Naša bezpečnostná politika je servilná ako za Brežneva

Avatar
Původní autoři

Eduard Chmelár
3. 2. 2017     zdroj (značně kráceno)
Ešte sa pamätám, ako som sa tešil, keď odtiaľto 21. júna 1991 odišiel posledný sovietsky vojak. A paradoxne len pred niekoľkými dňami odovzdával prezident republiky najvyššie štátne vyznamenanie práve za zásluhy o odsun cudzích vojsk zo Slovenska. Aká to irónia, že uplynuli len dva týždne a máme tu ďalších! A keďže propaganda pracuje na plné obrátky, opäť (podobne ako za normalizácie) sa dozviete z médií všetko inak, než v skutočnosti je. Hovoria nám, že to nie je vojenská základňa, že to je len „sídlo Styčného integračného tímu NATO“ – a samozrejme, ak ste idiot, tak uveríte, že regionálne veliteľstvo sídliace v kasárňach zložené z vojakov je niečo iné ako vojenská základňa.


Upokojujú nás, že tu bude len 41 vojakov – ale už pri samotnom predstavení podoby základne sa uvádzalo, že tento tím má za úlohu „uľahčiť prijatie ďalších posíl NATO“, teda priamo sa predpokladá zvýšenie tohto počtu, a na to už nebude potrebný súhlas parlamentu. Vyhovárajú sa, že cudzí vojaci sem prichádzajú „na základe našej požiadavky“, ale to je čistá lož, lebo zo zdrojov našej diplomacie viem, že prezidenta Kisku a premiéra Fica k tomu na summite vo Wallese doslova prinútila americká strana s tým, že ak nič neponúkneme, nech ideme od stola. Tvrdia nám, že opatrenia Severoatlantickej aliancie povedú „k väčšej bezpečnosti a mieru“, v skutočnosti však viedli len k ďalšej eskalácii už aj tak dosť vyhroteného medzinárodného napätia. Preto mi Andrej Kiska po návrate zo summitu NATO vo Varšave (na ňom došlo k definitívnej dohode o militarizácii strednej a východnej Európy), keď pateticky vyhlásil „Hovorili sme o mieri“, pripomenul Nevilla Chamberlaina.

Už dávnejšie som napísal, že sloboda je v tomto režime ilúzia, že žijeme v neonormalizácii. Ľudia opäť neveria tomu, čo vidia, počujú a čítajú v médiách, ale tvária sa, že sú s tým konformní, že tak to má byť. S hrôzou zisťujem, že za to štvrťstoročie vychovali nové elity generáciu nových politrukov so skostnatenými návykmi a brežnevovskou mentalitou, ktorú som ako 18-ročný chlapec plný ideálov tak nenávidel, propagandistov s falošným a nepresvedčivým byrokraticko-militaristickým newspeakom, ktorým pohŕdajú všetci inteligentní a úprimní ľudia. Na ministerstve obrany sú zamestnaní ako „bezpečnostní experti“ ľudia bez minulosti, ktorých v akademickej obci donedávna nikto nepoznal a ktorí majú podobné úlohy ako kedysi sovietski poradcovia: dozerajú na ideologickú čistotu a propagandisticky mútia vodu. Šíria dezinformácie a bojujú proti ruskej propagande tak, aby sa pravda nedala rozoznať od lži. George Orwell by horko zaplakal. Naozaj na viac nemáme a budeme si ustavične klamať do dlane?

Minister obrany Peter Gajdoš (ktorý sa len predvčerom preslávil čepičkovským výstupom, že rozkaz stojí nad zákonom) na novinársku otázku, prečo prebehlo otvorenie vojenskej základne bez verejnosti, arogantne odsekol „lebo som tak rozhodol“ a na otázku, či je pravda, že vybudovanie tejto základne nás stálo milióny eur, odpovedal „koľko to stálo, to vieme, ale myslím, že to nepotrebujem hovoriť“. Potrebujete, pán minister. Ako člen vlády ste viazaný zákonom o slobodnom prístupe k informáciám, a toto nie je utajovaná skutočnosť. Generál Gajdoš si zjavne ešte nezvykol na to, že nie je členom vojenskej junty, ale civilnej vlády a že nemôže celé Slovensko premeniť na kasárne.