Význam nasadenia ruského diaľkového letectva

Juraj Poláček
2. 2. 2017    medzicas.sk
Málokto si dnes vie predstaviť, čo znamená, ak sa do boja zapoja strategické bombardéry. Od čias vojny v Perzskom zálive v konfliktoch po celom svete vystupujú lietajú lietadlá s nižšou hmotnosťou a možnosťou niesť užitočný náklad a s menším doletom. Nosnosťou je potom obmedzená kapacita zbraní na palube a teda aj účinok náletu.

Čo viedlo Rusko k použitiu týchto lietadiel?

Ruský prezident Vladimír Putin oznámil zámer intenzifikovať útoky proti teroristom Daeš (Islamského štátu). Na toto rozhodnutie bolo nutné zabezpečiť určitý počet lietadiel. Problém je, že letecká základňa v Latakii je plná na prasknutie. Fyzicky nie  je možné navýšiť počet lietadiel.
Zároveň neexistujú žiadne plány na založenie ďalšej základne v Sýrii a Rusko naďalej vylučuje použitie pozemných síl. Za zmienku tiež stojí, že vzhľadom na vzdialenosť centra Daeš, z Latakie nie je možné útočiť lietadlami frontovej aviácie SU-25
Z toho vyplýva, že bolo nutné použiť iné sily a opäť vzhľadom na vzdialenosť a dolet je nutné použiť lietadlá strategických síl so stredným a dlhým doletom TU-22M3, TU-95, TU-160 štartujúce zo základní na území Ruska. Kapacita týchto bombardérov je dokonale postačujúca na ciele postavené prezidentom Ruska.
Celkový plán je taký, že čerstvé posily z Ruska budú útočiť na logistiku a infraštruktúru džihádistov – čo bolo jedným z dôležitých cieľov ruskej údernej sily v Latakii.  Táto sa bude môcť v plnej miere koncentrovať na leteckú podporu sýrskej armáde v jej pokračujúcom útoku.
Mimochodom takéto plánovanie sa nerobí zo dňa na deň, to naznačuje, že o nasadení diaľkového letectva sa zrejme uvažovalo už dávnejšie.
Dodatočné lietadlá sú nasadené v troch skupinách:
  1. Strategické bombardéry  TU-160 a TU-95 prilietajú z Engels, leteckej základne neďaleko Saratova v južnom Rusku.
  2. Stredné bombardéry TU-22M3 prilietajú z Mozdoku, obrej leteckej základne v severnej Osetsku na severe Kaukazu
  3. Taktické stíhačky a bombardéry SU-27 a SU-34 letia zo zatiaľ neidentifikovanej leteckej základne, buď z Mozdoku ale pravdepodobnejšie z Buďonovska v Stavropoľskom kraji severne od Kaukazu.
Všetky typy lietadiel majú možnosť dosiahnuť ciele v Sýrii zo svojich základní v Rusku, hoci SU-27 a SU-34 musia použiť ďalšie palivové nádrže a letieť s ľahšou záťažou.
Lietadlo s ďaleko najstarším dizajnom je TU95. 
Toto lietadlo bol navrhnuté a vstúpilo do služby v päťdesiatych rokoch. Je to ruský ekvivalent amerického bombardéra B52, ktorý vstúpil do služby v zhruba rovnakom čase. TU95 odvezie menší náklad bômb ako bombardér B52. Avšak jeho dolet je pravdepodobne väčší.
TU-95 s raketami KH-101
Tu-95 používa namiesto prúdových  turbovrtuľové motory s obrími proti sebe rotujúcimi vrtuľami, takže lietadlo vyzerá ako zastarané. Zdanie však klame. TU95 letí len o niečo pomalšie ako podzvukové prúdové lietadlá. Jeho mimoriadny dolet, veľmi ťažký náklad zbraní a nízke prevádzkové náklady ho udržujú v nepretržitej službe najprv v sovietskom a dnes aj v ruskom letectve od päťdesiatych rokov.
KUZ1dad6b_bomba
Dôkazom efektívnosti tohto lietadla je fakt, že Sovieti reštartovali jeho produkciu v roku 1980. Všetky B52s v prevádzke v US Airforce boli postavené pred rokom 1963. Všetky TU-95 dnes slúžiace v ruskom letectve boli postavené po roku 1981!
Je veľmi prekvapivé, že hoci je TU-95 v sovietskej/ruskej službe takmer 60 rokov, je to prvýkrát, čo bol použitý v akcii.
Druhý strategický bombardér je oveľa modernejší a oveľa mocnejší TU-160.
TU-160 je najťažší a najrýchlejší bombardér na svete. Môže lietať nadzvukovou rýchlosťou a nesie najťažšie bombové zaťaženie (40,000 kg) zo všetkých dnes existujúcich bombardérov.
1025169212
TU-160 s raketami KH-55 v rotačnom zásobníku

TU-160 s raketami KH-55 v rotačnom zásobníku
TU-160-blackjack
Rusi nepovedali koľko TU-95 a TU-160 určili na letecké operácie v Sýrii. Avšak ako bolo potvrdené, tieto lietadlá pri ich prvom nasadení nezhadzovali bomby, ale ciele v oblasti Aleppo a Idlib zasiahli riadenými strelami s dlhým doletom.
V prípade TU-95 boli použité riadené strely KH-65 (CH-65) a v prípade TU-160 veľmi pokročilé KH-101 (CH-101). Niektoré správy hovoria pri TU-95 o použití KH-55, čo je však v podstate rovnaká raketa ako KH-65, avšak na rozdiel od KH-65 využíva jadrovú hlavicu.
Tieto strely nie sú totožné s riadenými strelami Club/Kaliber použitými predtým v konflikte a ktoré boli vypustené z lodí ruského námorníctva v Kaspickom mori. Boli navrhnuté úplne odlišnými konštrukčnými tímami.
KH-65 a KH-101 rakety boli navrhnuté konštrukčnou kanceláriou Raduga. Rakety Club/Kaliber boli navrhnuté konštrukčnou kanceláriou Novator.
S odhadovaným doletom 3000 km a 5000 km majú rakety KH-65 a KH-101 dlhší dosah ako rakety Club/Kalibr odpaľované z Kaspického mora a majúce dolet okolo 2000km. Oba typy sú zo vzduchu vypúšťané podzvukové riadené rakety s dlhým doletom.
Veľmi pokročilá KH-101 je raketa s prepracovanou technológiou stealth, prakticky neviditeľná pre väčšinu radarov. Má tiež pokročilejšie zameranie a je presnejšia ako KH-65.
Odhaduje sa, že TU-95 môže niesť až 16 striel KH-65. TU-160 by mal doviezť na cieľ až 12 striel KH-101. Rusi hovoria, že bolo použitých 34 riadených striel pri prvom útoku. To by mohlo znamenať, že počet použitých TU-95 a TU-160 by nemusel byť vyšší ako tri. Dobrý odhad je jedno TU-160 a dve TU-95.
Vzhľadom k tomu, že KH-65 a KH-101 sú rakety dlhého doletu, je pravdepodobné, že TU-95 a TU-160 začali svoje raketové údery mimo sýrskeho vzdušného priestoru – pravdepodobne pri lete nad Iránom alebo Irakom.
Rusi tvrdia, že celkový počet bombardérov TU-95, TU-160 a TU-22M3 určených pre útok na džihádistov v Sýrii je 25. Väčšina z nich sú pravdepodobne TU-22M3.
TU-22M3 je veľmi silný nadzvukový bombardér stredného doletu.
Do služby vstúpil v roku 1970. Avšak od tej doby sa priebežne upgraduje.
Lietadlá TU-22M3 by nemali mať žiadne ťažkosti dosiahnuť cieľ v Sýrii z ich základne v Mozdoku s plným bombovým nákladom. Môžu niesť až 24.000 kg rakiet a bômb
TU-22M3 s bombovnicou zaplnenou bombami FAB-250

TU-22M3 s bombovnicou zaplnenou bombami FAB-250
TU22M3
Hoci je tento typ schopný odpaľovať riadené strely, ruské správy naznačujú, že TU-22M3 útočiace v prvej vlne, použili pri nálete v skorých ranných hodinách na Raqqa a Deir ez-Zor gravitačné bomby. Rusi hovoria, že náletu sa zúčastnilo 12 TU-22M3.
Dôvod použitia takýchto výkonných lietadiel s množstvom bômb o hmotnosti 24 ton nie je len ten, že majú za úlohu dosiahnuť ciele v Sýrii z Ruska. Je to aj kvôli tomu, že môžu niesť najťažšie bomby z ruského arzenálu. Patrí medzi ne 9.500 kg FAB-9000 vysoko explozívna bomba – v súčasnej dobe najťažšia bomba na svete, alebo naozaj monštrózna 7,000 kg ťažká AVBP (“otec všetkých bômb”)  palivovo-vzduchová bomba, ktorá je najsilnejšou nenukleárnou bombou, aká dnes na svete existuje s účinkom ekvivalentu 44.000 kg TNT.
Každá z týchto bômb by mala úplne devastujúci vplyv na zariadenia Daeš. Mohli by ľahko zničiť aj tie najťažšie opevnené bunkre alebo úkryty. Napríklad spomínaná vákuová bomba likviduje všetko živé v oblasti s polomerom 300m
KUZ1dad6b_bomba
TU-22M3 boli pravdepodobne nasadené za účelom využitia takýchto bômb. Nakoniec, nasadenie ťažkých bombardérov s gigantickými bombami je typická ruská reakcia.
A podľa správ z regiónu sa vraj v reakcii na rastúci počet ruských náletov teroristi snažia ukryť a stiahnuť.
A čo 6 kusov SU-27 6 a 8 kusov SU-34 tiež lietajúce do Sýrie zo základní v Rusku?
SU-27 je stíhacie lietadlo a použitým variantom je SU-27SM. Na rozdiel od SU-30, ktorý má pilota a navigátora, je SU-27SM jednomiestna stíhačka.
Samozrejme, je to oveľa vyspelejšie lietadlo s lepším radarom a motormi než pôvodný model SU-27 z roku 1980.
Nevyznačuje sa super ovládateľnosťou SU-30 nasadených v Latakii. Avšak stále je to impozantné stíhacie lietadlo s dlhším doletom než SU-30 a je schopné niesť rovnaké sofistikované rakety vzduch-vzduch ako SU-30.
Jeho úlohou je zabezpečiť ochranu zo vzduchu (“horné krytie”) pre SU-34 a TU-22M3, ktoré vykonávajú bombardovacie misie. Rusi skutočne uvoľnili zábery o tom, čo SU-27SM robia: sprievod pre TU-22M3.
Nasadenie SU-27SM, ako aj SU-30, ukazuje, že Rusi nechcú riskovať. Hoci islamský štát nemá letectvo, Rusi si evidentne myslia, že existuje riziko stretu s iným bojovým lietadlom, ktoré by sa mohlo pokúsiť narušiť ruské bombardovanie. Do úvahy prichádzajú iba lietadlá z USA, Turecka a Izraela. Nasadenie SU-27SM – ako aj SU-30 – znižuje toto riziko, a zároveň poskytuje ochranu, ak sa niečo pokazí.
Pokiaľ ide o 8 nových SU-34, ich cieľom je vykonávať presné údery na menšie ciele, kde by používanie veľkých TU-22M3 bolo jednoducho zbytočné a nákladovo neefektívne.
Rusi povedali, že ďalšie lietadlá zdvojnásobia silu ich útokov oproti lietadlám v Latakii.
To nie je pravda.
Maximálny teoretický náklad bômb všetkých lietadiel v Latakii, je dohromady okolo 200 ton. Maximálny teoretický bombový náklad všetkých lietadiel, teraz lietajúcich do Sýrie z Ruska je asi 600 ton.
Zrejme ani lietadlá v Latakii a ani lietadlá letiace z Ruska nenesú vždy svoje celkové maximálne možné náklady bômb. Avšak toto porovnanie dáva predstavu o rozsahu, v akom sa násobí sila, ktorú Rusi používajú v Sýrii. Toto nie je zdvojnásobenie, ako Rusi hovoria. Je to minimálne štvornásobné zvýšenie intenzity. K tomu by mal byť na sile pridaný multiplikačný efekt gigantických púm, ktoré TU-22M3 takmer určite nesú.
Putin povedal, že ruská operácia nie je časovo obmedzená. Rusi potvrdili, že nad Sýriou majú minimálne 10 satelitov. Celá operácia je riadená z vojnovej operačnej miestnosti ruského generálneho štábu v Moskve.
Islamský štát a iné džihádistické skupiny bojujúce po jeho boku v Sýrii teraz zažíva bombardovanie, aké nikdy pred tým nielenže nepoznali, ale si ani pravdepodobne nevedeli predstaviť.
Zdroj: