Srbský velikán alebo vojnový zločinec?

Július Lörincz
2.11.2017   Pravda

Vyhlásenia zástupcu námestníka ministra zahraničných vecí Spojených štátov Hoyta Briana Yeeho sú dosiaľ najťažšie prejavy verejného a veľmi nediplomatického nátlaku na našu krajinu.” To sú slová srbského ministra obrany Alexandra Vulina na niektoré vyjadrenia amerického diplomata. Rozhorčili ho jeho odpovede na otázky novinárov v prestávke rokovania Srbského ekonomického fóra v Belehrade.

Čo takého Yee povedal? Napríklad, že nerozumie, prečo „Rusko vyvíja nátlak na Srbsko, aby mu dalo niečo, čo nie je obvyklé v medzinárodnom spoločenstve“. Moskva totiž chce, aby pracovníci ruského humanitného strediska v srbskom meste Niš dostali diplomatickú imunitu. Yee navrhol, aby sa srbskí partneri opýtali Ruska, ako pomôže Srbsku, aby dosiahlo svoj cieľ dostať sa čím skôr do Európskej únie.

Iná odpoveď Yeeho zrejme ešte viac rozhnevala ministra Vulina. Podľa amerického diplomata nie je totiž dobrý signál, keď niekto, kto bol odsúdený za vojnové zločiny, má prednášať na vojenskej akadémii.

Srbský generál Vladimir Lazarević (vpravo), ktorý počas vojny v  Kosove velil Prištinskému armádnemu zboru, na archívnej snímke s  niekdajším náčelníkom generálneho štábu Nebojšom Pavkovićom. Oboch v  Haagu odsúdili za vojnové zločiny.

To je totiž Vulinova idea, ktorej realizáciu niekoľko týždňov pripravoval, pred niekoľkými dňami ju zverejnil a začal realizovať. Podľa jeho návrhu má prednášať na akadémii generál Vladimir Lazarević, ktorý od 24. marca do 10. júna 1999 velil v Kosove Prištinskému armádnemu zboru. Za ten čas v zóne jeho pôsobnosti bolo zavraždených asi 6 200 civilistov. Lazarevića odsúdil Haagsky tribunál pre zločiny v bývalej Juhoslávii na 14 rokov za veliteľskú zodpovednosť za spáchané vojnové zločiny. Po odsedení dvoch tretín uvalenej väzby sa vrátil domov.

Vrátil sa priam triumfálne, čo je príznačné pre všetkých odsúdených z krajín bývalej Juhoslávie. V Bosne a Hercegovine vítal vojnového zločinca Daria Kordića pri jeho návrate domov dokonca člen Predsedníctva BaH (trojčlenná kolektívna hlava štátu) Dragan Čović. Kordić velil chorvátskym jednotkám, ktoré o. i. 16. marca 1993 vyvraždili 116 bosniackych obyvateľov dediny Ahmići v strednej Bosne. Členom macedónskeho parlamentu je jediný v Haagu za vojnové zločiny odsúdený Macedónec Johan Tarčulovski. Podľa agentúry Reuters je “v Srbsku iba tenká čiara medzi vojnovým zločincom a vzorom – niekde by odsúdenie za vojnové zločiny mohlo byť mínusom, v Srbsku je za to medaila cti“.

Pre známeho belehradského komentátora a poslanca parlamentu Miroslava Lazanského, ale aj mnohých ďalších, je generál Lazarević srbský velikán. Vyzdvihol aj to, že svojich vojakov upozornil, aby dodržiavali Ženevské konvencie o správaní vo vojne; vojaci dostali text konvencií dokonca aj písomne. Zrejme si ich nestihli prečítať a zapamätať.

Dve opozičné parlamentné strany a mládežnícke hnutie Iniciatíva mladých za ľudské práva vyzvali srbskú premiérku Anu Brnabićovú, aby odvolala Vulina z funkcie ministra obrany. Známa protivojnová a ľudskoprávna aktivistka Nataša Kandićová sa nazdáva, že v prípade Vulinovho rozhodnutia ide o “uvádzanie zločinu ako odporúčaného činu“ a že je to úder proti vízii európskej integrácie a dobrých vzťahov so susedmi v regióne. Pripomeňme, že Vulin je členom vlády, ktorá má byť na podnet prezidenta Srbska Alexandra Vučića spoluorganizátorom vnútorného dialógu o srbsko-albánskych vzťahoch.

Iní členovia vlády nešli v rétorike v stopách svojho kolegu Vulina, ale sa ani neohradili voči angažovaniu generála Lazarevića na vojenskej akadémii. Rozhorčenie vyvolali však slová amerického diplomata, že “politika balancovania nie je jasný odkaz tým, ktorí majú rozhodnúť (členské štáty EÚ), či príjmu takúto krajinu do svojej organizácie“. Pritom srbsky povedal “nemôžete sedieť naraz na dvoch stoličkách“ a už anglicky doplnil: “Najmä, keď sú tak vzdialené“. Yee uviedol, že iba v minulom roku investovali EÚ a Spojené štáty v Srbsku 1,5 miliardy eur a Rusko 80 miliónov eur.

Na rozdiel od Vulina, prezident Vučić našiel slová s menej radikálnym tónom. Podľa svojho vyjadrenia Yeeovi povedal, že “Srbsko sedí na svojej stoličke“, ale že neodstúpi od dobrých vzťahov s Ruskom. Takisto vie, že “bez dobrých vzťahov s USA nemôže Srbsko napredovať“ a že vstup do EÚ zostáva hlavným cieľom krajiny.


(Autor je spolupracovník Pravdy.)