Jurij Podoljak
13.2.2018 HlavnéSprávy
Portál Naspravdi publikoval materiál ruského experta Jurija Podoljaka (Yurasumy), ktorý reaguje na posledné diania v Sýrii.
Podľa Podoljaka sa v posledných dňoch udialo v Sýrii niekoľko udalostí, ktoré môžu viesť k veľmi nebezpečnej eskalácii napätia. Ide totiž o to, že Washington, ktorý prehral “teroristickú etapu vojny” proti Sýrii sa rozhodol vstúpiť do konfliktu priamo a podporovať svoju poslednú kurdskú zástupnú armádu na Blízkom východe. To že Washington musí zasahovať sám svedčí o tom, že sa nespolieha na možnosť, že by Kurdi dokázali ako zástupná americká armáda americké problémy na Blízkom východe riešiť. Priamy vstup Američanov do vojny znamená, že potenciál americkej “zástupnej armády” sa prudko znížil.
Situácia v Sýrii sa teda dramatizuje a smeruje ku konfliktu, dúfajme, že len lokálnemu.
Yurasumy otvorene hovorí, že sa mu vývoj v Sýrii v posledných dňoch absolútne nepáči, pretože vníma obrovské množstvo budúcich problémov, ktoré sa v najbližšom období prejavia.
Situácia na Blízkom východe vykryštalizovala do vzniku dvoch protichodných aliancií. Na jednej strane stoja USA, Saudská Arábia, Izrael, Kurdi a oficiálna vláda Jemenu. Na druhej strane stojí Rusko, Irán, Turecko, Sýria, Irak a jemenskí šíti, ktorý bojujú proti proamerickej a prosaudskej vláde v Jemene. Všetky zoskupenia sú už fakticky vtiahnuté do vojenskej konfrontácie, aj keď pritom zatiaľ ešte po sebe otvorene všetci nestrieľajú.
Spomeňme si, ako bojovalo Taliansko v 1. svetovej vojne. Po vyhlásení vojny Rakúsko-Uhorsku Taliani od mája 1915 ešte rok slobodne obchodovali s Nemeckom. Aj v predchádzajúcej etape sýrskej vojny mala konfrontácia medzi Rusmi, Turkami, Izraelom a Američanmi určité obmedzenia. Napríklad Rusi a Turci otvorene neútočili proti Američanom, rovnako ako Izraelci otvorene neútočili proti Rusom. Pritom sa však všetky krajiny aktívne zúčastňovali bojových operácii v Sýrii cez svoje zástupné sily.
Dnes sa však všetko mení a bojové strety superveľmocí Ruska a USA sa môžu stať v Sýrii realitou. Podľa Yurasumyho už tieto stretnutia začali, aj keď sa o nich ešte otvorene nehovorí vo svetovej tlači.
Yurasumy uviedol niekoľko zaujímavých faktov.
V októbri 2017 Rusko zvýšilo svoje aktivity v boji proti ISIS a an Nusre. Hlavným cieľom operácie je zničenie “umiernenej opozície”. Na začiatku roku 2017 sa pri riešení tohto problému s teroristami v Idlibe rozohrala stratégia s využitím zón deeskalácii, na ktorej trvali Američania, čo však pomohlo Damasku a Moskve vyriešiť hlavné problémy vojenskej kampane v roku 2017 (teroristi sa presúvali do Idlibu, odmietali bojovať v obkľúčených oblastiach, sýrska armáda ich odchod vítala, pretože oslobodzovala územia). Na jeseň 2017 však Damask a Sýria začali zóny deeskalácie vnímať ako bremeno, pretože ISIS bol porazený, jeho zvyšky sa však ukrývali v americkej zóne deeskalácie, takže Sýrčania a Rusi nemohli teroristov doraziť. Tí sa potom na americký príkaz pretransformovali na sunnitské oddiely “umiernenej opozície”, prípadne na sunnitské odiely, spolupracujúce s Kurdami na východe Sýrie.
V októbri 2017 Irán podporil ofenzívu Iraku voči Kurdom v Kirkúku. Irackí Kurdi, riadení Američanmi utrpeli tvrdú porážku, ktorej nedokázali Američania zabrániť. Reputácia Američanov u Arabov značne poklesla.
Dňa 20. 1. 2018 začali Turci svoju operáciu “Olivová ratolesť”, namierenú proti Kurdom. Hlavným cieľom Turkov je obsadiť kurdskú enklávu Afrin a Turci už poškuľujú aj po Manbidji. Ide o rovnaký druh vojenskej operácie, akú proti Kurdom uskutočnili Iračania a Iránci v októbri 2017, tentoraz však ide o operáciu na území Sýrie. Washington dal príkaz svojim vazalom aby sa bránili, hoci z vojenského hľadiska nemajú sami Kurdi žiadnu šancu na úspech a utrpia ťažké straty.
Dátum 20. 1. 2018 je dôležitý aj z iného dôvodu. V tento deň navštívili hlavy ruských tajných služieb (Sergej Naryškin SVR, Alexander Bortnikov FSB a Igor Korobov GRU) USA, kde viedli rozhovory s hlavou CIA Mikem Pompeom. Rokovania sa uskutočnili za zatvorenými dvermi a súdiac podľa nasledujúcich udalostí nedopadli dobre, k dohode medzi Rusmi a Američanmi neprišlo. Ak by prišlo, neeskalovalo by sa napätie a politici by už vyšli s nejakými vyhláseniami.
Po tomto stretnutí sa udialo niekoľko zaujímavých udalostí. Dňa 4. 2. 2018 prišlo k zostreleniu ruského lietadla Su-25. Netreba sa špeciálne venovať detailom, mnoho o nich písala tlač a informácii je viac ako dosť. Všeobecne sa v ruských novinách nepíše o americkej účasti v útoku na ruské lietadlo Su-25, no 7. 2. 2018 sa uskutočnil masívny raketový útok na štáb kurdských SDF na východe Sýrie v blízkosti Eufratu, kde sa nachádzali aj americkí poradcovia. Samozrejme že kto chce môže veriť, že žiadni Američania pri útoku na štáb kurdských SDF nezahynuli, pretože toto tvrdia Američania, no hneď ďalší deň prišlo k americkému útoku na prosýrskych dobrovoľníkov a údajne aj na ruských žoldnierov zo skupiny Vagner. Naše noviny takisto vo väčšine prípadov píšu, že žiadni Rusi zo skupiny Vagner nezahynuli, kto chce, nech týmto informáciám verí.
Dňa 10. 2. 2018 ruské letectvo znova zaútočilo na kurdské pozície na Eufrate a dňa 10. 2. 2018 prišlo aj k zostreleniu jedného, alebo dvoch izraelských bojových lietadiel F-16, čo je takisto dôkazom skutočnosti, že konflikt medzi veľmocami v Sýrii eskaluje a naberá nebezpečné obrátky. Izraelci tvrdia, že dôvodom na ich útok voči Sýrii bol prienik iránskeho dronu nad územie Izraela, tento dron zostrelil izraelský bojový vrtuľník. Irán označili izraelské tvrdenie za klamstvo a otvorene sa z izraelskej verzie hodnotenia udalostí vysmieva, pričom vystríha Izrael, že ak s akciami v Sýrii neprestanú, budú toho Židia ľutovať. Izraelci tvrdia, že po prieniku dronu zaútočili na vojenské objekty v Sýrii, pričom sýrska protivzdušná obrana zostrelila minimálne 1 izraelské lietadlo, jeden z izraelských pilotov sa nachádza vo veľmi vážnom stave v nemocnici.
Izraelské lietadlo F-16 spadlo na území Izraela. Existutuje len malá možnosť, že by sa toto lietadlo zúčastnilo útoku na Homs, kde by utrpelo poškodenie od sýrskej rakety zo systému S-200 a potom by poškodené dokázalo preletieť niekoľko desiatok kilometrov nad izraelské územie a až tam spadnúť. Okrem toho pri všetkej úcte k sýrskym S-200, tento systém je zastaralý a je otázne, či by dokázal izraelské bojové lietadlo zostreliť.
Existujú však indície, že izraelské lietadlo F-16 zostrelil systém S-300, ktorý sa v Sýrii nachádza od konca roka 2016. Systém S-300 však slúži na ochranu ruských základní v Tartuse a Hmeimmim, takže ak by to bola pravda, znamená to, že Rusko už ukázalo Izraelu kadiaľ vedie “červená línia” a neželá si, aby Izrael útočil na Sýriu. Súčasne s pádom izraelského lietadla sa začal aj Irán tvrdo vyjadrovať na adresu Izraela. Vidíme, že situácia sa vyhrocuje a začala sa nová etapa vojny. Táto etapa sa už nenesie v znamení bojov zástupných armád USA, do konfliktu už museli vstúpiť Američania a Izrael osobne, čo znamená, že príde k rastúcim stratám v radoch izraelskej a americkej armády. Vyzerá to tak, že je len otázkou času, kedy sa v boji stretnú priamo Rusi, Iránci, Turci, Američania a Izraelci.
Momentálne sa rozvíja “hra nervov”. Každá z krajín tlačí na psychiku súpera a zisťuje, ako ďaleko je možné zájsť a kde sa už nachádza “červená línia”. Moskva už ukázala Izraelu a USA že Asada neopustí, nie preto, že by Asada milovala, ale preto, aby sa teroristické svinstvo rozpútané Američanmi neprelialo cez Afganistan do stredoázijských republík, Ruska a Číny. Rusko súhlasí s aktivitami Iránu v južnej Sýrii, čo sa môže v najbližšej dobe prejaviť konfrontáciou medzi Hizballáhom, Iránom a Palestínčanmi proti Izraelu. Vojna sa môže teda preliať aj na izraelské územie. Zároveň Rusko uvoľnilo ruky Erdoganovi v boji proti Kurdom.
Uvidíme, ako sa bude situácia vyvíjať ďalej, rast napätia a zvyšujúca sa konfrontácia však neveští nič dobrého.
Jurij Podoljak
