Juraj Sadloň 6. 3. 2016
Začnem tým, že voľby spôsobili mierny šok. Najmä tzv. štandardným stranám. Ak by náhodou niekto nevedel, ktoré to sú, ide o tie strany, ktoré to sami o sebe vyhlasujú a odôvodňujú to napojením na európske nadstranícke štruktúry – tzv európskych partnerov – socialisti, ľudovci a pod. Ostatné strany sú ostrakizované, lebo sú nevítanými konkurentmi. Tieto mainstreamové strany dostali cez držku.
SMER-SD klesol o viac ako 25 poslancov, SDKÚ-DS kedysi premiérska strana získala 2,5 krát menej hlasov ako komunisti a z výsledkom necelých 0,3% na smetisku dejín nezaberú skoro žiadne miesto. Jediná štandardná strana MOST-Híd skončila s 6,5% predposledná z tých strán, ktoré sa dostali do parlamentu. “Osobnosťami” nabité KDH sa do parlamentu ani nedostalo. SAS, OĽANO, SNS, ĽS-naše Slovensko a SIEŤ nie sú štandardnými stranami, aj keď Procházkova SIEŤsa tak chcela štylizovať (a získala úbohých 5,6% hlasov).
Prečo som ako prívrženec KDH šťastný? Lebo hodnoty, ktorých je nositeľom, presadzujú ľudia ako Figeľ, Brocka, Štefanec, Abrhán a pod. Všetko sú to nemastní neslaní politici, ktorí toho povedia veľa, ale nič sa nedozviete. Všetko len drísty nie veľmi nepodobné kvetnatým frázam spred novembra 89 o plnení programu národnej fronty a plnení záverov zjazdu KSČ. Z ich vystupovania vyžaruje neistota, nekonečný narcizmus a neochvejný pocit nadradenosti nad všetkými. Tento známy syndróm polobohizmu ich konečne zmietol z politickej mapy a ja dúfam, že myšlienky KDH teraz pozdvihnú ľudia, ktorí budú svojim slovám aj veriť a budú ich chcieť aj pretaviť do praktických krokov. Skrátka šanca na reštart ideí KDH.
Slovensku teda budú vládnuť “neštandardné strany”.
SAS, ktorú všetci štandardní politici obviňovali z potopenia Radičovej vlády a neuvedomovali si, že idey sú niekedy silnejšie ako momentálny politický úspech, slávi víťazstvo. Strane, ktorej predpovedali odchod z parlamentu je najsilnejšou pravicovou stranou. Prečo? Je to len môj názor, ale čas ukázal, že všetko, čo SAS v súvislosti s Eurovalom a pomoci Grécku presadzovala, že sa 16 krajín mýlilo a že skutočnosť je ešte horšia, ako sa vtedy ukazovalo, to všetko sa potvrdilo. SAS jednoducho a zrozumitelne komunikovala svoj program. Ak si mysleli, že je niečo čierne, povedali to. Žiadne vytáčky. A povedali, kto je ich politický súper – SMER SD a stále viac a viac bobtnajúca EÚ. A najmä, žiadne nereálne sľuby. Aký kontrast oproti strane SIEŤ, KDH, SDKÚ.
OĽANO a Kolárova SME RODINA nie sú strany, nemajú program. Ale odkomunikovali jasné posolstvo. Stop korupcii, všetko pre slobodu občana. Veľký brat sa na Slovensku bude musieť pratať preč. Špicľovanie, sekírovanie, strašenie a následné kroky na “ochranu” voličov (výpalníctvo) už nebudú na programe dňa. Štátne orgány sa budú musieť sakramentsky snažiť, aby im ich kompetencie na beztrestné neprimerané zásahy do ľudských práv a súkromia zostali zachované. Ich nadužívanie ako doteraz dnešným dňom končí – za predpokladu, že SMER SD nebude vo vláde. Je nádej, že sa tak stane.
Otázne je, čo to spraví s našim predsedníctvom v EÚ od polovice tohto roka. SAS, OĽANO, SNS, ĽS- naše Slovensko – to sú ak nie vyslovene protiunijné strany, tak potom určite ide o eurorealistické a skôr skeptickejšie strany. So ziskom 59 poslancov sa bude ťažko hľadať silný mandát. Ak Kollárova SME RODINA sa názorovo vyprofiluje podobne ako SAS (je to pravdepodobné s ohľadom na ich profesijné a názorové podobnosti), potom pribudne ďalších 11 euroskeptických poslancov, čo je dohromady 70 zo 150 všetkých poslancov. Zemetrasenie v EÚ-politike na Slovensku už nemôže byť výraznejšie. Tzv.úspech Le Pen v ostatných voľbách vo Francúzsku je len slabým odvarom.
Zvíťazili politici, ktorí majú chuť niečo zmeniť, ktorí politiku nevnímajú ako výnosné koryto, ktorí o tomto presvedčili voličov. Prehrali tlčhubovia, kariérni politici, salónni a zákulisní intrigáni s politicky korektnými, ale nečitateľnými a nepredvídateľnými politickými krokmi.
Včerajšie voľby sú svetlom na konci tunela. Voliči znova ukázali, že keď chcú, zoberú politikom ich hračku – politikárčenie. Je jedno, ako víťazov označíme. Nech sú to trebárs aj populisti, nacionalisti, fašisti. To sú len nálepky. Dokonca ani Kotleba neurobil žiadny protisystémový krok počas svojho pôsobenia ako župan v Banskobystrickom kraji. Naopak, bol to on, kto odstrihol pijavice zo štandardných strán od peňazovodov verejných financií. Toto sa neodvážil urobiť nikto. Že mu SMER SD hádzal z pozície výkonnej moci polená pod nohy ho posilnilo, urobilo mučedníka, ktorí znížil zadlženie župy aj keď mu znížili príjmy. Prejavil sa ako riadny hospodár a má tak bližšie k SAS, ako ku KDH, SMER-u SD a pod, ktorí verejné peniaze rozhadzujú medzi svojich. Nie som presvedčený, že tých zopár tajtrlíkov, štylizujúcich sa do pohrobkov hlinkových gardistov je ĽS-naše Slovensko a bude silnieť. Na toto nie je u nás verejná mienka naklonená. Bude to folklór, ktorý zapojením sa do bežných problémov bude skôr upadať. O tom som presvedčený. Vyplýva to aj zo skladby voličov ĽS-naše Slovensko.
Osobne dúfam, že budúce voľby (možno nie tie najbližšie) budú v réžii liberálnej strany, socialistickej strany a reformovaných konzervatívcov z KDH. V réžii skutočných politikov, zastupujúcich záujmy voličov. Na Slotove slová “Je po voľbách, zvyknite si” snáď už zabudneme.
Je to len prvá reakcia, čas ukáže, kto je kto, a ktoré z nádejí sa naplnia a ktoré politici zadupú. Dnes sa nemecké médiá tešia z porážky R. Fica. Aby ešte neľutovali, že prešli z blata do kaluže.
Pozn. red. Nerozumíme situaci na Slovensku natolik, abychom mohli zaujmout vlastní stanovisko.
