Zacharovová kritizuje Poľsko: Prečo nechcete prijať toľko „vďačných Iračanov“? Spomeňte si, ako ste zničili ich krajinu

Zdroj: ArmádnyMagazínSk, autor Karol Jerguš

„Teraz by si mali poľskí politici, ktorí nadávajú na Lukašenka a obviňujú Minsk z problémov s irackými migrantmi, spomenúť, ako bol za najaktívnejšej účasti Varšavy zničený Irak,“ napísala vo svojom Telegram-kanáli oficiálna predstaviteľka ruského ministerstva zahraničia Maria Zacharovová.

„Vtedy viac ako dvetisíc poľských vojakov vtrhlo do tohto suverénneho štátu, aby nastolili demokraciu. Prečo dnes neprijať aspoň toľko „vďačných Iračanov“, ktorých predkovia o takom živote nesnívali, no budovali si svoj vo vlastnej krajine, kým tam nevtrhli nepríčetní demokratizátori?“

Včera ráno v Bielorusku skupina asi tisíc utečencov s vecami postupovala po diaľnici k hraniciam s Poľskom. Bieloruské orgány vysvetlili, že všetci deklarujú svoj úmysel ísť do Poľska, aby si uplatnili svoje právo na získanie štatútu utečenca v EÚ. Poliaci v reakcii na to priviedli svoje bezpečnostné zložky do najvyššej pohotovosti.

Vojna v Iraku

V novembri 2002 americký prezident George W. Bush na rokovaní NATO vyhlásil, že „ak si iracký prezident Saddám Husajn nevyberie cestu odzbrojenia, USA povedú koalíciu ochotných za účelom jeho odzbrojenia“. Podľa Bieleho domu mala táto koalícia pozostávať z nasledujúcich krajín: Afganistan, Albánsko, Angola, Austrália, Azerbajdžan, Bulharsko, Kolumbia, Kostarika, Kostarika, Dánsko, Dominikánska republika, Salvádor, Eritrea, Estónsko, Etiópia, Gruzínsko, Honduras, Maďarsko, Island, Taliansko, Japonsko, Kuvajt, Litva, Lotyšsko, Severné Macedónsko, Marshallove ostrovy, Mikronézia, Mongolsko, Holandsko, Nový Zéland, Nikaragua, Palau, Panama, Filipíny, Poľsko, Portugalsko, Rumunsko, Rwanda, Singapur, Slovensko, Južná Kórea, Španielsko, Tonga, Turecko, Uganda, Ukrajina, Spojené kráľovstvo, Spojené štáty a Uzbekistan.

Koalíciu ochotných tvorili štáty, ktoré rôznym spôsobom podporovali vojenskú intervenciu v Iraku. Aj napriek tomu, že v zozname sa nachádzalo 50 krajín, len päť z nich sa priamo zapojilo do invázie: Spojená štáty, Spojené kráľovstvo, Austrália, Poľsko a Dánsko. 33 ďalších krajín vyslalo svoje vojská do Iraku v období po páde režimu Saddáma Husajna.

Koncom roku 2003 sa zoznam ochudobnil o Kostariku. No okrem tohto prípadu by sme mohli nájsť niekoľko ďalších sporných členov koalície. Typickým príkladom je Turecko, ktoré síce viacerými spôsobmi podporovalo americkú politiku (napr. poskytnutie leteckej základne v Incirliku), ale na druhej strane odmietlo poskytnúť svoje územie na vytvorenie severnej fronty. V zozname sa nájde aj niekoľko krajín, ktoré nedisponujú vlastnými ozbrojenými silami, takže ich podpora mala čisto politický charakter (ale niekoľko ich štátnych príslušníkov sa i tak zúčastnilo nasadenia v Iraku).

Ešte v časoch formovania koalície sa začala objavovať kritika používania termínu koalícia ochotných, a to z rôznych dôvodov. Tým hlavným bolo slabé zapojenie zo strany väčšiny štátov. Tento argument použil aj Bushov sok v prezidentských voľbách John Kerry, ktorý tvrdil, že celá koalícia pozostáva len z USA, Veľkej Británie a Austrálie. Prezident Bush mu pripomenul, že zabudol na Poľsko. Tým nechtiac zapríčinil, že fráza “zabudli ste na Poľsko“ sa stala neodmysliteľnou sarkastickou poznámkou na adresu všetkých krajín, ktoré podporovali inváziu len verbálne.

Nápor migrantov z Bieloruska

Nemecko vyzvalo v utorok Európsku úniu, aby podnikla kroky na zastavenie náporu migrantov nelegálne prekračujúcich poľsko-bieloruské hranice. Informovala o tom agentúra AFP

“Poľsko ani Nemecko to samy nezvládnu,” povedal nemecký minister vnútra Horst Seehofer pre denník Bild. Európsku úniu vyzval, aby “držala spolu”. “Musíme pomôcť vláde vo Varšave zaistiť štátne hranice Poľska zvonka. Toto by vlastne malo byť úlohou Európskej komisie. Apelujem na ňu, aby začala konať,” uviedol.

Jeho výzva prišla po tom, čo Poľsko oznámilo, že zastavilo pokus stoviek migrantov dostať sa cez hranice. Varšava varovala, že na ceste z krízových regiónov, ako napríklad z Afganistanu či zo Sýrie, sú ďalšie tisíce ľudí, a upozornila, že pri podobných pokusoch o prechod hraníc by mohli v budúcnosti imigranti použiť aj strelné zbrane.

Seehofer dodal, že podporuje rozhodnutie Varšavy postaviť na hraniciach s Bieloruskom múr, ktorý má zabrániť nelegálnym prechodom migrantov. “Nemôžeme ich kritizovať… za to, že chránia vonkajšie hranice EÚ,” poznamenal s tým, že, samozrejme, má na mysli ochranu hraníc inými dostupnými prostriedkami, než sú zbrane.

Poľsko, Litva a Lotyšsko a EÚ obviňujú vládu bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka, že priváža migrantov z Blízkeho východu a Afriky a potom ich prevádza cez hranice do EÚ v snahe destabilizovať euroblok ako odvetu za sankcie, ktoré Brusel uvalil na Minsk. Lukašenko tieto obvinenia odmieta.

Predsedníčka EK Ursula von der Leyenová vyzvala v pondelok členské štáty EÚ na zavedenie nových sankcií voči Minsku v súvislosti s krízovou situáciou s imigrantmi. “Využívanie migrantov na politické účely je neprijateľné,” povedala. Dodala, že EÚ sa pozrie i na to, ako uvaliť sankcie na “letecké spoločnosti z tretích krajín”, ktoré migranov prevážajú do Bieloruska.

V októbri dosiahol počet imigrantov prichádzajúcich z Bieloruska cez Poľsko až do Nemecka takmer 5000. Berlín preto posilnil kontroly na hraniciach a nasadil do týchto oblastí viac policajtov. Ako priblížil tajomník rezortu vnútra Stephan Mayer, Nemecko je pripravené ponúknuť Poľsku podporu svojich policajných síl. “Nemecko by mohlo veľmi rýchlo vyslať policajné zložky na pomoc Poľsku, ak si to Poľsko bude želať,” povedal Mayer pre noviny Bild.