Boeing 737 Max – príbeh pýchy, pažravosti a imperiálneho protekcionizmu. Nie všetky médiá o tom hovoria celú pravdu

Avatar
Původní autoři

Ivan Lehotský
30. 5. 2019   HlavnéSprávy
Zrejme ste aj vy zachytili správu, že Boeing už opravil softvér, ktorý nedávno spôsobil dve fatálne havárie lietadiel so stovkami obetí. Nechýbalo tam vyjadrenie šéfa Boeingu, že odteraz by mal byť model 737 Max jedným z najbezpečnejších lietadiel na svete. Ale nevyzerala by tá správa inak, keby nešlo o Boeing? Na snímke lietadlo typu Boeing 737 MAX 8


Samozrejme, aké iné posolstvo než uistenie o bezpečnosti by mal verejnosti odovzdať predstaviteľ firmy, ktorá má maslo na hlave? Lenže mainstream často nehovorí verejnosti príbeh celý. Mnohé slovenské médiá z lojality k americkej firme „príliš veľkej na to, aby mohla padnúť“ ušetrili verejnosť od „zbytočných“ podrobností o podstate celej kauzy.

Svetový trh s civilnými lietadlami ovládajú dvaja dominantní výrobcovia: Boeing s cca 38 percentami a Airbus s približne 28 percentami. Obidve mamutie korporácie sú veľmi dôležitými oporami ekonomík USA a EÚ. Kapitalizmus, resp. takzvaná trhová ekonomika tu dospela k svojmu vrcholu, ktorý nebezpečne pripomína fungovanie socialistického hospodárstva: tieto firmy sú natoľko dôležité, že ich eventuálne ekonomické problémy by mali ďalekosiahle následky pre celé hospodárstvo, čomu sa všetci, od manažmentu firmy až po vrcholových politikov, snažia vyhnúť všetkými možnými spôsobmi, vrátane tých, nazvime to „menej čistých“.

Najväčší segment trhu s lietadlami tvoria stroje na krátke a stredne dlhé trate, kde už desaťročia tvrdo súperia modely oboch veľkých výrobcov, dve najbežnejšie lietadlá sveta, ktorými už letel takmer každý z nás: Airbus 320 a Boeing 737, resp. ich rôzne generácie a modifikácie.

Doposiaľ bola v predaji oboch modelov relatívna rovnováha, každý výrobca obhospodaroval tých zákazníkov, ktorých mu štátny i neštátny lobing zabezpečil. Oba modely boli z hľadiska parametrov porovnateľné. Lenže to sa malo zmeniť.

Airbus totiž prišiel s novými motormi, ktorých použitie znamenalo pätnásťpercentnú úsporu nákladov. A to je argument, ktorý premôže aj väčšinu lobistov. Ak by Boeing na túto výzvu nezareagoval, znamenalo by to preň v najbližších rokoch katastrofu. Boeing teda chcel do svojich lietadiel tiež použiť spomenuté nové motory. Lenže objavil sa vážny technický problém.

Ten problém nebol v motoroch: tie sú dostupné pre oboch konkurentov. Ibaže do Boeingu nebolo možné ich namontovať: sú príliš veľké a pod príliš nízko umiestnené krídla päťdesiat rokov starej konštrukcie tohto lietadla sa jednoducho nezmestili.

Čo s tým? Zmeniť tvar či výšku lietadla, to by nešlo tak jednoducho. A prerobiť lietadlo na celkom nový stroj, také niečo trvá roky a Boeing by zatiaľ prišiel o obrovské zisky, ktoré by mu vyfúkol Airbus, ale aj ďalší výrobcovia z Kanady, Brazílie, Ruska, Číny a Japonska.

Na jedno riešenie však inžinieri Boeingu prišli: ten motor zdvihnúť, máličko predsunúť a trochu ho „natlačiť“ čiastočne až nad krídlo. Problém bol vyriešený, na svete bolo staré dobré lietadlo s novými motormi. Dostalo názov 737 Max a výrobca o ňom deklaroval, že je z hľadiska ovládania a letových vlastností úplne rovnaké ako staršia verzia.

Z obchodného hľadiska to bol plný úspech, lietadlo sa začalo výborne predávať. Ak v roku 2011 mal Airbus s lietadlom s novými motormi 1226 objednávok v porovnaní so 150 objednávkami Boeingu, o rok neskôr už sa karta úplne obrátila a bolo to 478 ku 908 v prospech Boeingu.

Bol tu iba jeden problém. Umiestnenie nových motorov je v podstate provizórne a má nepríjemný dôsledok, že za určitých okolností sa nos lietadla začne nekontrolovane a nebezpečne dvíhať. Aby lietadlo malo naozaj rovnaké vlastnosti ako pôvodný model, bolo treba to nejako zabezpečiť.

Boeing vymyslel aj na toto záplatu: do prednej časti umiestnil špeciálny senzor, ktorý má registrovať, či sa nos lietadla nedvíha viac, než je žiaduce, a do zadnej časti stroja vložil špeciálny stabilizátor. Celé toto zariadenie známe pod skratkou MCAS je ovládané softvérovo a pracuje automaticky.

Keď Boeing začal predávať model 737 Max, tvrdil, že piloti nebudú potrebovať žiadne dodatočné školenia či tréningy, lebo lietadlo bude v podstate rovnaké ako predtým, okrem dvojhodinového tréningového kurzu na iPade, ku ktorému dostali aj trinásťstranovú brožúrku o rozdieloch medzi modelom 737 Max a jeho predchodcom. Nikde v týchto materiáloch však systém MCAS nebol spomínaný.

Piloti teda nevedeli, že letové vlastnosti stroja zabezpečuje o jeden špeciálny systém naviac. Zato sa neskôr veľa pilotov sťažovalo na to, že 737 Max má niekedy tendenciu sa z ničoho nič začať stáčať nosom k zemi. Boeing údajne už v roku 2017 vedel o probléme, malo to byť až okolo dvesto podnetov z rôznych strán, ale neodvážil sa s tým vyjsť na svetlo sveta, išlo o príliš veľa peňazí. Muselo sa stať až to, čo poznáme z televíznych správ o havárii indonézskeho a etiópskeho lietadla, aby sa s vecou začalo niečo robiť.

Po dvoch tragických nehodách o nich médiá priniesli správy a čiastočne informovali aj o technickej príčine pádu lietadiel, avšak väčšinou nepriniesli komplexnú informáciu o pozadí celej veci. Mainstreamová verzia sa zvyčajne vyhýbala tej časti príbehu, že jeho podstatou bola nemiestna snaha zarábať miliardy, aj za cenu principiálne zlého technického riešenia, ktorá v konečnom dôsledku stála stovky ľudí životy.

Namiesto toho sme sa zo spravodajských televízií pred pár dňami dozvedeli, že softvér je vraj už opravený. Softvérové prezentácie a výcvik pilotov by mali zabrániť tomu, aby chybné dáta MCAS spustili, keď netreba. A neprehliadnuteľnou súčasťou tejto správy bolo aj vyjadrenie výrobcu o jeho viere v to, že lietadlá 737 Max s aktualizovaným softvérom budú jednými z najbezpečnejších, aké kedy lietali – čo to bolo, ak nie v podstate reklama na Boeing?

Tá správa sa naozaj musela dostať ku každému. Na istej nemenovanej slovenskej spravodajskej televízii išla stále dokola – ako keby to, že nejaká americká firma opravila nejaký svoj softvér bola najdôležitejšia správa dňa. Lenže tá správa mala znieť trochu inak. Novinári, ktorí by neboli v prvom rade propagandistami svojej obľúbenej veľmoci, predovšetkým mali ukázať, že toto je príbeh pažravosti korporácie, ktorá namiesto toho, aby zainvestovala do seriózneho riešenia, sa snažila vytrieskať peniaze tam, kde to nebolo namieste a do poslednej chvíle sa pokúšala vyhnúť povinnosti s tým niečo robiť.

Boeingy sú skvelé, úžasné a nádherné stroje. Držme palce týmto ľuďom, aby sa im darilo aj v budúcnosti vyrábať dobré lietadlá. Kritika by si skôr mohla všimnúť angažovanú prácu mainstreamových novinárov, ktorí hneď pochopili, že ich úlohou je pracovať na tom, aby chránená firma utrpela čím menšiu ujmu a čím skôr sa k nej priklonila aj verejná mienka, aby Boeing nestratil svoj podiel na trhovom koláči.

Človek si môže položiť otázku, či by tie správy vyzerali rovnako, aj keby sa to stalo nejakému inému výrobcovi, napríklad z nejakej veľmi zlej severoázijskej krajiny. Spomeňme si, ako vyzerali správy spred pár týždňov, keď do ruského lietadla trafil blesk a pri núdzovom pristátí vybuchlo. Okrem správy o nešťastí sme sa dozvedeli kadečo o pomeroch v Rusku a množstvo špekulácií o tom, čo všeličo mohlo byť zanedbané…

Postoj Boeingu tiež veľa vypovedá o tom, aké sú skutočné priority ľudí, ktorí určujú jeho smerovanie, účastníkov veľkej, nikdy nekončiacej svetovej vojny o zdroje a vplyv. Z ich strany nebola viditeľná žiadna skutočná sebareflexia, iba snaha aby strata bola čím menšia. Skrátka stále ide iba o peniaze, ľudský život je v tejto hre iba jedným z mnohých faktorov voľne zmeniteľných na doláre.

Najnovšia neoficiálna informácia hovorí, že predstavitelia amerického federálneho úradu pre letectvo očakávajú, že Boeingy 737 Max by sa mohli vrátiť do prevádzky už začiatkom leta, aby stihli letný dovolenkový nápor.