4. 8. 2014 zdroj
V prvej polovici júla domobrana Doneckej národnej republiky informovala o zneškodnení dvoch nepriateľských zátarás pri Donecku. Podľa slov ministra obrany DNR Igora Strelkova, jednu z nich držali maskovaní ľudia NATO so zahraničnými pasmi.
Títo ľudia nie sú iba žoldnieri západných súkromných vojenských spoločnosti. Tí si robia svoju prácu a zabíjajú za peniaze. Sú však aj takí, ktorí idú na Ukrajinu zabíjať pre zvrátené potešenie zo zabíjania a sú za to aj ochotní platiť. Bývalý pracovník Blackwater, americký občan Stan Paton sa na Twitteri podelil o ceny: výstrel z húfnice – 100 dolárov, z tanku – 200 dolárov, výstrel na dedinu – 300 USD dolárov…
Kyjevský režim nielen mení bojovú zónu na miesto extrémnej zábavy pre ľudí, ktorí sú posadnutí zabíjaním, ale fakticky reklamuje tento biznis krvou. Ani samotní klienti sa netaja svojou krvavou vášňou, dokonca sa nimi chvália. Stačí uviesť ľudí ako je napríklad švédsky ostreľovač práporu Azov Mikael Skillt, ktorý my skúsenosti zo švédskej armády a Národnej gardy, alebo príslušník cudzineckej légie Talian „don“ Francesco, ktorý na videokameru hovorí o tom, že „vždy sníval o takomto živote,“ umožňujúcom beztrestne zabíjať ľudí.
Taliansky denník II Giornale v reportáži Fausta Biloslava, informuje o tom, že prápor Azov, ktorý založil na Ukrajine populárny neonacista Oleg Ľaško, je pripravený prijať do svojich radov dobrovoľníkov z hocijakých európskych krajín. A aj prijíma – z Talianska, Švédska, Fínska, Nórska, Francúzska, z pobaltských štátov… Verbovaním a vznikom siete európskych dobrovoľníkov, ktorí si svoju účasť na zabíjaní v Donbase platia je poverená dosť výrazná osobnosť – Francúz Gaston Besson, ktorý umiestňuje inzeráty s ponukou zúčastniť sa na krvavom safari na Ukrajine aj na internete.
O sebe Gaston Besson píše: „Nie som žoldnier, ani tajný agent. Neschovávam sa, Označujem sa za revolucionára, za idealistu, ktorý prešiel dve vojny a povstania v Chorvátsku, Bosne, Barme, Laose a Suriname“. To najpodstatnejšie na tom je priznanie faktu účasti na balkánskych udalostiach. Pred dvadsiatimi rokmi sa tento vojnový veterán z Chorvátska a Bosny zúčastnil na rovnakom safari pre vrahov a neonacistov, ktoré sa dnes začína rozbiehať na Ukrajine. Tento fakt je dôležitý pre pochopenie a detailné preskúmanie – aby bolo jasné, prečo a s akým cieľom sa toto všetko robí (pred 20 rokmi bolo cieľom rozbitie Juhoslávie).
Vtedy, v 90. rokoch, autori britského Sunday Mirror, tak ako ich talianski kolegovia dnes, informovali v reportáži, pripomínajúcej reklamu na akúsi turistickú firmu, reklamné ponuky, ktorej objavili novinári v európskych neonacistických vydaniach a medzinárodnej počítačovej sieti (slovo internet bolo vtedy takmer neznáme). Organizátormi pochodov boli dvaja britskí žoldnieri, bojujúci v Chorvátsku. Súdiac podľa toho, že si otvorili svoje pobočky v Mníchove a Záhrebe, v „podnikaní“ sa im darilo.
Európanom bola ponúknutá „poľovačka“ na civilných obyvateľov srbskej Krajiny v Chorvátsku. Cena – 3-tisíc dolárov. „Poľovníci“ dostávali muníciu, nepriestrelné vesty a zbrane s optickými zameriavačmi. Beztrestnosť bola garantovaná „ „internacionálnymi brigádami“ chorvátskej armády. Za príplatok sa záujemcovia mohol zúčastniť na rabovaní a znásilneniach. Práve tu medzi etnickými Chorvátmi z Austrálie, Nemecka, Kanady, Švajčiarska a Rakúska a medzi európskymi zločincami a neofašistami začínal svoju komerčnú a „bojovú“ kariéru aj Gaston Besson, ktorý v tom pokračuje na Ukrajine.
Načo to potrebujú takíto „vojnoví psi“? Chorvátska armáda, podobne ako aj ukrajinská, v ktorej službách sú, im väčšinou neplatí ani cent. No v Chorvátsku „bojovníkom internacionálnych brigád“ oficiálne patrila celá vojenská korisť. Mnohým v Európe sa podarilo na tom zarobiť veľmi slušný majetok. A to veľmi rýchlo. Už v roku 1994 keď do prelomu vo vojen bolo ešte veľmi ďaleko sa prišlo na to, z akých príjmov títo dobrovoľníci, ktorí sa vrátili domov, začali kupovať pôdu a nehnuteľnosti, zakladať firmy, atď. Tajomstvo nadobudnutého bohatstva bolo prosté: lúpeže obyvateľstva a utečencov a čiastočne obchodovanie so zbraňami a drogami.
Načo Chorváti potrebovali žoldnierov, prakticky nezúčastňujúcich sa na bojových akciách? Na to, na čo ich potrebuje nový kyjevský režim. Áno, ich „poľovačka“ na civilné obyvateľstvo a túžbu zastrieľať si z pušiek prináša určitý zisk. To však nie je hlavé. Hlavné je, odviesť od seba obvinenia z genocídy. Vraj, armáda sa nezúčastňuje na lúpežiach a vyháňaní obyvateľov. Vtedajší minister zahraničných vecí Chorvátska Mate Granic, keď mu európski politici predkladali svoje námietky s požiadavkami zastaviť etnické čistky a zabezpečiť možnosť vrátiť sa civilnému obyvateľstvu do svojich domov, im s úsmevom odpovedal, že vinu na tom majú „súkromné osoby“ z Európy, ktorí nie sú príslušníkmi pravidelnej armády.
