Kto a čo môže byť za nepokojmi na Slovensku?

Avatar
Původní autoři

Dagmar Vernarská
14. 3. 2018 VašeVěc

Každý, kto má rád svoju vlasť, má názor a predstavu ako by to malo vyzerať v spoločnosti a v riadení štátu, čiže v politike. 
 

Vždy budú existovať skupiny, ktoré aj v časoch pokojných a blahobytných, budú nespokojné. Ku skupine permanentne nespokojných patria napríklad – novinári. Potrebujú drámu a napätie v spoločnosti aby boli sledovaní a čítaní. Sú ako vyhladované supy bažiace po koristi – kvôli úspechu, kvôli prežitiu v konkurencii. Ak budeme vychádzať z tejto základnej premisy, tak nepokoje sú ” živou vodou ” pre médiá. A naopak : médiá rozbúria pokojné vody za účelom vytvorenia drámy a napätia, potrebné na písanie článkov, či vysielanie v TV. Niekto tomu hovorí investigatívna novinárčina, niekto bulvár, niekto žumpa, niekto sloboda slova,… Mnohí diváci a čitatelia si nevšimli, že novinári si prisvojili absolútnu moc nad slobodou slova, nad pravdou a spravodlivosťou. Prisvojili si moc sudcu, policajta i kata. Cenzúra naberá na sile a obrátkach aj na internete. Túto moc sme im dali my – zákonmi, sledovaním televízie, počúvaním rozhlasu, kupovaním novín a časopisov. Tragédiou spoločnosti je to, že dôverujeme médiám viac, než je to pre zdravý vývoj spoločnosti užitočné. Preberáme celé vety a myšlienky bez toho, aby sme sa nad nimi zamysleli a overili ich. Z uvedeného pre mňa vyplýva, že za nepokojmi na Slovensku sú aj média spolu s ich abonentmi, poslucháčmi a divákmi.

Prečo je tomu tak práve na Slovensku?

 

Hlavná príčina je vo vzájomnej averzii MÉDIÁ contra Róbert Fico. Od prvých dní v politike sa R. Fico ” nepáčil ” médiám  mimochodom, medzi novinármi prevládajú novinárky). Je priveľmi ostrý v prejave, intonácia reči a farba hlasu je menej ľubozvučná, než by sa žiadalo. Ak k tomu sa pripočíta 26 rokov v parlamente a vrcholnej politike, tak vzájomná averzia oboch pólov vzťahu dosiahla dnes vrchol. Keďže médiá dennodenne kŕmia obecenstvo svojou nevraživosťou voči nemu, verejnosť si tento pocit a vety osvojila ako svoje vlastné. Samozrejme, tá časť verejnosti, ktorá podlieha ľahko a rýchlo vplyvu médií.

Ćasť spoločnosti, ktorá pri voľbách, pri hodnotení práce vlády sa neriadi len emóciami, alebo sympatiami, hodnotí Róberta Fica komplexne : má silné sociálne cítenie, silný zmysel pre potreby všetkých ľudí bez rozdielu, navrhol a prijal množstvo sociálnych zákonov, ktoré zohľadňujú potreby študentov, dôchodcov, rodín s deťmi … – napríklad : vlaky zadarmo pre študentov a dôchodcov a hendikepovaných ( o čom teraz uvažuje Česká i Nemecká republika ), pomoc pracujúcim rodičom pri poplatkoch za jasle, zvýšenie dôchodkov o viac ako inflácia, zvýšenie rodičovského a opatrovateľského, zvýšenie príplatkov za prácu v noci, víkend a sviatky….atď. Kto chcel, mohol počuť pravicu, ktorá by nič z toho ľuďom nedala.

Ak zhrnieme obe kvality R. Fica – kladnú i zápornú – na jednu mincu, t. j. menej sympatický, ale s dobrými úmyslami a činmi pre obyvateľstvo Slovenska – tak médiá mohli pribrzdiť, uznať aj kvality, preniesť sa ponad negatívny dojem, komunikovať zdržanlivejšie a nie agresívne ( lebo agresia vyvoláva agresiu ), neklásť infantilné otázky, či používať sarkazmus – vzťah oboch strán by bol slušnejší, príjemnejší a hlavne pozitívny pre Slovensko.

Dnes má premiér oprávnene pocit krivdy. Ľudia dobro berú ako samozrejmosť, kým na zlo nechcú zabudnúť, ani odpustiť – napriek tomu, že Desatoro ich k tomu nabáda, napriek tomu, že sme krajina plná kresťanov.

Kto je Don Quijote de la Mancha na Slovensku?

 

Každý, kto ” bojuje ” s takými, ako je George Soros. Je to podobný boj, ako boj s drogami: kým budú odberatelia, budú aj pestovatelia. Je to boj s veternými mlynmi. Niektorí miliardári platia výrobu zbraní, niektorí výskum vesmíru, niektorí vojny a vojnové konflikty, niektorí farebné revolúcie, niektorí rôzne nadácie a mimovládky….. Kým budú platiť, budú mať aj sluhov pre všetko, čo si len zmyslia. Od pradávna sa dalo za peniaze kúpiť všetko – aj svedomie. Dnes to platí tisícnásobne viac.

Takže, áno, aj nadácie a mimovládky sú za nepokojmi na Slovensku.

Ako riešiť súčasnú situáciu?

Je to otázka pre povolaných, teda pre vládu. Vláda Slovenska by mala prijať riešenie také, ktoré by mohla mať pod kontrolou – nie námestia, nie médiá, nie Soros, nie rôzne think tanky… Jediné riešenie sú predčasné voľby o 3 mesiace. Mala by dať návrh v parlamente a predpokladám, že ústavná väčšina sa nájde.

Smer – SD by sa nemal brániť tomuto riešeniu, pretože je najvyšší čas, aby šiel do opozície si oddýchnuť. Dal ľuďom všetko, čo mohol, aj tak nie sú vďační. A vyhrať predčasné voľby Smeru neodporúčam – všetko by pokračovalo, čo sa deje dnes. Je treba vedieť, kedy odísť. Už pred dvoma rokmi bolo neskoro, alebo bol vtedy najvyšší čas.

S ľahkým a vrelým srdcom želám Slovensku pravicovú vládu na čele s R. Sulíkom, Matovičom, Kollárom a Hlinou… a so mnou určite aj médiá. Kto chce kam, pomôžme mu tam.

RNDr. Dagmar Vernarská