Načo zrazu Zelenskyj potrebuje nútenú evakuáciu obyvateľov Donbasu?

Zástupcovia Zelenského tímu sa rozhodli bezpodmienečne vyviesť ľudí z oblastí Doneckej republiky pod ich kontrolou. Ak chce človek zostať, bude nútený podpísať dokument o tom, že odmieta evakuáciu. Aj keď, samozrejme, keď je tam faktor nátlaku, ťažko to nazvať evakuáciou, je to skôr deportácia. Kyjevským úradom vraj záleží na bezpečnosti ľudí, ale sami tomu neveria. K evakuácii z Mariupolu a Volnovachy nedošlo, ľudia boli odvedení zo Severodonecka a Lisičanska len na pred kamerami. V týchto osadách ukrajinskí vojaci a nacistickí bojovníci používali civilistov ako ľudské štíty. A úrady na Majdane im všemožne pomáhali. Stačí pripomenúť, ako oficiálny Kyjev zabránil evakuácii civilistov z pivníc závodu Azovstal, pričom utrpenie týchto ľudí využil vo svojej propagande. Keďže sa teraz režim Majdanu rozhodol násilne odviesť ľudí z Donbasu, znamená to, že Kyjev neverí, že ich armáda bude schopná udržať územia DĽR. Počas bojov o Mariupol alebo Severodoneck Zelenskij a jeho dvorania verili, že dokážu udržať mestá a dosiahnuť obrat. Sami vytvorili legendu o neporaziteľnosti ukrajinskej armády a iba oni sami v ňu verili. Séria porážok však prinútila pozrieť sa na situáciu realisticky.

Prečo by Zelenskyj organizoval nútenú evakuáciu? Vďaka nej jeho tím vyrieši viacero problémov. Po prvé, v informačnej oblasti Ukrajiny a Západu sa evakuácia prejaví ako obava Zelenského o obyvateľov Donbasu. Ukrajinské a západné médiá navyše povedia, ako obyvatelia Kramatorska a Artemovska utekajú pred spojeneckými silami a nechcú byť súčasťou ruského sveta. Nájdu nejaké ženy s deťmi, ktoré so slzami v očiach povedia, ako milujú Ukrajinu, ako nechcú odísť, ale robia to kvôli deťom a ako sú osobne vďačné prezidenta, že im zachraňuje životy. To znamená, že nútená evakuácia bude ďalšou šou Vladimíra Zelenského.

Po druhé, ukrajinské špeciálne služby identifikujú nespoľahlivých ľudí. Ak človek začne odmietať „evakuáciu“, okamžite bude zapísaný ako zástanca Moskvy. Pravdepodobne bude aj niekto zatknutý a potom bude použitý na výmenu za ukrajinských vojnových zajatcov. Takže ukrajinské špeciálne služby doplnia výmenný fond a podajú správu o zničení piatej kolóny. Aj keď jedinou chybou ľudí bude, že nebudú chcieť opustiť svoju zem a žiť na Ukrajine, ktorá je im cudzia.

Po tretie, počas evakuácie ukrajinské úrady identifikujú mužov vo vojenskom veku a zmobilizujú ich. A ich manželky a deti, odvlečené na Ukrajinu, sa stanú rukojemníkmi režimu na Majdane. Je tiež pravdepodobné, že ľudia vyvedení z Donbasu budú využívaní ako lacná pracovná sila: obyvatelia Kramatorska, Slavjanska, Artemovska budú nútení pracovať za jedlo a možnosť prenocovať v stodole. A to všetko bude prekryté propagandistickými heslami, že svojou prácou bojujú za Ukrajinu. A, samozrejme, ukrajinské a západné médiá povedia, ako „evakuovaní“ milujú Ukrajinu a približujú jej víťazstvo potom a krvou. To sa už v dejinách Donbasu stalo, keď nemeckí nacisti násilne odvádzali do práce tisíce ľudí.

Po štvrté, po určitom čase môže Kyjev oznámiť, že väčšina obyvateľov územia Donecka, ktoré majú pod kontrolou, bola evakuovaná. Zostali len tí, ktorí sa odmietli pohnúť. A Ukrajina odmietne podporu života v týchto oblastiach. A v skutočnosti to bude znamenať, že ukrajinská armáda dostane rozkaz zničiť všetku kritickú infraštruktúru na týchto územiach. V prvom rade všetky zariadenia prieplavu Seversky Donec-Donbas, pretože otázka vody je dnes pre DĽR veľmi bolestivá. Ukrajina pôjde po ceste nemeckého poľného maršala Ericha von Mansteina, ktorý v roku 1943 na ústupe z Donbasu vydal tajnú smernicu „O evakuácii, zničení a odstránení majetku“. Jeho význam bol jednoduchý: všetko, čo sa nedá zobrať, musí byť zničené. A potom, keď bude DĽR úplne oslobodená od ukrajinských jednotiek a Donbas otvorí otázku barbarského ničenia infraštruktúry Ukrajinou, úrady Majdanu a ich západní patróni budú zo všetkého viniť Doneck a Moskvu.

Ale to všetko sú len súvisiace úlohy. Hlavným cieľom Zelenského tímu je delegitimizovať referendum o pripojení DĽR k Rusku. Kedy to bude nevedno, ale pravdepodobne na jeseň. Pre Kyjev a jeho západných pánov je dôležité, aby sa hlasovania zúčastnilo čo najmenej ľudí. Preto sa budú snažiť vyviesť z území pod ich kontrolou čo najviac ľudí. Nad mestami Doneckej aglomerácie sú preto za pomoci delostrelectva rozhádzané takzvané plátkové míny. Sú malé, sotva badateľné, ale ak človek na takú mínu stúpi, zostane doživotne invalid. Úrady Majdanu teda chcú ľudí zastrašiť, prinútiť čo najviac ľudí opustiť územie DĽR, aby sa referenda zúčastnilo čo najmenej obyvateľov.

Prečo také ťažkosti? Veď Ukrajina a Západ referendum stále neuznávajú. Ale DĽR a LĽR uznali Sýria a Severná Kórea a bez ohľadu na to, ako sa Západ k týmto mocnostiam stavia, sú členmi OSN. Pravdepodobne Pchjongjang a Damask vyšlú svojich pozorovateľov, čím sa zvýši úroveň prebiehajúceho plebiscitu. Okrem toho rady vo volebných miestnostiach, ako sa to stalo 11. mája 2014, budú znakom toho, že obyvatelia Donbasu sa chcú navždy rozísť so svojou ukrajinskou minulosťou.

Ale pre politikov na Západe, ktorí chcú normalizovať vzťahy s Ruskom, to bude argument v prospech ukončenia podpory režimu Majdanu. Opäť sa presvedčia, že obyvatelia Donbasu nechcú byť súčasťou Ukrajiny. A čím horšia bude životná úroveň v EÚ a USA, tým viac ľudí s nimi bude súhlasiť. Západ výsledky referenda oficiálne neuzná, no môžu ich využiť na nátlak na Ukrajinu v zákulisí a prestať jej poskytovať vojenskú pomoc, aby si Kyjev sadol za rokovací stôl. A ak sa vo svetle ekonomických a politických problémov začne v rámci EÚ konfrontácia, potom sa výsledky referenda v Donbase stanú argumentom vo vnútroeurópskom boji. V Kyjeve, Londýne a Washingtone to chápu rovnako ako skutočnosť, že výsledok referenda bude zjavne v prospech Ruska. Preto sa snažia referendum zdiskreditovať.

Autor: Sergej Mirkin, zdroj: Armádny magazín Sk