 |
| Prezident ČR Miloš Zeman a prezident SR Andrej Kiska |
23.8.2018 HlavéSprávySk
V Českej republike sa začala pomerne široká diskusia o tom, či nebol silnejším gestom postoj prezidenta Miloša Zemana, že k 50. výročiu Augusta 1968 žiadny zásadný prejav neprednesie, pretože svoj postoj k okupácii už vyjadril práve po invázii a počas začiatku normalizácie, za čo bol v tom čase potrestaný. Na rozdiel od neho prezident Andrej Kiska sa na prejav pripravoval dlho, prednahral si ho, aby sa neskôr tváril, že je vysielaný naživo. Navyše, české médiá po prejave slovenského prezidenta začali rozoberať aj jeho minulosť, ktorá mnohých prekvapila.Na snímke český prezident Miloš Zeman (vľavo) a prezident SR Andrej Kiska
Miloš Zeman už viac ako týždeň pred 50. výročím 21. augusta 1968 skôr prostredníctvom svojho hovorcu oznámil, že žiadne vyjadrenie nechystá, za čo ho kritizovali niektorí politici. “Svoj odvážny prejav už pán prezident predniesol. Keď za začínajúcej normalizácie vyhlásil, že nesúhlasí s okupáciou. Za tento postoj bol vyhodený z práce, z Vysokej školy ekonomickej,” uviedol na Twitteri hovorca Jiří Ovčáček (viac v článku).
Médiá a česká opozícia tento rozvážny postoj Zemana zrejme nepochopili. Asi najďalej zašiel predseda TOP 09 Jiří Pospíšil, ktorý prezidentovi zaslal otvorený list a v ňom výzvu, aby “nezanedbal svoje ústavné povinnosti a dôstojne pripomenul udalosti” z roku 1968. Nie je však jasné, akú ústavnú povinnosť mal právnik Pospíšil na mysli.
Ďalším výrazným počinom boli slová Pospíšilovej podpredsedníčky Markéty Adamovej. Tá Andreja Kisku nazvala “tieňovým prezidentom pre tých z nás, kto sme znechutení politikou nášho prezidenta”. “Naznačuje sa nám, že Miloš Zeman si päťdesiate výročie nepripomína preto, že je Putinov agent. Asi mu to v Kremli zakázali.” Uviedol k slovám Adamovej portál Echo24, ktorý ďalej pokračoval: “Takéto obvinenia sú neuveriteľné hneď dvakrát. Len tak bez dôkazov obviniť hlavu štátu z vlastizrady je výrazom elementárnej neúcty k inštitúciám tohto štátu, bez ohľadu na to, ako sympatický nám práve slúžiaci prezident je.”
“Po druhé tieňoví občania slovenského prezidenta predvádzajú, ako ľahko možno záujem o históriu predstierať a pritom len vyhľadávať okamžité politické uspokojenie. Myšlienka zahanbiť práve v týchto dňoch Zemana Kiskom by nikdy nemohla napadnúť niekoho, koho aspoň trochu zaujímajú fakty.”
História je taká, že Miloš Zeman nebol za normalizácie žiadny disident, ale za svoje správanie sa určite nemusí hanbiť. Po dvoch rokoch strávených v KSČ ho z nej roku 1970 pre nesúhlas s okupáciou vylúčili, mal problémy zohnať prácu. Nasledujúcich dvadsať rokov sa správal slobodnejšie než odhadom 90 percent jeho spoluobčanov.
Na rozdiel od Zemana, Andrej Kiska sa vo svojich dvadsiatich rokoch uchádzal o členstvo v KSČ. To bolo v roku 1983, nevzali ho. “Ešte nebol koniec 80. rokov, kedy už na tom komunistická strana bola často tak zle, že – slovami jedného pamätníka – “sme brali aj ženy”,” dodal portál Echo24. Kiska však využil dobu inak, v práci sa stal šéfom podnikovej organizácie SZM. Podľa vlastnej spomienky z niekoľko rokov starého chatu na stránkach denníka Pravda mala organizácia SZM, ktorú vtedy viedol, zhruba 50 členov.
Pre tých Slovákov, ktorí dnes Kisku podporujú, pochopiteľne nehrá rolu, ako sa ich prezident správal zamlada, význam pre nich malo, keď sa im v roku 2014 ponúkol ako silný vyzývateľ Roberta Fica. “Ale ak my v Českej republike chceme 50. výročie využiť k úvahám o správaní jednotlivca v ťažkých časoch, je aj mlčiaci Zeman lepší model ako hovoriaci Kiska.”
