Zbrane mier nezaručia

Oskar Krejčí
26. 10. 2018      nazory.pravda.sk
Zmluva o likvidácii rakiet stredného a kratšieho doletu medzi Spojenými štátmi a Sovietskym zväzom z konca 80. rokov minulého storočia je jedinou dohodou, na základe ktorej sa zlikvidoval zbraňový systém so strategickými charakteristikami.
To znamená, že v prípade osadenia týchto rakiet jadrovými hlavicami mohol zničiť najdôležitejšie politické, ekonomické a kultúrne centrá oboch superveľmocí. Washington a Moskva vtedy zlikvidovali 2 700 rakiet a striel s plochou dráhou letu aj ich odpaľovacie zariadenia. 

Európa ako rukojemník

Vypovedanie tejto zmluvy vnesie do súčasnej globálnej rovnováhy síl dve zásadné zmeny. V prípade ich rozmiestnenia na starom kontinente sa vo chvíli jadrovej konfrontácie medzi Ruskom a USA staneme významným vojnovým poľom. Okrem toho, že sa sem prenesie bojisko, získa Washington ešte aj výhodu skrátením cesty k jadru Ruska, čo Moskve skomplikuje obranu. A je tu aj výhoda v podobe ceny: rakety stredného doletu sa vyrábajú i prevádzkujú lacnejšie ako medzikontinentálne rakety. Pre Rusko sa stanú v Európe rozmiestnené americké rakety a strely tohto typu osudovo nebezpečné – musí na ne zaútočiť plnou silou, pokiaľ to bude možné ešte pred ich odpálením. Európa sa tak stáva rukojemníkom politiky Washingtonu.

Rozmiestením takýchto amerických rakiet by sa na našom kontinente vytvorila výrazná asymetria v rovnováhe síl. Rakety stredného doletu zvládajú vzdialenosť maximálne 5 500 kilometrov. Z Banskej Bystrice do Moskvy je to približne 1,5 tisíca kilometrov, čo raketa stredného doletu hravo zvládne. Z Vladivostoku do Washingtonu D. C. je to však okolo 10-tisíc kilometrov, na čo tento typ rakiet nestačí. Žiadna z nich nedosiahne z ruského územia najdôležitejšie politické centrá USA.
Úlohou by nemalo byť nedokonalé zmluvy vypovedať, ale vylepšiť ich rokovaním a nevydierať druhého v snahe získať jednostranné výhody…

Túto hru už Biely dom a Kremeľ dvakrát hrali. Prvý raz na konci 50. a na začiatku 60. rokov minulého storočia. Vtedy Spojené štáty rozmiestnili rakety stredného doletu v západnej Európe a v ázijskej časti Turecka, Sovietsky zväz ich začal presúvať na Kubu. V nastávajúcej kríze zvíťazil zdravý rozum. Podpisu dnes spochybňovanej zmluvy predchádzalo umiestnenie rakiet SS-20 na západnom území ZSSR. Vtedy sa USA chystali dopraviť rakety Pershing II a strely s plochou dráhou letu do západnej Európy.

Kalkulácie okolo vojny s Čínou

Tu však nejde o jedinú hru, ktorú prezident Donald Trump prostredníctvom hrozby vypovedania zmienenej dohody otvoril. Chce donútiť všetkých, ktorým by odstúpenie od tejto zmluvy prekážalo, aby tlačili na Peking, ktorého rakety stredného doletu nie sú po vôli Pentagonu. Nie preto, že by doleteli do Spojených štátov. Ale preto, že zatlačili americké vojenské lietadlové lode tak ďaleko od čínskeho pobrežia, že sa stali nepoužiteľné v prípadnej vojne: lietadlá, ktoré by z nich štartovali, hoci aj s jadrovými náložami, by nedoleteli nad geopolitické jadro Číny. Táto funkcia čínskych rakiet a striel kratšieho i stredného doletu je pri súčasnom narastaní globálneho chaosu ťažko nahraditeľná.

Je tu ešte jeden rozmer vojenského využitia uvedených zbraní. V roku 2007 zostrelili Číňania raketou vlastnú vyslúženú meteorologickú družicu. Diskutované rakety teda dosiahnu na systém včasného varovania, ktorý je rozmiestnený vo vesmíre, na špionážne a komunikačné družice lietajúce na nízkych obežných a niektorých stredných dráhach. Hoci sa družice systémov GPS, BeiDou či GLONASS pohybujú vo väčšej výške, rakety stredného doletu by ich mohli oslepiť.

Dôvera namiesto rakiet

Už dlhšie je zrejmé, že viacerým stratégom v USA rakety tohto typu chýbajú. Diskusie o tom, či je zmluva o likvidácii rakiet stredného a kratšieho doletu dokonalá, sú zbytočné. Medzi jej chyby na kráse patrí, že nezahrňuje rakety a strely zmieneného dosahu umiestnené na lodiach. Netýka sa ani amerických spojencov v NATO, ale napríklad ani iránskych, izraelských indických či severokórejských rakiet stredného doletu.

To však nie je hlavný problém. Ten skutočný je rovnaký ako pri vypovedaní zmluvy o obmedzení systémov protiraketovej obrany, čo urobil George W. Bush v roku 2002. Úlohou by teda nemalo byť nedokonalé zmluvy vypovedať, ale ich vylepšiť. Skvalitniť ich vzájomným rokovaním, nevydierať toho druhého v snahe získať jednostranné výhody.

V spoločnom sovietsko-americkom vyhlásení, ktoré pri príležitosti uzavretia zmluvy o likvidácii rakiet stredného a kratšieho doletu podpísali Michail Gorbačov a Ronald Reagan, sa uvádza, že sa najvyšší predstavitelia oboch krajín budú aj naďalej „riadiť presvedčením, ktoré slávnostne vyhlásili, že jadrová vojna nesmie byť nikdy rozpútaná a že v nej nemôžu byť víťazi. Sú pevne odhodlaní odvrátiť akúkoľvek vojnu medzi ZSSR a USA – jadrovú i konvenčnú. Nebudú sa usilovať o dosiahnutie vojenskej prevahy“.

To by malo platiť i dnes. Pritom sa nesmie zabúdať ani na to, že rakety a strely s plochou dráhou letu kratšieho i stredného doletu nemajú iba útočný charakter, môžu plniť aj obrannú funkciu. Preto ich úplná likvidácia nemôže byť v súčasnosti založená na vojenskej nadvláde jednej superveľmoci. Musí sa opierať o vzájomnú dôveru všetkých mocností.