Juraj Marušiak
Problémom súčasnej Európy však nie je Rusko ani jeho propaganda…. Problémom Európy je to, že stanoviská RF získavajú podporu obyvateľstva. Ešte väčším problémom je, ak sa nespokojnosť verejnosti pripisuje účinkom „ruskej propagandy“…. Fenomén protestných hnutí však nevytvorilo Rusko, ale narastajúce odcudzenie verejnosti od politiky, v ktorej narastajú oligarchické tendencie.
Médiá, označované za nástroj „ruskej propagandy“, však neponúkajú ako alternatívu podstatne viac ako podporu niektorých mocenských krokov Kremľa v zahraničí, napríklad v Sýrii alebo na Ukrajine. Nepredkladajú existujúci model politického a sociálno-ekonomického usporiadania v RF ako pozitívnu alternatívu.
V Moldavsku či v Bulharsku nezvolili proruského prezidenta vinou ruskej propagandy, ale pre skorumpovanosť „proeurópskych“ vlád.
Tzv. alternatívne médiá majú úspech tam, kde tie „štandardné“ zlyhali, napríklad pri reflexii vojny v Iraku či dôsledkov neoliberálnej transformácie.
Ak teda západné elity nie sú schopné presvedčiť značnú časť vlastného obyvateľstva v prospech svojich cieľov, je to v prvom rade náš domáci problém a nie vina Ruska. Nijaká propaganda totiž nemá šancu na úspech, pokiaľ neexistujú ľudia, ochotní ju prijímať. Jediným liekom na „ruskú propagandu“ je teda zmena politickej praxe v západných štátoch a podpora dôveryhodných, vyvážene informujúcich médií. V opačnom prípade aj Západ môže upadnúť do rovnakého klišé ako sovietska propaganda, keď za všetky nedostatky obviňovala Západ.
Autor je pracovníkem Ústavu politických vied SAV
