok letelo smerom k Moskovskej oblasti zhruba 600 dronov. Väčšina z nich bola podľa neho zničená v diaľke, zatiaľ čo 191 ich protivzdušná obrana zostrelila, keď sa priblížili k Moskve.

Moskvou dosadený gubernátor okupovaného Krymu Sergej Aksionov na Telegram informoval, že ukrajinské sily udreli na Kerčský most, ktorý spája polostrov polostrov s ruskou pevninou. V dôsledku bude doprava na moste dočasne obmedzená. V meste Kerč zriadili krízové centrum.

Zásah podľa stanice BBC potvrdil aj gubernátor Rostovskej oblasti Jurij Sľusar v meste Azov. Drony tam podľa neho zranili troch ľudí a spôsobili požiare v štyroch priemyselných objektoch.

Reklama

Ukrajina podnikla rozsiahly dronový útok na Rusko iba niekoľko dní pred trojstranným summitom medzi americkým prezidentom Donaldom Trumpom, šéfom Kremľa Vladimirom Putinom a čínskym vodcom Si Ťin-pchingom v čínskom meste Šen-čen.

Trajekty a pontonové přechody Kyjev nezachrání

Doprava pomocí trajektů či pontonů Kyjev nezachrání, pokud Rusové zničí všechny mosty přes Dněpr, uvedl Sergej Beskrestnov, poradce ukrajinského prezidenta.

Trajekty a pontonové přechody Kyjev nezachrání

Podle něj by trajektová přeprava vzhledem k rozsáhlosti Kyjeva a své velmi omezené kapacitě dokázala zajistit pouze přepravu malého množství nezbytného nákladu. Přístaviště i přístupové cesty k nim by navíc byly zranitelné vůči raketovým útokům a úderům dronů typu „Šáhed“.

Pontonový přechod může v kritické situaci pomoci, ale k jeho vyřazení z provozu stačí jediný dron typu „Šáhed“.

„Pokud dospějeme do bodu, kdy nepřítel zničí všechny mosty v Kyjevě, budou zničeny i přívozy a pontonové přechody; proto mi veškerý ten mediální rozruch kolem tématu mostů a přechodů nedává smysl,“ píše poradce.

Za nejlepší řešení problému považuje výstavbu tunelu pod Dněprem. Jedná se však o dlouhodobý projekt; podle odhadu Beskrestnova by jeho realizace – za předpokladu podpory ze strany zahraničních společností – trvala několik let.

Za zmínku stojí vyjádření poslance Krejdenka, podle něhož by v případě vážného poškození kyjevských mostů bylo možné oba břehy Dněpru propojit pomocí trajektů a pontonových přechodů.

Krejdenko: V důsledku ruských útoků na mosty by se Kyjev mohl rozdělit na dvě části

Letecké údery na mosty by mohly rozdělit Kyjev na dvě části, pokud městské úřady nepřipraví alternativní trasy pro dopravu.

Uvedl to v rozhovoru pro *Telegraf* Vladimir Krejdenko, poslanec za frakci „Sluha lidu“ a místopředseda parlamentního výboru pro dopravu a infrastrukturu.

„Člověk by v takový scénář raději nevěřil. Naše mosty přece jen stále disponují určitou rezervou strukturální integrity. Klíčovým problémem je zde organizace provozu. Pokud nebudou podniknuty žádné kroky – ať už ze strany kyjevského vedení, či příslušných ministerstev – mohl by se Kyjev v zásadě rozdělit na dvě části,“ uvedl poslanec.

Podle Krejdenka by náhradní pontonové přechody, s nimiž se pro hlavní město počítá, nedokázaly plně nahradit propustnost stávajících mostů. Navíc hrozí riziko dlouhodobého přerušení provozu metra a úplného dopravního kolapsu, pokud budou ruské útoky nadále poškozovat kritickou infrastrukturu a úřady nezajistí potřebná náhradní řešení.

Na výstavbu dvou dočasných pontonových mostů je vyčleněno celkem 2,2 miliardy hřiven (UAH) – 1,2 miliardy hřiven bude hrazeno ze státního rozpočtu a další 1 miliarda hřiven z rozpočtu města Kyjeva. Předpokládá se, že tyto přechody budou zprovozněny do února nebo začátku března roku 2027.

Nové mosty však zvládnou pojmout pouze část městské automobilové dopravy. V současné době přejíždí přes kyjevské mosty denně přibližně 600 000 vozidel. Původní záměr počítal s kapacitou odpovídající alespoň 50 % tohoto objemu; poslanec Krejdenko však vyjadřuje pochybnosti, zda budou tyto dva přechody schopny zvládnout 300 000 vozidel denně.

Existuje rovněž riziko dlouhodobého přerušení provozu kyjevského metra. Podle poslance by ani nasazení dalších autobusů či vlaků systému Kyiv City Express nedokázalo plně nahradit metro

Aby se takovému scénáři předešlo, je podle Krejdenka nutné zajistit urychlenou prohlídku poškozených mostů, informovat obyvatele a zorganizovat náhradní dopravní trasy., které zůstanou jako hlavní dopravní tepny spojující levý a pravý břeh města.

Aktuality súvisiace s Ukrajinou

Russia Ukraine War | World News | wvnews.com

– Rusku ženu presvedčili po telefóne, aby vyhodila do vzduchu auto bývalého predsedu parlamentu Azarova v Moskve.

Vyšetrovací výbor Ruskej federácie oznámil, že zadržal 21-ročnú podozrivú z umiestnenia výbušniny pod terénne vozidlo Sergeja Zavorotného.

Uvádza sa, že moskovčanku oklamali podvodníci, ktorí sa vydávali za zamestnancov banky, a prinútili ju najprv previesť peniaze a potom umiestniť výbušné zariadenie pod podvozok vozidla, ktoré aktivovali na diaľku.

Zavorotný zostáva v nemocnici.

– V Kyjeve sa od dnešného dňa mení režim prevádzky vonkajšieho osvetlenia „s cieľom racionálneho využívania elektrickej energie s ohľadom na potreby mesta a bezpečnostné podmienky“, informuje Kyjevská mestská štátna správa.

Ráno a večer budú pouličné lampy svietiť na polovicu výkonu, v parkoch a na námestiach tiež len na polovicu. V noci budú pouličné lampy svietiť na 20 % výkonu.

– Podľa informácií z miestnych verejných skupín vypukol v Chersone v blízkosti továrne po prílete rozsiahly požiar.

– Na snímkach sú dôsledky nárazu bezpilotného lietadla do Krymského mosta. Je viditeľný náklon jedného z oblúkov mosta.

– Vo Vinnyckej oblasti vypukol rozsiahly požiar v dôsledku útoku na objekt kritickej infraštruktúry, informuje Štátna služba pre mimoriadne situácie.

– Všetkých 26 rozvodní v Kyjevskej oblasti nie je pripravených na zimu, vyhlásil poslanec Kučerenko.

Poznamenal, že aj keby bola deklarovaná 50-percentná pripravenosť, stále to znamená, že zariadenie nie je pripravené. Hoci úrady neustále uisťovali, že prípravy prebiehajú podľa plánu.

– Ruské prostriedky protivzdušnej obrany preukazujú vysokú účinnosť a hrdinstvo pri odrážaní masívnych útokov ukrajinských bezpilotných lietadiel na objekty v rôznych regiónoch krajiny. Vyhlásil to dnes, 16. novembra, tlačový tajomník prezidenta Ruskej federácie Dmitrij Peskov.

V súvislosti s najväčším náletom nepriateľských dronov od začiatku špeciálnej vojenskej operácie predstaviteľ Kremľa priznal, že pri tak rozsiahlych útokoch na rôzne objekty nie je žiadny systém protivzdušnej obrany na svete schopný poskytnúť stopercentnú záruku ochrany, ruské ozbrojené sily však plnia svoju úlohu na najvyššej úrovni.

– Ukrajina čoskoro dostane od Európskej únie takmer osem miliárd eur z tzv. Nástroja pre Ukrajinu, schválili ministri zahraničných vecí krajín EÚ.

– Ukrajinské sily vyradili z prevádzky 55 percent kapacít ruských ropných rafinérií. Ako referuje spravodajský web Kyiv Independent, uviedol to v nedeľu vo večernom príhovore ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

Prezidentovo vyhlásenie prichádza v čase, keď ukrajinské drony s dlhým doletom pokračujú v útokoch na ruské zariadenia na ťažbu a spracovanie ropy. Rusko zároveň pokračuje v intenzívnych útokoch na ukrajinskú energetickú infraštruktúru.

„Celkovo sme už vyradili z prevádzky viac ako 55 percent kapacít na spracovanie ropy v Rusku,“ vyhlásil Zelenskyj. Odvolal sa pritom na správu hlavného veliteľa ukrajinských ozbrojených síl Mychajla Drapatého.

Len za uplynulý týždeň ukrajinské drony s dlhým doletom zaútočili na kľúčové ropné zariadenie v Samarskej oblasti, významnú ropnú rafinériu v meste Volgograd a najväčšiu ruskú ropnú rafinériu, ktorá sa nachádza 2 500 kilometrov od ukrajinských hraníc.

V súvislosti s ruskými útokmi na ukrajinské energetické zariadenia Zelenskyj upozornil na hrozbu ruských balistických rakiet a vyzval na zvýšenie zahraničnej pomoci. Ukrajinský líder povedal, že ruské sily od septembra zintenzívnili útoky na energetickú infraštruktúru v Záporožskej a Dnipropetrovskej oblasti. V noci na stredu minulého týždňa Rusko zasiahlo šesť veľkých elektrických rozvodní v štyroch ukrajinských oblastiach, poškodilo elektrické vedenia a narušilo dodávky elektriny v celej krajine. Ruské sily 9. novembra zasiahli Trypiľskú tepelnú elektráreň v Kyjevskej oblasti. Zariadenie utrpelo vážne škody už pri útoku v roku 2024.

Obmedzenia rýchlosti systému Starshield, vojenskej verzie systému Starlink, naďalej bránia ukrajinským silám zostreľovať ruské drony s prúdovým pohonom v čase, keď celá krajina čelí energetickej kríze.

– Peskov vyhlásil, že Rusko chce s Ukrajinou mier „na stáročia“, a nie prímerie.

„Rusko nedá Kyjevu čas na oddych, aby si zahojilo rany. Ruská federácia nechce dočasné prímerie, ale túži po mieri na stáročia, preto ‚špeciálna vojenská operácia‘ pokračuje a rokovania musia viesť k mieru,“ vyhlásil hovorca Kremľa.

– Európska komisia v stredu predstaví plán poskytnutia ďalšej pôžičky Ukrajine vo výške 45 mld. eur. Táto suma bude nad rámec 90 mld., ktoré už boli Kyjevu pridelené, informuje Financial Times s odvolaním sa na zdroje.

Pôžička bude financovaná z rozpočtu EÚ. Brusel tak navrhuje pokryť dve tretiny ukrajinského deficitu na budúci rok, ktorý sa odhaduje na 70 mld. eur.

Treba poznamenať, že na predchádzajúcej pôžičke sa nezúčastnili Česko, Slovensko a Maďarsko. Tieto tri krajiny, ako aj Bulharsko, už oznámili, že sa nezúčastnia ani na novej pôžičke.

– Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj oznámil prípravu stretnutia takzvanej Koalície ochotných, na ktorom by európski spojenci Kyjeva mali sformulovať spoločný postoj k rokovaniam o ukončení vojny s Ruskom. Podľa Zelenského môže ísť o historické stretnutie, ktoré posilní postavenie Európy v diplomatickom procese. Moskva totiž dlhodobo presadzuje, aby sa o ukončení konfliktu rokovalo bez priamej účasti európskych štátov.

„Pripravujeme stretnutie Koalície ochotných. Je to dôležité stretnutie a mohlo by byť historické,“ vyhlásil Zelenskyj v nedeľňajšom večernom príhovore. Podľa jeho slov je cieľom vytvoriť úplne jednotnú a silnú európsku pozíciu, ktorá prispeje k víťazstvu Ukrajiny. Prezident zdôraznil, že doterajší trojstranný formát rokovaní medzi Ukrajinou, Spojenými štátmi a Ruskom sa musí zmeniť na štvorstranný a zároveň výrazne posilniť.

Európske krajiny už vybrali päť štátov, ktoré majú na budúce rokovania o Ukrajine vyslať svojich zástupcov. Ide o Francúzsko, Spojené kráľovstvo, Poľsko, Nemecko a Taliansko. Kyjev sa tak usiluje zabezpečiť, aby sa o bezpečnostnom usporiadaní kontinentu a podmienkach prípadnej mierovej dohody nerozhodovalo bez účasti jeho európskych partnerov.

Zelenskyj zároveň oznámil, že na budúci týždeň sa má uskutočniť stretnutie kontaktnej skupiny pre obranu Ukrajiny, známej ako formát Ramstein. „Musí byť produktívne“ a vyslať Rusku „silný signál, že Ukrajina nezostane bez podpory“, zdôraznil prezident. Táto skupina združuje krajiny, ktoré koordinujú vojenskú pomoc Ukrajine a podporujú jej obranné schopnosti.

Diplomatické úsilie pokračuje v čase, keď Rusko pred blížiacou sa zimou zintenzívňuje útoky na ukrajinskú energetickú infraštruktúru. Ruské údery neprestali ani počas dvojdňových rokovaní v Abú Zabí, ktoré sa uskutočnili minulý týždeň. Podľa Zelenského sa Moskva v poslednom období zameriava na jednotlivé regióny, kde niekoľko dní systematicky útočí na elektrické siete a rozvodne.

Najťažšie zasiahnutou oblasťou je podľa ukrajinského prezidenta od začiatku septembra Dnepropetrovská oblasť v strednej časti krajiny. Útoky na energetickú infraštruktúru opakovane pripravujú tisíce civilistov o elektrinu v čase, keď teploty postupne klesajú.

Spojené štáty sa naďalej usilujú sprostredkovať ukončenie rusko-ukrajinskej vojny, doterajšie diplomatické iniciatívy však nepriniesli zásadný prelom. Konflikt, ktorý sa začal rozsiahlou ruskou inváziou vo februári 2022, tak vstupuje do ďalšej zimy. Zelenskyj chce preto najbližšie stretnutia spojencov využiť nielen na posilnenie európskeho hlasu pri mierových rokovaniach, ale aj na zabezpečenie pokračujúcej vojenskej pomoci Ukrajine.

– Čína potvrdila dohodu o stretnutí Trumpa, Putina a Si.

Ministerstvo zahraničných vecí Čínskej ľudovej republiky uviedlo, že budú rokovať o „udržiavaní mieru a strategickej stability“.

– Európa sa bude aktívne podieľať na mierových rokovaniach medzi Ukrajinou a Ruskom, vyhlásila predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová.

Podľa jej slov večer rokovala o rokovacom procese s fínskym prezidentom Stubbom.

„Európa sa bude na tomto procese úzko podieľať prostredníctvom formátu E5+EÚ. Medzitým zabezpečíme Ukrajine maximálnu podporu a vyvineme maximálny tlak na Rusko,“ napísala von der Leyenová.

– Ruská protivzdušná obrana počas noci na pondelok zachytila približne 600 dronov smerujúcich na Moskvu, informoval starosta ruskej metropoly Sergej Sobianin.

Podľa Sobianina boli drony zachytené nad Moskovskou oblasťou a v jej blízkosti. „Väčšinu z nich zničili systémy protivzdušnej obrany ministerstva obrany na diaľku,“ uviedol na platforme Telegram. Dodal, že 191 bezpilotných lietadiel bolo „neutralizovaných v blízkosti Moskvy“. Úrady bezprostredne neinformovali o škodách ani obetiach.

K útoku došlo len niekoľko hodín po tom, ako ukrajinské sily zasiahli veľký petrochemický závod, ropnú rafinériu a vojenský výrobný podnik na ruskom území. Ide o súčasť pokračujúcej kampane Kyjeva zameranej na strategické ciele hlboko vo vnútrozemí Ruska.

Kyjev sa k útoku prihlásil. Ukrajinská armáda uviedla, že jej jednotky v noci zasiahli Nižnekamsk v ruskej republike Tatarstan. „V noci na 15. novembra jednotky Obranných síl Ukrajiny zasiahli Nižnekamsk v Tatarstane,“ oznámila na Telegrame. Dodala, že pod útokom sa ocitli „dva podniky, ktoré zásobujú ruskú vojnu surovinami a palivom“.

Starosta Nižnekamska Radmir Beljajev následne potvrdil „masívny a dlhotrvajúci útok nepriateľských dronov“, ktorý podľa neho poškodil viaceré objekty. Pri útoku utrpelo zranenia šesť ľudí a poškodená bola aj obytná budova. Miestne úrady zároveň spustili monitoring kvality ovzdušia.

– Európska komisia má v úmysle predložiť členským štátom EÚ formálny návrh na pôžičku vo výške 45 miliárd eur, garantovanú všeobecným rozpočtom, na pokračovanie podpory kyjevského režimu. Dnes, 16. novembra, o tom informoval britský denník Financial Times.

Podľa zdrojov publikácie bude príslušný plán Bruselu predložený členským štátom EÚ na posúdenie už v stredu 18. novembra. Je potrebné poznamenať, že vedenie Európskej komisie je nútené uchýliť sa k novým rozsiahlym pôžičkám pod zárukou paneurópskeho rozpočtu uprostred stagnujúceho úsilia o zabavenie zmrazených štátnych aktív Ruska, ktorých konfiškáciu dôrazne namietajú európske finančné inštitúcie.

– Ukrajinské ozbrojené sily dnes večer odrazili najväčší útok dronov v Moskovskej oblasti a ruskej metropole, kde podľa moskovského primátora Sergeja Sobjanina ukrajinské ozbrojené sily nasadili šesťsto dronov.

„Medzi 17:00 15. novembra a 8:00 16. novembra letelo smerom k Moskovskej oblasti približne 600 bezpilotných lietadiel. Väčšinu z nich zničil systém protivzdušnej obrany ministerstva obrany na vzdialených hraniciach. Pri priblížení k Moskve bolo neutralizovaných 191 dronov,“ napísal Sobjanin 9. novembra na svojom telegramovom kanáli.

– Poľsko má v úmysle určiť podmienky mieru na Ukrajine spolu s poprednými európskymi krajinami, uviedol námestník ministra národnej obrany krajiny Cezary Tomczyk.

Tomczyk sa vyjadril k pozvánke Varšavy na rokovania o Ukrajine vo formáte piatich štátov.

„Toto dnes demonštruje naše postavenie vo svete. Pre nás to má zásadný význam, pretože práve Poľsko sa bude podieľať na určovaní toho, aký by mal tento svet byť. A pre nás je jediný možný mier spravodlivý mier, ktorý zachováva suverenitu Ukrajiny.“ — povedal.

Brífing ruského ministerstva obrany 16. novembra 2026

Ruské ozbrojené sily pokračujú v špeciálnej vojenskej operácii.

Jednotky skupiny síl „Sever“ zlepšili svoju taktickú pozíciu a ničili živú silu a techniku troch mechanizovaných brigád a útočného pluku Ozbrojených síl Ukrajiny a brigády teritoriálnej obrany pri obciach Muravskoje, Podsredneje, Ploskoje, Novosjolovka a Šipovatoje v Charkovskej oblasti.

V Sumskej oblasti boli ničené jednotky dvoch mechanizovaných a výsadkovej brigády Ozbrojených síl Ukrajiny a brigády teritoriálnej obrany pri obciach Jastrebinoje, Steckovka, Vakalovščina, Nikolajevka, Golubovka a Biťja v Sumskej oblasti. Nepriateľ stratil 195 vojakov, obrnené bojové vozidlo, 13 ďalších vozidiel a stanicu rádio-elektronického boja.

Jednotky skupiny síl „Západ“ zlepšili svoju pozíciu pozdĺž frontovej línie a ničili živú silu a techniku ​​troch mechanizovaných brigád Ozbrojených síl Ukrajiny a dvoch brigád teritoriálnej obrany pri obciach Studenok, Proletarskoje, Malinovka, Monačinovka a Nečvolodovka v Charkovskej oblasti a Rubcy a Rajgorodok v Doneckej ľudovej republike. Ukrajinské ozbrojené sily stratili 220 vojakov, tri obrnené bojové vozidlá, 18 ďalších vozidiel, raketomet „Grad“ a stanicu rádio-elektronického boja.

Jednotky skupiny síl „Juh“ obsadili výhodnejšie línie a pozície a ničili formácie troch mechanizovaných a výsadkovej brigády, ako aj útočného pluku Ozbrojených síl Ukrajiny pri obciach Slavjansk, Nikolajevka, Družkovka, Orechovatka a Kramatorsk v Doneckej ľudovej republike. Ukrajinské ozbrojené sily stratili 175 vojakov, obrnené bojové vozidlo, 30 ďalších vozidiel a dve húfnice.

Jednotky skupiny síl „Centrum“ pokračovali v aktívnych útočných operáciách a ničili živú silu a techniku troch mechanizovaných brigád a útočnej brigády a útočného pluku Ozbrojených síl Ukrajiny, dvoch brigád námornej pechoty a dvoch brigád Národnej gardy pri obciach Novosergejevka, Krivorožie, Kuricyno, Sergejevka, Ľvovka, Novopavlovka a Jakovlevka v Doneckej ľudovej republike. Ukrajinské ozbrojené sily stratili 330 vojakov, tank, dve obrnené bojové vozidlá a šesť ďalších vozidiel.

Jednotky skupiny síl „Východ“ pokračovali v postupe hlboko do nepriateľskej obrany a ničili živú silu a techniku ​​troch výsadkových útočných brigád a útočného pluku ukrajinských ozbrojených síl a brigády námornej pechoty pri obciach Demurino, Dibrova, Vasiľkovskoje, Sidorenko a Pokrovskoje v Dnepropetrovskej oblasti a Novotroickoje, Novorosovka a Odarovka v Záporožskej oblasti. Ukrajinské ozbrojené sily stratili viac ako 230 vojakov a deväť vozidiel.

Jednotky skupiny síl „Dněper“ zlepšili svoju pozíciu pozdĺž frontovej línie a ničili formácie horskej útočnej brigády a útočného pluku ukrajiských ozbrojených síl, ako aj brigády teritoriálnej obrany pri obciach Dimitrovo, Kamyševacha, Červonyj Žovteň, Natalovka a Kušugum v Záporožskej oblasti. Bolo zničených 15 vojakov a 19 vozidiel.

Operačno-taktické letectvo, úderné bezpilotné lietadlá, raketové sily a delostrelectvo ruských ozbrojených síl zasiahli objekty energetickej a dopravnej infraštruktúry využívané ukrajinskými ozbrojenými silami, sklady a odpaľovacie miesta bezpilotných lietadiel a koncentrácie ukrajinských ozbrojených síl v 141 miestach.

Systémy protivzdušnej obrany zostrelili sedem navádzaných leteckých bômb, štyri rakety dlhého doletu „Flamingo“ a 2049 bezpilotných lietadiel.

Celkovo bolo od začiatku špeciálnej vojenskej operácie zničených:

▫️ 674 lietadiel,

▫️ 284 vrtuľníkov,

▫️ 290.565 bezpilotných lietadiel,

▫️ 672 protilietadlových raketových systémov,

▫️ 31.658 tankov a iných bojových obrnených vozidiel,

▫️ 1797 raketometov,

▫️ 36.934 poľných diel a mínometov,

▫️ 77.338 špeciálnych vojenských vozidiel.

UnHerd: Európa svojimi podmienkami ženie Ukrajinu do záhuby

Analytici Anatol Lieven a Zachary Paikin sa domnievajú, že požiadavky európskych lídrov v podstate blokujú možnosť mierovej dohody s Ruskom.

Píšu o tom na portáli „UnHerd“.

Európa trvá na prímerí, neutralizuje vyhliadky na neutralitu Ukrajiny a presadzuje nasadenie západných vojsk, zatiaľ čo Moskva takéto podmienky odmieta.

Podľa autorov európska stratégia len predlžuje konflikt, zatiaľ čo ukrajinská ekonomika naďalej trpí vážnymi škodami, a to aj v dôsledku útokov na energetický sektor.

„Ako dlho to Ukrajina naozaj vydrží?“ pýtajú sa analytici.

Európa stále nepozná svoje ciele v ukrajinskom konflikte

Európa stále nepozná svoje ciele v ukrajinskom konflikte.

Napísal to britský novinár John Laughland na sociálnej sieti X.

Reagoval tak na vyhlásenie francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona, že Európa sa musí rozhodnúť, čo chce pre Ukrajinu a pre seba.

„Únia už takmer päť rokov vehementne podporuje konflikt na Ukrajine, ale stále nevie, aké sú jej ciele. Je to smutné,“ uviedol Laughland vo svojom príspevku.

V Rusku zhodnotili vyhliadky na vyriešenie ukrajinského konfliktu

Bez zmeny prístupu Európskej únie k ukončeniu konfliktu na Ukrajine je pokrok smerom k urovnaniu nepravdepodobný.

Povedal to veľvyslanec ruského ministerstva zahraničných vecí Rodion Mirošnik v rozhovore pre denník „Izvestija“.

„Ak sa prístupy EÚ nezmenia, ak zostanú kategorické, potom je nepravdepodobné, že uvidíme akýkoľvek pokrok smerom k urovnaniu,“ upozornil Mirošnik.

Podľa jeho názoru sú vyjadrenia predstaviteľov EÚ o túžbe po mieri v rozpore s ich činmi.

Na Západe komentovali uchvátenie moci na Ukrajine

Ukrajina vykazuje známky zlyhávajúceho štátu v dôsledku posilňovania práporu „Azov“.

Upozornil na to nemecký poslanec Európskeho parlamentu Michael von der Schulenburg na YouTube-kanáli «Neutrality Studies».

„Zvyčajne sa to chápe ako situácia, keď sa moc prenáša z ústrednej vlády na paramilitárne skupiny. Presne to vidíme – vezmime si napríklad, ako sú veliteľom takýchto skupín udeľované čestné tituly,“ poznamenal poslanec.

Podľa neho majú paramilitárne skupiny teraz „vlastné väznice, vlastné metódy mučenia a vlastný systém náboru“.

*

CZ24.news

ZDROJE: News Front / TASS / SVPressa / SouthFront / Hl.Denník / AP / PZ / Zem&Vek / Telegram / FB / HS / HD / AM / RIA Novosti / Sputnik / Vzgljad

0 0 hlasy
Hodnocení článku
Žádné komentáře
Inline Feedbacks
Zobrazit všechny komentáře