Keď by sme boli vsetci bio, potrebujeme 1/3 novej planety

Avatar
Původní autoři

Jarmila Dubravská
28. 3. 2021
Aj keď sme nemali minulý týždeň zasadnutie EHSV, „život“ v Bruseli sa nezastavil. Mali sme možnosť navrhnúť stanoviská, na ktorých by sme chceli počas roka 2021 pracovať. A popri tom, ako sme si niektorý pripravovali návrh stanovísk, dostali sme sa aj k rôznym štúdiám či novým informáciám. A mne nedá sa s Vami o ne nepodeliť.

Európska únia prostredníctvom Európskej komisie, Rady (v prípade poľnohospodárstva ju tvoria ministri poľnohospodárstva) a Európskeho parlamentu pripravuje stratégie, stanoviská a smerovanie dnes už len 27 členských štátov. Pravdou je, že sa pripravujú podklady práve zamestnancami, teda Európskou komisiou. Základom sú rôzne štúdie, ktoré sú často relevantné a tie prvotné návrhy veľmi často vyzerajú skutočne zaujímavo. Ale následne, potom, ako sa tieto štúdie „rozmenia na drobné“, vznikajú nezmysly. Najhoršie na tom je, že sa práve na tieto podrobnosti pripravuje legislatíva, financovanie a postupuje sa tvrdo dopredu, aj keď si mnohí uvedomujú (vďaka poslednej štipke zdravého rozumu), že toto nie je to správne „orechové“. A v prípade, ak sa podarí na začiatku tieto aktivity „zhatiť“, tak sa opäť vracajú ako bumerang. 

Príkladom je aj stratégia z farmy na vidličku. Je správne, aby sme vedeli odkiaľ pochádzajú potraviny, aby boli skutočne zdravé, ale nie je v poriadku, keď stanovujeme presné čísla pre všetkých rovnako. Teda keď máme všetci v celej Európskej únie (teda všetci poľnohospodári) znížiť používanie hnojív o 50 %. Pritom samotná komisia uvádza v inom dokumente, ktorý sa týka spoločnej poľnohospodárskej politiky, že máme v poľnohospodárstve rôzne podmienky, a tak jeden prístup nie je možné používať na všetkých. Všetci predsa chápeme, že podmienky vo Fínsku sú úplne iné, ako u nás či ako v Španielsku. Je to prirodzené, každý sme v iných prírodným a poveternostných podmienkach.

Jedným z veľmi moderných trendov posledných rokov, musím sa poctivo priznať že na úplnom začiatku som tomu podľahla aj ja (medzitým som sa však dostala k mnohým informáciám, a tak som sa vrátila medzi väčšiu časť populácie), je ekologické poľnohospodárstvo a s tým súvisiace biopotraviny. Viete o tom, že mnohý politici, spotrebitelia, ale aj mnohé ekologické organizácie tvrdo požadujú rozšírenie produkcie biopotravín a zvýšenie ekologického hospodárenia? A čo by sa stalo, ak by sa všetci poľnohospodári zmenili na tých ekologických? Skutočne by sme mali lepšie poľnohospodárstvo? Tak poďme na pár faktov.

Keď sa pozrieme na hospodárenie, počet konvenčných (povedzme si to po slovensky, ide o normálne produkčné farmy) fariem sa veľmi dramaticky mení. Za posledných 20 rokov sa ich počet znížil. A viete o koľko? Presne o polovicu….a ako to bolo v prípade organických alebo teda bio či ekologických fariem? Za rovnaké obdobie sa počet týchto fariem zvýšil. A o koľko? Išlo o strojnásobenie. A výmera, kde sa ekologicky pôda obhospodaruje, sa zvýšila až štvornásobne. V Nemecku je ekologicky obhospodarovaných takmer 10 % poľnohospodárskej pôdy a ide o 13 % fariem.

Poďme ďalej. Politici (pozor, nie odborníci, ale politici, teda ľudia s rôznym vzdelaním, často, Bohužiaľ veľmi, veľmi, fakt často, bez praxe a dôležitých vedomostí, či znalostí z oblastí o ktorých rozhodujú….) nie sú s týmto trendom spokojní, a tak sa rozhodli, že počet ekologických fariem v EU je potrebné naďalej zvyšovať, a je potrebné do roku 2030 zvýšiť ich počet o ďalších 20 %. Niektoré štáty EÚ majú ambicióznejšie ciele, napríklad Bavorsko chce zvýšiť počet ekologických fariem o 30 %. A sú takí „experti“, že chcú, aby všetky farmy boli ekologické. Teda, ide o to, že všetko sa by malo byť produkované len ekologickým spôsobom.

Nie je zlé produkovať v tomto režime. Proti ekológii nikto nič nemá, ak sa skutočne hospodári ekologicky. Ale tiež by spoločnosť mala vedieť, že práve preto, že je zákaz používania napríklad rôznych prípravkov na ochranu rastlín, používajú sa iné, ktoré sú pre ekologický systém hospodárenia schválené. Viete o tom, že je potrebné používať výrazne vyšší počet (aj keď ekologických) prípravkov, pretože ich účinnosť je nižšia? A viete o tom, že produkcia v systéme ekologického hospodárenia je výrazne nižšia ako produkcia v prípade produkčných, klasických fariem? Rozdiel napríklad v Nemecku je 50 %. Príklad zo susedného Česka je ešte hrozivejší, tam 15 % ekologických fariem produkuje len 1 % produkcie. A tak peniaze, ktoré idú ekologickým farmárom nestačia. Tí, ktorí skutočne hospodária ekologicky (to totiž neznamená nič nerobenie, či extenzívnu pastvu koní, bez následnej starostlivosti o trávne porasty a pasienky), majú za normálnych okolností vyššie náklady na hospodárenie, musia výrazne viac používať mechanické ošetrovanie rastlín (teda nie je ekologický porast plný burín, bodliakov, či vlčích makov…) tak, aby tie kultúrne trávy, či kultúrne plodiny neboli vytláčané rôznymi náletovými burinami. Ďalej majú tieto farmy výrazne nižšiu produkciu, nižšie prírastky, a tak v konečnom dôsledku nie sú konkurencieschopní.

A čo dodať na záver. Tak, ako má každá farma svoje miesto, tak aj systém hospodárenia má svoje opodstatnenie. Musíme mať malé, stredné a veľké farmy, to vie každý normálny človek, ktorý má aspoň základy z poľnohospodárstva a ekonomiky a má fungujúci mozog. Malé farmy a mikro farmy sa musia zamerať na špeciality, stredné a veľké farmy musia byť konkurencieschopné vďaka svojej veľkosti (dokážu využívať drahú techniku, najmodernejšie technológie v praxi). A ako je to s produkčnými a ekologickými farmami? Opäť, aj tu je možnosť fungovania obidvoch. Ale v rozumnej miere a rozumnom pomere. Ak by sme mali len eko farmy, budeme potrebovať podľa štúdií jednej z nemeckých univerzít novú planétu. A hoci sme svedkami letov na Mars, asi si za dve desaťročia neosedláme novú planétu….

Mgr. Ing. Jarmila Dubravská, PhD., je členka EHSV za Českou republiku