Interview stáleho predstaviteľa Ruska pri Európskej únii Vladimira Čížova spravodajskej agentúre “Russia Today”

Avatar
Původní autoři

15. 4. 2015
Otázka: Vladimir Alexejevič, ​​podľa vášho názoru, môžeme predpokladať zosilnenie polarizácie názorov v Európskej rade o sankciách proti Rusku po návšteve predsedu vlády Grécka v Rusku? Je možné, že hlasy krajín, ktoré nepodporujú politiku sankcií, budú odvážnejšie?
Odpoveď: Myslím si, že môžeme hovoriť nie o polarizácii, ale o tom, že existencia rozdielneho vnímania otázok sankcii členskými krajinami by mohla nakoniec ovplyvniť oficiálne stanovisko samotnej Európskej únie. O predčasnom zrušení sankcií sa nedá ani hovoriť. 

Zároveň sa na predĺženie ich platnosti vyžaduje jednomyseľné rozhodnutie členských štátov Európskej únie. Svojráznym lakmusovým papierikom bude stred leta, keď sa skončí jednoročná lehota ekonomických sankcií za neopodstatnené podozrenie z účasti Ruska na katastrofe malajzijského lietadla.

Otázka: Ale posledný summit lídrov EÚ sa rozhodol prepojiť sankcie s podmienkou aplikovania minských dohôd v plnom rozsahu predpokladajúc, že sa tak stane najskôr v decembri tohto roka.
Odpoveď: To je minimálny spoločný menovateľ, na ktorom sa podarilo dohodnúť 28. krajinám EÚ. V poslednej dobe mám dojem, že zachovanie vnútornej jednoty sa stáva cieľom samým o sebe pre Európsku úniu. Dôležitým už nie je obsah samotných rozhodnutí, ale skutočnosť jednomyseľného schválenia. Posudzovať, čím sa to skončí, akým presvedčivým v dôsledku toho všetkého bude postavenie Európskej únie na medzinárodnej scéne, je podľa mňa predčasné.

Otázka: Nedá sa, teda, očakávať predčasné zrušenie sankcii skôr ako v polovici leta?

Odpoveď: K tomu je tiež potrebný konsenzus. Myslím si, že zástancom zrušenia sankcií sa nepodarí získať konsenzné riešenie. Preto by sme sa nemali sústreďovať na tomto, ale hľadieť si, či sa podarí predstaviteľom EÚ získať konsenzus v prospech predĺženia sankcií.

Otázka: Alebo tiež ich sprísnenia.

Odpoveď: Myslím si, že ďalšie sprísnenie sankcii je rovnako nepravdepodobné, ako aj ich predčasné zrušenie.

Otázka: V súvislosti s vyhláseniami gréckeho premiéra A.Tsiprasa, že Grécko je suverénnym štátom, ktorý má plné právo na nezávislú zahraničnú politiku, teda môže nadväzovať styky s krajinami podľa vlastnej voľby je možné predpokladať, že aj ďalšie štáty EU budú odvážnejšie v tomto smere?

Odpoveď: Uvidíme. Špekulovať o rozsahu odvahy tých alebo iných krajín a jednotlivých lídrov by som nechcel. Už som sa zmienil, že dosiahnutie jednotnej pozície EÚ sa stáva cieľom samým o sebe, ale tak sa deje, a mimochodom, v niektorých krajinách aj na úkor národných záujmov, obetovanie ktorých sa od nich vyžaduje v záujme solidarity s EÚ, hoci aj nesprávne chápanej. Na určitom štádiu vývinu, v budúcnosti, sa pravdepodobne mnohí v EÚ zamyslia nad hodnotou tejto solidarity. Na Západe, vrátane EÚ, sa v posledných mesiacoch s veľkým zaujatím debatuje o cene Ruska v spojitosti s ukrajinskou krízou. Rovnakú otázku by mali zodpovedať oni – aká je cena solidarity, pre ktorú sú krajiny EÚ nútené obetovať svoje národné záujmy.

Otázka: Jednou z nosných tém rokovaní premiéra Grécka a ruského prezidenta bolo obnovenie tempa rastu vzájomného obratu tovaru. Okrem toho, počas návštevy A.Tsiprasa v Moskve odznelo, že Grécko má záujem o investície v oblasti plynárenstva. Môže toto prebudiť záujem európskych investorov v Rusku? Tých investorov, ktorí zamedzili svoju prácu s ruským biznisom z opatrnosti a to napriek skutočnosti, že oni sami nie sú pod sankciou?

Odpoveď: Moje kontakty s predstaviteľmi európskeho biznisu potvrdzujú, že podnikateľské spoločenstvo sa už zamýšľa o možných dôsledkoch autocenzúry nanútenej biznisu. Niektorí upozorňujú na to, že sankcie EÚ sú formulované menej konkrétne ako americké. To posúva biznis EÚ do horšieho postavenia v porovnaní s americkým. Sú známe prípady, keď pre nedostatok transparentnosti sankčných požiadaviek a spomínanej autocenzúry európske spoločnosti zdržali svoje aktivity a vykazovali pochybnosť voči niektorým projektom s ruskými partnermi a neskôr zistili, že americkí priatelia na tom poli vyhrávajú.

Otázka: Myslíte si, že návšteva A.Tsiprasa môže podnietiť európske podniky na zrieknutie sa autocenzúry?

Odpoveď: Myslím si, že nielen návšteva, ale sama o sebe situácia, vrátane problémov s ktorými sa pasuje európsky biznis celkove, podnietia zosilnenie jeho tlaku na príslušné vlády. Také prípady sú už známe.