Ukraina jedina? aneb: Kde se trhá Ukrajina?

Avatar
Původní autoři

Oleg Bondarčuk

31. 1. 2015,      zdroj: bondarcuk
Oleg Bondarčuk (6. 1. 2015) – Ukrajina sa musí rozdeliť ako Česko-Slovensko
Jak je “Ukraina jedina”? Dlouhá léta jsme se, přiznejme si to, o Ukrajinu příliš nezajímali. Poslední rok je tomu naopak. Ale víme opravdu něco o tom, jak jednotá je Ukrajina? Zde je názor Olega Bondarčuka (původem z Ukrajiny, nyní desátým rokem žije na Slovensku):


Ľuďom nezainteresovaným sa to možno nebude zdať, ale Ukrajina je jednotná len na mape. V skutočnosti je etnicky, politicky aj ideologicky rozdelená na dve úplne odlišné polovice. Takto umelo udržiavaná krajina sa nemá šancu pohnúť dopredu bez toho, aby mohli robiť tieto dve polovice nezávislé rozhodnutia.

Ukrajina už dlhú dobu stojí na mieste bez konkrétneho smerovania. Ak sa pozrieme na okolité krajiny, môžeme vidieť, že všetky krajiny sa vydali jedným konkrétnym smerom. Bielorusko je v Colnej Únii s Ruskom a Kazachstanom. Poľsko, Slovensko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko sú v Európskej Únii. Moldavsko podpísalo asociačnú dohodu s EÚ. Pobaltie aj Fínsko sú taktiež v EÚ. Len Ukrajina nie je nikde.

Nižšie si pozrite mapu Ukrajiny rozdelenú podľa rôznych parametrov – politických preferencií, jazyku a podobne. Nad každým obrázkom som uviedol stručný popis a niektoré obrázky sú klikateľné aby ste ich mohli vidieť v plnej veľkosti. Pokračovanie môjho článku bude až na konci za všetkými mapkami.

Stručne ešte uvediem základné politické faky o Ukrajine za január 2014. Prezidentom je Viktor Janukovič – jeho voliči sú prevažne z južných a východných oblastí. Bol členom “Strany Regiónov”, ktorá je momentálne vo vládnej koalícii s Komunistickou stranou Ukrajiny. Voliči Strany Regiónov sú taktiež prevažne z južných a východných oblastí. Voliči jeho predchodcu Viktora Juščenka sú prevažne zo západných a centrálnych oblastí. To isté platí aj o dnešných opozičných stranách “UDAR” (v preklade “ÚDER”, Kličko), “Baťkivščyna” (v preklade “otčina” alebo “fatherland”, Jaceňuk a Tymošenko) a “Svoboda” (“sloboda”, Ťahnybok). Obyvatelia južných a východných oblastí sú orientovaní prorusky, obyvatelia centrálnych a západných oblastí prozápadne.

Podiel obyvateľov, ktorí uviedli ukrajinčinu ako svoj rodný jazyk, rok 2001

(ukrajinský jazyk je jediným štátnym jazykom na Ukrajine)

Podiel obyvateľov, ktorí uviedli ruštinu ako svoj rodný jazyk, rok 2001

Podiel obyvateľov, ktorí podporujú zavedenie ruštiny ako druhého štátneho jazyka popri ukrajinčine, rok 2005 (ruština nie je štátym jazykom Ukrajiny, ukrajinský jazyk je momentálne jediným štátnym jazykom)

Jazyk nastavený v sociálnej sieti Vkontakte (ekvivalent Facebooku)

(červená znamená ukrajinčina, modrá je ruština)

Počet pamätníkov Lenina(červená – veľa, oranžová- zopár, biela – žiadny), posledný pamätník Lenina v Kyjeve bol zničený v Decembri 2013 počas EuroMajdanu


Výsledky 2. kola prezidentských volieb, rok 2004

(o prezidentovi sa rozhodlo v 3. kole keďže 2. kolo bolo neplatné kvôli veľkému počtu manipulácií, ktoré vyprovokovali “oranžovú revolúciu”)

Výsledky 3. kola prezidentských volieb po oranžovej revolúcii, rok 2004

Parlamentné voľby v roku 2007

2. kolo prezidentských volieb v roku 2010, (červená – Tymošenko, modrá – Janukovič)

Parlamentné voľby, rok 2012

(ružová a hnedá – súčasná opozícia, modrá – Strana Regiónov, zahraniční voliči hlasovali za “hnedú” na mapke, čo je silne nacionalistická antikomunistická strana Svoboda – výsledok 23,63%)

Ako vidíte, Ukrajina je rozdelená na dve úplne odlišné územia. Stredo-západná Ukrajina je prozápadne orientovaná, väčšina obyvateľov sú ukrajinci, hovoria po ukrajinsky, podporujú zbližovanie sa s Európou. Juho-východná Ukrajina je orientovaná na Rusko. Ich priemysel je úzko previazaný s Ruskom, obyvatelia sú naladení prorusky. Veľká časť obyvateľstva sú v podstate rusi a ešte väčšia časť používa ruštinu a podporujú názor, aby bola ruština druhý štátny jazyk popri ukrajinčine.

Niektoré oblasti ako Kirovogradská a Chersonská, ktoré sú v blízkosti pomyslenej hranice deliacej Ukrajinu sú v niektorých názoroch nerozhodné a politické preferencie sa často hýbu okolo pomeru 50:50 ale tesná väčšina ich vždy aj tak zaradí do príslušnej časti Ukrajiny – Kirovogradská do prozápadnej a Chersonská do východnej.

Populácia prozápadnej a provýchodnej Ukrajiny je taktiež veľmi vyrovnaná. Po sčítaní obyvateľov všetkých oblastí prozápadnej a proruskej časti to vychádza na 24 mil u prozápadnej a 21,5 mil u proruskej časti. (stav obyvateľstva za rok 2010) Myslím si preto, že nemá zmysel umelo udržovať túto jednu krajinu, kde žijú dve rovnocenné etniká s diametrálne odlišnými názormi pokope. Rozdiely sú oveľa väčšie než boli u Česko-Slovenska. Česko-Slovensko malo spoločnú základnu vec – európsky smer. Keď si vezmeme dva extrémy – Ľvov (760 tis. obyv.) a Doneck (984 tis. obyv.), dve veľké mestá na dvoch koncoch Ukrajiny. Ľvov je prozápadne orientované mesto pri poľských hraniciach, bašta najnacionálnejšie uvedomelých Ukrajincov, kde všetci rozpáravajú spisovnou ukrajinčinou a Doneck, mesto pri ruských hraniciach, kde taktiež drvivá väčšina rozpráva po rusky a obyvatelia sú silne prorusky orientovaní. Tieto dva extrémy nemôžu fungovať v jednom štáte.

Ani jedna strana nepustí Ukrajinu jedným konkrétnym smerom, Ľvov nedopustí aby Ukrajina vstúpila do colnej únie s Ruskom, Doneck zas do EÚ. Taktiež, každé voľby skončia veľmi tesne, maximálne s rozmedzím 45:55. Druhá polovica je vždy samozrejme nespokojná a nedovolí robiť zásadne rozhodnutia víťaznej strane. Toto delenie sa prakticky nemení už vyše 20 rokov od vzniku samostatnej Ukrajiny a tak Ukrajina balancuje s jednej strany na druhu a prakticky 20 rokov stojí na mieste. To je hlavný problém Ukrajiny.

Je potrebné, aby bola Ukrajina rozdelená na dva štáty, resp. to môžeme nazvať oddelením proruskej časti od Ukrajiny, keďže jadro ukrajinského národa spolu s Kyjevom ostáva pokope. Prozápadna Ukrajina s Kyjevom a Ľvovom sa vydá európskym smerom, proruská časť s mestami ako Doneck, Charkiv, Odessa a Dnepropetrovsk a prevažne ruským obyvateľstvom sa vydá ruským smerom. Situácia win-win.

Samozrejme, win-win je zjednodušene povedané, ale vyriešilo by to mnoho problémov. Proces by musel trvať dostatočne dlhú dobu, aby si aj obyvatelia oblastí pri novej hranici mohli vybrať svoju stranu, aby sa vytvoril štátny aparát pre proruskú časť a aby sa definovali vzťahy medzi týmito dvoma štátmi. Vtedy sa daná hranica vykreslí ešte viac. Je to v mnohom bolestivé riešenie ale niekedy treba spraviť krok vzad a dostať sa zo slepej uličky aby ste mohli pokračovať jasným smerom dopredu. I dnes utíchajúci EuroMajdan, ktorý priviedol do centra Kyjeva státisíce ľudí sa skladal prevažne z Kyjevčanov a obyvateľov centrálnej a západnej Ukrajiny. Naopak, zásahové jednotky, ktoré brutálne bili protestujícich EuroMajdanu boli dovezení z južných a východných oblastí. Ak by sa teda západna časť vydala európskym smerom a východná časť ruským smerom, som presvedčený, že obidvom poloviciam to pomôže naplno rozbehnúť integráciu so svojimi partnermi. Hranica medzi EÚ a novodobým ZSSR (čítaj Colna Únia) by mohla nakoniec vyzerať asi takto…

Pozn.NR: nezávisle na článku O. Bondarčuka připojujeme ještě jednu fotografii. Když porovnáte předposlední mapku v jeho článku a fotografii, naleznete dokonalou shodu (pro lepší porovnávání opakujeme předposlední mapku ještě jednou)