Trochu histórie Ukrajiny, ktorú sme sa my starší , ani tí mladší neučili :

Jaroslav Volár
10. 9. 2014
Ukrajina, bohatá krajina, za Sovietského Zväzu produkovala 30% HDP celej krajiny . Po osamostatnení je ale naraz v obrovských dlhoch . Zato má oligarchov , ktorí každý jeden môžu zaplatiť celý štátny dlh…

Po prvej svetovej vojne v Sovietskom Zväze boli na území dnešnej Ukrajiny (smerom od západu na východ): Zakarpatská Rus, Ukrajina, Malorossia, Novorossia a Krym. Lenin administratívne spojil prvé štyri krajiny do jednej. Zlúčený štátny celok nazval Ukrajina. Nasledovalo nútené poukrajinčovanie povinným používaním ukrajinského jazyka. Počas II. svetovej vojny Banderovci vyvražďovali neukrajincov , hlavne Poliakov – ukrajinizácia iného typu. Po vojne Chruščov pripojil k Ukrajine Krym , lebo sa to teritoriálne a administratívne hodilo.

Toto všetko sa dialo bez súhlasu obyvateľov – pamätáte si : o nás, bez nás? Nám sa to vtedy nepáčilo a teraz mnohí z nás nechcú pochopiť ruské obyvateľstvo Ukrajiny..
A je to rovnaké aj ako Rakúsko – Uhorsko . Tiež sme boli v rámci Uhorska pomaďarčovaní – je tak? Dosiahli sme slobodu v Československu a ešte aj to sa nám nepáčilo ! Vydobili sme si federáciu a… aj s tým sme neboli spokojní , až tu máme „samostatné Slovensko“…A teraz niektorí nadávajú na ukrajinských Rusov, ktorí boli pôvodne slobodní, je ich väčšina a chceli najprv federáciu – nie separáciu!
 
Janukovič bol proruský prezident, zvolený ukrajinskými Rusmi – lebo ich tam je jednoznačne viac. Nebolo treba voľby zmanipulovať, ako nám vraveli. Výslodok volieb jednoznačne zodpovedá pomeru Rusov a Ukrajincov. Ukrajinci ich nemohli prehlasovať, tak ho zhodili oranžovou revolúciou a nasadili Juščenka.
Pri ďalších voľbách zase vyhral Janukovič a opäť ho zhodili násilne. Ukrajinci si proste nemali šancu zvoliť svojho prezidenta, no proruských území sa vzdať nechcú. A čo tak kompromis – nechať si územia a vyhnať z nich Rusov ! To je nápad!
Obidva prevraty preto západ schvaľoval, napriek tomu, že je to predsa len trochu nedemokratické. 
No dostali sa k moci ukrajinskí oligarchovia, vďační za pomoc západu. Tým ide len o vlastné vrecko a krajinu mihnutím oka predajú, rovnako ako za Jelcina v Rusku.
Západu to samozrejme vyhovuje. Dostane krajinu do pozície Slovenska – totiž je ekonomicky a hospodársky úplne nesvojprávna, slabá a vládne v nej kapitál , hlavne západný. Už nevlastní skoro nič, len pracovnú silu, preto síce teraz nemá problémy “s jablkami”, ale nemôže si v prípade nejakých sankcii povedať, že výpadok nahradí vlastnou výrobou, ako to teraz robí Rusko. Taká krajina bude oddane poslúchať západ, hoci si bude hundrať pod nosom nadávky.

A ukrajinskí oligarchovia už stihli predať napríklad plynové ložiská na juhovýchode krajiny firmám Shell a Chevron ( Hlavne Chevron je výrazne namočený v Afrike – nájdi si a uvidíš , čo tam vyvádzali ). Poslali do Ameriky zlato a chcú aj to , nájdené na Kryme asi tam poslať , lebo ináč sa z dlhov nevyplatia .

Za pomoci rozdúchania národnostných nepokojov. Prebrali zo spánku Banderovcov a využili ich na Majdane. No a keďže potrebovali vydrancovať juhovýchod, ktorý je bohatý na nerastné suroviny, priemysel, poľnohospodárstvo , tak vyvolali vojnu. Napríklad tak , že zrušili Ruštinu, ako jeden z dvoch štátnych jazykov. To je, ako keby v Československu zakázali Slovenčinu. Tiež by bola vzbura.
Reakcia bola obsadenie miestnych úradov a požadovanie federácie. Namiesto toho prišla armáda a začala strieľať na mestá. Vtedy tam miestni Rusi nemali prakticky žiadne zbrane a tak dávali dole tie, čo boli ako pamätníky II. svetovej vojny.
Juhovýchod Ukrajuny je bohatý, o tom je reč – na mape je to ako Novorossia. Oligarchovia poslali na juhovýchod „rokovať“ armádu. Niektorí ( napríklad Kalamojskij ) si vytvorili vlastnú, súkromnú armádu, a tiež ju tam poslali. Štátna armáda, sú vojaci ktorých povolal štát. Ale kedže na Ukrajine je rušená všetka zahraničná (a hlavne ruská) televízia a rozhlas, tak prvé vlny mobilizácie prišli “bojovať proti teroristom”, ako im povedali. No ked sa im postavili obyčajní ľudia, nechali zbrane a vrátili sa domov.
Neskôr ich posielali spolu s tými súkromnými (pomenovali ich “národná garda”). Nepustili ich už do mesta, ale nechali ich na mesto strieľať z poľa. Tí sa dozvedeli realitu až vtedy, ked sa dostali do zajatia.
 
Postupne ale vzbúrenci (volajú ich “opolčenci”, – to je vlastne preklad slova, ale aj separatisti, teroristi – ako sa komu hodí.) získali prevahu a tým stále viac a viac techniky, až hrozilo, že zvíťazia .Preto teraz vláda už rokuje, lebo im je jasné, že prehrajú, ak to bude takto pokračovať. No hrozí, nestrácajú čas. Získavajú zbrane zo západu (zbrane Varšavskej zmluvy – aby sa neodlišovali od tých, čo už majú, aby štáty EU zarobili na vyradených veciach a aby sa Ukrajina ešte viac zamotala v dlhoch) No a ak to vyjde, všetko bude ako na začiatku. „Ukri“ budú zas postupovať a možno zvíťazí „pravda“. Lebo aj Hittler mal pravdu – tú svoju….