napsal Ježko
22. 10. 2015 Kosa zostra čili vlkovobloguje.wordpress.com
Intoleranciu ku kultúrnym ignorantom hodnotia pravdoláskari negatívne. Výrazne negatívne cudzími slovami silného kalibru, ako napr. xenofóbia. Manipulujú náš mozog presstitúti. Niekedy je problém z tej ich zgrumáže poloprávd a klamstiev dostať čosi stráviteľné pre zdravý sedliacky rozum. Preto nezapínam TV už cca 1,5 roka, ale ladím http://www.slobodnyvysielac.sk a iné alternatívne web-stránky, kde selektujem, triedim, hodnotím sedliackym rozumom. Pre podobne zmýšľajúce spriaznené duše ponúkam teraz trochu oddychového čítania.
S inváziou migrantov som mal veľký problém. Vyriešil som ho zadnou ľavou nohou od stoličky. Snažil som sa s nimi dohodnúť po dobrom, milo, humánne. Dcéra im sypala na parapet omrvinky chleba, tešila sa z ich prítomnosti na balkóne. Ja nie, asi som šmrncnutý xenofóbiou. Hovoril som im že pšpšpš… Figu to pomohlo, nerozumejú slovensky, ani anglicky. Budované holubie hniezdo, ak sa ten bordel dá hniezdom nazvať, som likvidoval ešte v štádiu príprav. Neskôr som bol hnusný i k ich potomstvu. Čerstvo znesené vajce do kvetináča som spláchol v záchode. Vyslúžil som si za to od manželky a dcéry neskutočné pohŕdanie. Stal som sa vrahom krásneho holubieho mláďatka, bezbranného, v tom čase ešte len zavretého v škrupinke. Keby sme mali rodinné noviny, bol by som tam roznesený v mnohých článkoch, od kultúrnej rubriky, cez stĺpčeky o ochrane životného prostredia a možno i v kuchárskej sekcii by si ma „redaktorky“ boli podali ako nekultúrneho zloducha.
Rehabilitácia prišla asi tak za dva týždne, keď manželka čerstvo opraté prádlo znovu „ktrútila v pračke“, pretože bolo poosierané. Áno, nejdem hľadať nejaké ušľachtilé slovenské výrazy na tú spúšť. Prádlo bolo osraté hovnami holubov. Žiadny jemnocit tu nie je na mieste.
Zbytočne ma pravdoláskari, moralisti, politici a prestitúti v masmédiách budú presviedčať kultivovaným prejavom, že naša pseudodemokracia je demokracia, že krádež, podvod nie je nič zlé, ale podnikateľský úspech, že nemorálne jednanie je morálne, že svinstvo nie je svinstvo, že obyčajné hovno na akurát opratej košeli je len prejav inej kultúry. Inej ako je tá naša rokmi užívaná, pestovaná, šľachtená. Treba konečne začať veci pomenovávať priamo, slovami zodpovedajúcimi ich povahe.
Holuby nám zabrali celý balkón a vnucovali svoju kultúru a náboženstvo osierania všetkého. Balkónové dvere otvorené nemoholi byť. Liezli do kuchyne, všade. Teda okrem chladničky. Chlad sa im asi nepáči. Zato do pečeného bravčového na stole sa pustili z chuťou. Divné náboženstvo. Všetky potraviny z ich dosahu museli byť trezorované v chladničke. Rajčiny na balkóne vtedy ešte len kvitli. Nežrali ich, iba vyhrabávali z kvetináčov.
Kúpil som drahý spej na ich odpudenie. Obchod to bol dobrý iba jednostranne. Pre toho, kto mi túto zbytočnosť predal. On zarobil, ale holuby si naďalej bačovali na balkóne akoby ani netušili, že ten sprej má byť pre nich fuj. Budili ma zo svojej mešity na šnúre na sušenie prádla o štvrtej, piatej nad ránom hlasitým „Cukrú, cukrúúúú, Hrkúúú, hrkúúú.“ Asi sa im páčilo, že ich dobre mienené „spevy“ sa z desiateho poschodia krásne šíria betónovou džungľou panelákového sidliska. Moje argumenty „Pšpšpš…, pšpšpš“ sa im nepáčili, nezdali sa im dostatočne múdre na zamyslenie. Odleteli na susedov parapet, a keď som sa pokúšal opäť zaspať, spustili „Cukrú, cukrúúúú“ znovu u mňa na balkóne, resp. Hrkú, hrkú… podľa krajiny pôvodu a génu predkov.
Pohár trpezlivosti pretiekol. Zobudil sa vo mne lovecký pud. Spomenul som si na vojenský výcvik v minulosti, prijal taktiku a strategické plány na ochranu hraníc vlasti, mojej rodiny, teda parapetu na balkóne. Ozbrojil som sa nohou zo starej stoličky, balkón som zaminoval pascičkami na myši. Nad ránom som držal strážnu službu v strážnom objekte kuchyne maskovaný za záclonou, odhodlaný brániť si svoju vlasť, rodinu, majetok, kultúru aj prejavmi násilia a intolerancie. Občas sa stalo, že niektorí hulvát stúpil na myšiu pascičku a schytal výprask do nožičky, ale čo skutočne pomohlo bol až priamy zásah letiaceho holuba, možno ich generála, vodcu, alebo roztlieskavača do krídla. Zjavne taký hnev v kultúrne sa tváriacom Európanovi nečakal. Preletel horko ťažko na susedov parapet s jedným krídlom ovisnutým. Vtedy pravdepodobne dal povel ostatným na ústup. Holuby začali ignorovať náš balkón a z ďaleka sa mu vyhýbajú. Možno mám medzi nimi povesť xenofóba, antihumanistu, nepriateľa zvierat a bohvie akou ešte hanlivou nálepkou ma ich hovorcovia olepja.
Foto: flash-screen
