Paul Craig Roberts
31.1.2015 Zvědavec
Odpoveď na túto otázku sa dozvieme z výsledku zápasu medzi novou gréckou vládou, ktorú sformovala politická strana Syriza, a Európskou Centrálnou Bankou (ECB) a súkromnými bankami, ktorých záujmy proti Grécku háji EÚ a Washington.
Sparťania, ktorých červené plášte a vojenská statočnosť rozsievali strach v srdciach cudzokrajných nájazdníkov aj v radoch opozície v gréckych mestských štátoch, už viac neexistujú.
Atény samotné sú historickou ruinou. Tí Gréci, s ktorými kedysi trebalo počítať a ktorí boli schopní pomocou 300 Sparťanov – doplnených niekoľkými tisíckami Korinťanov, Thébanov a iných bojovníkov – zastaviť stotisícovú perzskú armádu pri Termopylách a nakoniec poraziť jej flotilu v bitke pri Salamise a perzské vojská v bitke pri Plataea, tí už viacej nejestvujú.
Ľudia z gréckej histórie sa stali postavami legiend. Dokonca ani Rimania neboli schopní dobyť Perziu, zatiaľ čo Gréci dokázali odvrátiť a zastaviť perzské výboje proti Grécku iba s hŕstkou bojovníkov.
Ale aj napriek ich slávnej histórii Gréci nedokázali zastaviť svoje podrobenie sa EÚ a hŕstke nemeckých a holandských bánk. Ak by Grécko z dôb minulých existovalo dodnes, EÚ a súkromné banky by sa krčili od strachu, pretože EÚ a súkromné banky nemilosrdne zneužili grécky ľud a pre Grécko predstavujú rovnaké ohrozenie suverenity, akým bola Perzia.
Tým, že Grécko vstúpilo do EÚ a prijalo euro ako svoju menu, stratilo svoju nezávislosť a suverenitu. Bez kontroly nad vlastnými peniazmi sa Grécko nevie samo financovať. V 21. storočí je pre európske súkromné banky neprípustné prichádzať o peniaze kvôli vlastnej inkompetencii a nadmernému požičiavaniu peňazí členským krajinám EÚ. Nepovažuje sa to za chybu bánk, ale za chybu zadĺžených vlád a ich obyvateľov.
Podľa záznamov, americká banksterská firma Goldman Sachs, niekedy nazývaná aj Gold Sacks (zlaté mešce, p.p.), zatajila grécky dlh pred verejnosťou preto, aby banky mohli navýšiť kredit pre Grécko a tým vystaviť grécky ľud následnému rabovaniu.
EÚ falošne argumentovala tým, že tento banksterský trik je v prospech Grékov. Ľudia si teda užívali prostriedky z týchto úverov. Dôsledkom toho však je, že Gréci musia splatiť úvery prostredníctvom znižovania dôchodkov a platov, zvyšovaním nezamestnanosti a predajom gréckeho národného majetku.
Tieto úsporné opatrenia boli zo strany EÚ a veriteľov uvalené na obyčajný grécky ľud.
Grécko je na kolenách. Ľudia dokonca páchajú samovraždy, pretože sa nevedia zabezpečiť za týchto deprimujúcich podmienok, ktoré tak nastavila EÚ a súkromné banky len preto, aby súkromné banky nemuseli dlhy odpísať.
Takže jedným z výsledkov „demokracie“ v Grécku je samovražda. S dostatočným množstvom demokracie by sme teda mohli kontrolovať celosvetovú populáciu a zastaviť tak deštrukciu prirodzeného kapitálu. Jediné, čo k tomu potrebujeme, je dovoliť banksterom vyrabovať celý svet.
Čo môže Syriza urobiť?
Bez pomoci Sparťanov, veľmi málo.
Úmysly lídrov tejto strany sú úprimné a zaslúžia si náš rešpekt. Syriza je ľudová strana, a preto je odsúdená k zániku. Hlas ľudu už totiž nemá dovolené ovplyvňovať politiku západného sveta. Mocné a bohaté záujmové skupiny, ktoré vládnu na Západe, vôbec nezaujímajú ľudia, ktorým vládnu.
Ešte predtým, než Syriza nastúpila do úradu, časopis Bloomberg sa vyjadril na adresu nového gréckeho premiéra, Alexisa Tsiprasa, že Syriza musí hrať podľa pravidiel veriteľov.
Tsipras oznámil, že nová grécka vláda nemá v úmysle „katastrofickú konfrontáciu“ s veriteľmi, ale že chce vyjednať prijateľné zlepšenie neprimeraných podmienok uvalených na Grécko, čiastočne uspokojiť požiadavky veriteľov a zároveň sa vyhnúť sociálnej, politickej a ekonomickej nestablite v Grécku.
Na toto rozumné stanovisko Bloomberg zareagoval vyhlásením, že grécky kabinet je plný komunistov, ktorí podporujú zbližovanie sa s Ruskom. A aby nová grécka vláda pochopila, kto drží v rukách opraty gréckych finančných trhov, grécke dlhopisy a akcie boli vystavené útoku a ich cena sa znížila.
Hrozba zo strany EÚ a Wall Street je jasná: Vzdorujte nám a my vás zničíme.
Trest prišiel pre novú grécku vládu okamžite. Ako písal Bloomberg:
„Grécke akcie a dlhopisy sa už tretí deň prepadajú po tom, ako noví ministri oznámili, že zastavia predaj štátneho majetku a zvýšia minimálnu mzdu. Výnosy z 3-ročných dlhopisov vzrástli o 2,66% na aktuálnych 16,69%. Hodnota aténskeho General Index klesla o 9,2 % na najnižšiu hladinu od roku 2012, kedy podobná situácia viedla ku kolapsu bánk.“
Pochopil Tsipras, že grécke finančné inštitúcie budú aj ďalej trestané, ak budú stáť za jeho vládou? Bloomberg to objasnil: „Nemecko varovalo stredomorský národ pred odstúpením od predošlých dohôd o pomoci po tom, ako sa analytici vyjadrili, že navedenie Grécka na kolízny kurz s Európou by viedlo k jeho odchodu z euroregiónu.“
Vyhlásenia novomenovaných ministrov „naznačujú konfrontáciu a napäté vyjednávanie v blízkej budúcnosti“, napísal v ozname pre klientov Vangelis Karanikas, vedúci výskumu v Euroxx Securities so sídlom v Aténach.
Čo vlastne predstavuje ten „kolízny kurz“ Syrizy? Nová vláda chce zmierniť dopady dohôd, ktorými predošlé grécke vlády občanov zapredali. Nová vláda chce zastaviť predaj gréckeho verejného majetku klientom veriteľov za výpredajové ceny a tiež chce zvýšiť minimálnu mzdu, aby mali ľudia dostatok chleba a vody na prežitie.
Avšak pre súkromné banky, pre Merkelovej Nemecko, ktoré za bankami stojí, pre Washington, ktorému je grécky národ ukradnutý, a pre grécke elity, ktoré sa považujú za „súčasť Európy“ je Syriza niečo, čoho sa treba zbaviť.
A tak sa útočí na grécke dlhopisy, na grécke akcie, rozosieva sa strach medzi tú časť gréckej populácie, ktorá vplyvom propagandy verí, že Grécko musí byť súčasťou eura a EÚ, pretože v opačnom prípade na nich história zabudne.
Gréci sú, podobne ako Američania, ľahostajní. Syrizu volilo iba 37% voličov. Je to síce oveľa viac, než dostali ostatné strany, ale ani zďaleka to nestačí na to, aby Gréci vyslali Washingtonu, EÚ a veriteľom odkaz, že za svojou vládou stoja.
Namiesto toho vyslali odkaz, že nová strana musí vytvoriť vládu s ďalšou stranou, ktorá si za to možno aj zaplatí. To poukazuje na to, že Syriza môže byť západnými médiami ľahko démonizovaná a prezentovaná gréckej verejnosti ako hrozba.
Nová vláda si je svojej slabosti vedomá. Nový premiér tvrdí, že si neželá konfrontáciu, ale že nová vláda nebude pokračovať v poklonkovaní sa tak, ako to robili predošlé vlády. Musí byť dosiahnutá rozumná dohoda.
Rozumná dohoda však nie je pravdepodobná, pretože to nie je v záujme Washingtonu, EÚ ani veriteľov.
Účelom tejto „gréckej finančnej krízy“ je poukázať na to, že členovia EÚ nie sú suverénnymi krajinami a že banky, ktoré týmto krajinám požičiavajú, nenesú žiadnu zodpovednosť na prípadných stratách spojených s úvermi. Obyvatelia zadĺžených krajín sú tými zodpovednými. A títo obyvatelia musia akceptovať znižovanie svojej životnej úrovne, aby banky mali istotu, že neprídu o žiadne peniaze.
Toto je „Nová Demokracia.“ Je to obnova starého feudálneho poriadku. Zopár super-bohatých aristokratov na jednej strane a zvyšok nevoľníkov, povinných podporovať nastolený poriadok na strane druhej. Rabovanie, ktoré začalo v Grécku, pokračuje na Ukrajine a nikto nevie, kto bude ďalší.
Má Syriza s 37% volebným výsledkom silu postaviť sa za Grécko v boji proti lupičom?
Môže sa Grécko dostať zo situácie, porovnateľnej s európskou Dobou Temna (500-1100 n.l., p.p.), kedy bola populácia vystavená drancovaniu nájazdníkov?
Možno, ak sa preorientuje na Rusko a získa financovanie od BRICS.
