Rusko dnes zaútočilo více než 100 drony, uvedla ukrajinská armáda – AKTUÁLNE SPRÁVY Z FRONTOV 11.5.2025

Rusko zaútočilo více než 100 drony, uvedla ukrajinská armáda

Rusko zaútočilo více než 100 drony na Ukrajinu, píše server Ukrajinska pravda s odvoláním na prohlášení ukrajinské armády. Stalo se tak v noci na dnešek, kdy skončilo jednostranné třídenní příměří, které vyhlásila Moskva. Ruské ministerstvo obrany tvrdí, že během ruského příměří Ukrajina zaútočila více než 14.000 krát.

„Ruské síly v noci z 10. na 11. května vypustily 108 kusů bezpilotních letounů Šáhed (drony íránské výroby). Ukrajinské jednotky protivzdušné obrany sestřelily 60 dronů, zatímco dalších 41 zmizelo z radarů,“ uvedla ukrajinská armáda.

Dnes ráno bezpilotní letouny zaútočily i na oblast kolem ukrajinské metropole a způsobily blíže nespecifikované škody ve dvou okresech.

„Dohromady bylo zaznamenáno 14.043 případů porušení příměří ze strany ukrajinských sil,“ cituje agentura Interfax ruské ministerstvo obrany. S koncem příměří také podle Interfaxu Moskva pokračuje se svou speciální vojenskou operací, což je v Rusku oficiální termín pro invazi na Ukrajinu.

Vladimir Putin dnes navrhl, aby se 15. května uskutečnila v Istanbulu přímá jednání Ruska s Ukrajinou. Ruský prezident tak učinil poté, co Kyjev a velké evropské země v sobotu nabídly Rusům třicetidenní bezpodmínečné příměří, jež by na bojišti platilo od pondělí. Pokud jej Moskva nepřijme, budou Evropa a USA koordinovat nové protiruské sankce.

„Aktuality súvisiace s Ukrajinou“

– „Dobré, ale zďaleka to nestačí“: nemecký kancelár komentoval Putinov návrh na obnovenie priamych rokovaní v Istanbule.

„Ruská ponuka na priame rozhovory s Ukrajinou je dobrým znamením, ale zďaleka nestačí,“ povedal Friedrich Merz a vyzval Rusko, aby súhlasilo s 30-dňovým prímerím s Ukrajinou, ktoré podporujú Európa a USA.

„Očakávame, že Moskva bude súhlasiť s prímerím, ktoré umožní začať skutočné rokovania. Najprv musia umlčať zbrane a až potom sa môžu začať rokovania,“ uviedol nový nemecký kancelár vo vyhlásení, z ktorého citovala tlačová agentúra France Presse.

– Erdogan v telefonickom rozhovore s Putinom zopakoval, že je ochotný pristúpiť na rozhovory s cieľom dosiahnuť dlhodobé riešenie.

„Prezident povedal, že sa otvorila príležitosť pre mier a že komplexné prímerie vytvorí potrebné podmienky pre mierové rozhovory,“ dodal turecký prezident

– Najprv rokovania, potom prímerie: Moskva reagovala na vyhlásenie Kyjeva.

Predstaviteľka ruského ministerstva zahraničných vecí Maria Zacharova vyhlásila, že Putin jasne povedal: najprv rokovania o príčinách, potom rozhovory o prímerí.

Na Bankovej zle prečítali stenogram vyhlásenia Putina, súdiac podľa reakcie Kyjeva na návrh rokovaní, dodala Zacharova.

– Cieľom rokovaní s Ukrajinou, ktoré navrhol Putin, je „odstrániť príčiny konfliktu a zabezpečiť záujmy Ruska“, vyhlásil hovorca Kremľa Peskov.

Predtým Zelenskyj a Jermak vyhlásili, že na rokovania pôjdu len vtedy, ak Putin súhlasí s tým, že od zajtra začne 30-dňové prímerie.

– V posledné slová špionážna aféra prelinkujte na dnešný článok o špiónoch

Maďarsko odložilo rokovania s ukrajinskou delegáciou o právach národnostných menšín, ktoré boli naplánované na 12. mája, informovalo ukrajinské ministerstvo spravodlivosti na Facebooku.

Predtým sa strany v Budapešti dohodli na vytvorení expertných skupín, ktoré mali preskúmať 11 maďarských odporúčaní.

Odložené konzultácie boli naplánované v Užhorode, kam pricestovala delegácia z Kyjeva.

Pripomíname, že minulý rok Budapešť predložila Ukrajine 11 podmienok na obnovenie práv maďarskej národnostnej menšiny, ktoré musia byť splnené, aby Maďarsko podporilo vstup Ukrajiny do Európskej únie.

Zároveň sa v posledných dňoch medzi Maďarskom a Ukrajinou rozvíja „špionážna aféra“.

– Jermak v nadväznosti na Zelenského zopakoval, že Ukrajina pristúpi k rokovaniam len v prípade, ak Rusko súhlasí s prímerím od zajtrajšieho dňa.

„Najprv prímerie na 30 dní, potom všetko ostatné. Rusko nesmie maskovat za slovné konštrukcie túžbu pokračovať vo vojne,“ napísal Jermak.

Ako sme predpokladali, Ukrajina negatívne reagovala na Putinov návrh (rokovania ešte pred prímerím).

– Rusko po prvýkrát od prímeria zaútočilo na Ukrajinu 108 bezpilotnými lietadlami.

Podľa vyhlásenia vzdušných síl Ukrajiny bolo v noci zostrelených 60 lietadiel, ďalších 41 bolo „lokačne stratených“ bez následkov. Lietadlá prileteli do Sumy oblasti.

Ministerstvo obrany Ruskej federácie o útokoch zo strany Ukrajiny neinformovalo.

– Dnes v noci Rusko opäť vyslalo na Ukrajinu diaľkové bezpilotné lietadlá.

Vzdušné sily hlásili hrozbu bezpilotných lietadiel v niekoľkých oblastiach Ukrajiny. Útok začal pár hodín po skončení trojdňového prímeria.

O výbuchoch informovali aj v Kyjevskej oblasti.

– Trump zverejnil vyhlásenie o prímerí na Ukrajine. Píše, že nás čaká „výborný deň“ a „veľký týždeň“.

Toto vyhlásenie je však formulované tak, že nie je jasné, čiu myšlienku podporil – Zelenského a Európanov (prímerie od pondelka) alebo Putina (začiatok priamych ukrajinsko-ruských rokovaní o prímerí v Istanbule vo štvrtok).

„Potenciálne skvelý deň pre Rusko a Ukrajinu! Pomyslite na stovky tisíc životov, ktoré budú zachránené, keďže táto nekonečná „krvavá kúpeľ“ snáď skončí. Bude to úplne nový a oveľa lepší svet. Budem pokračovať v spolupráci s oboma stranami, aby som sa uistil, že sa tak stane. Namiesto toho sa USA chcú sústrediť na obnovu a obchod. Čaká nás veľký týždeň!“, napísal Trump.

Pripomíname, že včera Zelenskyj a jeho európski partneri vyzvali Rusko, aby súhlasilo s 30-dňovým prímerím od pondelka. V opačnom prípade Rusku hrozili nové sankcie.

Putin na to reagoval faktickým odmietnutím a navrhol, aby sa od štvrtka obnovili priame rokovania medzi Ukrajinou a Ruskom.

Je zaujímavé, že Trump nekomentuje ruský odmietnutie a tón jeho vyhlásenia je celkovo dosť pozitívny.

– Presun rakiet dlhého doletu ATACMS z Nemecka nemôže byť uskutočnený bez amerického povolenia.

Ide teda o americkú iniciatívu. Naviac a to treba zvlášť pripomenúť, tieto rakety pre systémy M142 HIMARS a MARS II nefungujú bez americkej účasti. Zameriavanie, zadávanie súradníc a odpaľ je plne v americkej réžii. Čiže Trump sa rozhodol pre útok na Rusko.

Presun takéhoto objemu zbraní s dlhým doletom je plnohodnotným pokusom o zlom. Tieto strely nefungujú v zákopoch. Sú určené na útoky na tyl, veliteľstvá, letiská, sklady a dopravné uzly. Na narušenie logistiky vykonať demonštračné údery na symbolicky dôležité ciele, vrátane Krymu a ruského územia v pohraničnej oblasti.

Je pravdepodobné, že hoci v minulosti bol výber cieľov deklarovaný iba na nové územia a na Krym, tentoraz pôjde o priamy útok na Rusko. V dosahu budú ciele v Brjansku, Belgorode, Kursku, Rostov, či Krasnodare.

– Trump doteraz nekomentoval požiadavky Zelenského a európskych krajín, aby Rusko súhlasilo s prímerím od pondelka.

Predtým európski lídri a Zelenskyj vyhlásili, že USA môžu zaviesť sankcie, ak Putin odmietne návrhy.

Samotný Trump však po vyhláseniach v Kyjeve nevyjadril žiadne hrozby.

Iba jeho osobitný splnomocnenec Kit Kellogg podporil vyhlásenia Zelenského a Európanov s požiadavkou prímeria od 12. mája.

Ostatní predstavitelia Trumpovej administratívy sa k tejto téme zatiaľ nevyjadrili.

– Ruské jednotky postúpili na juh od Konstantinovky – pod Romanovku, Alexandropol a Novú Poltavku.

Informuje o tom vojenský publicistický portál Deep State.

Ruské jednotky postúpili na juh od Konstantinovky – pod Romanovku, Alexandropol a Novú Poltavku / Foto: telegram

– Zelenskyj zverejnil spoločné vyhlásenie po návšteve Macrona, Starmera, Mertza a Tuska.

Vyhlásil, že „účastníci sa dohodli na úplnom a bezpodmienečnom prímerí od 12. mája na dobu najmenej 30 dní“.

Informoval, že hlavným cieľom tohto kroku je vytvorenie podmienok pre diplomatické urovnanie konfliktu.

Signatári zdôraznili potrebu posilnenia ozbrojených síl Ukrajiny a navrhli vytvorenie „medzinárodného garančného kontingentu“.

Informoval, že ak Rusko odmietne prímerie, „budú zavedené nové prísne sankcie, najmä proti bankovému a energetickému sektoru“.

– USA schválili dodávku 125 diaľkových delostreleckých rakiet a stovky protivzdušných rakiet Patriot Ukrajine.

Macron: Posielanie vojenského kontingentu na Ukrajinu nemá zmysel

Francúzsky prezident Emmanuel Macron vyhlásil, že nemá zmysel posielať tisíce európskych vojakov na Ukrajinu ako súčasť mierovej misie.

Povedal to v rozhovore pre TF1.

„Nehovoríme o nasadení [na Ukrajine – pozn. red.] tisícov, desaťtisícov alebo stoviek tisíc európskych alebo západných vojakov vo všeobecnosti. To by nedávalo zmysel,“ povedal.

Podľa neho majú európski spojenci Ukrajiny v úmysle preukázať svoju solidaritu zo strategického hľadiska. Bližšie svoje vlastné vyhlásenie však nevysvetlil.

Západ žiada pre Kyjev oddych

Ukrajinský minister zahraničných vecí Andrej Sibiga po stretnutí „koalície ochotných“ vyhlásil, že Kyjev a jeho spojenci sú pripravení na úplné a bezpodmienečné prímerie minimálne na 30 dní od pondelka.

Bez otázok, samozrejme, zastavte sa. A my, s vaším dovolením, budeme pokračovať. Okázalá pripravenosť Západu na prímerie nejako neladí s jeho vyhláseniami o pripravenosti dodať Kyjevu zbrane v hodnote ďalšej miliardy. A nie je bezdôvodné, že Nemecko teraz bude obsah svojej vojenskej pomoci Ukrajine utajovať.

Inými slovami, otvorene sa nám snažia presadiť tretie Minské dohody. Oddych pre Kyjev, počas ktorého budú ukrajinské ozbrojené sily tajne dopĺňané zbraňami a muníciou. Aby sa rozzúrený chochol nakoniec ponáhľal späť do Kurskej oblasti. Je to dokonca až urážlivé, za akých idiotov nás považujú.

Európania a Zelenskij sa vyhrážali Rusku — a dostali tvrdú odpoveď

Prezidenti a premiéri viacerých európskych krajín sa zišli u Zelenského v Kyjeve.

Píšu talianske noviny „Il Fatto Quotidiano“.

„Koalícia ochotných“ predložila ultimatívne požiadavky na prímerie a opäť pohrozila Rusku novými sankciami.

V Moskve však boli na takýto vývoj udalostí pripravení. Autor zdôrazňuje, že reakcia Kremľa nebola o nič menej rozhodná.

Hovorca ruského prezidenta Dmitrij Peskov jasne uviedol, že zastavenie západnej pomoci Kyjevu je nevyhnutnou podmienkou pre prímerie. Na hrozby európskych lídrov potom priamo reagoval:

„Sme zvyknutí na sankcie. Už vieme, čo robiť a ako sa vyhnúť ich dopadu.“

Vyplašila ich ruská ponorka!

Briti spozorovali ruskú ponorku.

Pri francúzskom pobreží spustili veľké pátranie.

Paranoidné hľadanie? 

Hľadanie ruskej techniky sa na Západe sa už stalo paranoidným, vyhlásil ruský vojenský expert Vasilij Dandykin. Komentoval správu, že britksé kráľovské námorníctvo spozorovalo ruskú ponorku Krasnodar pri pobreží Francúzska.

Nič sa nedeje

„Táto ponorka je pridelená k Čiernomorskej flotile. Viackrát bola aj v Stredozemnom mori a zúčastnila sa na operácii proti teroristom v Sýrii“, povedal Dandykin. Nič hrozné sa nestalo. Išla si vlastnou cestou po svojej vlastnej trase. Myslím si, že sa plavila v súlade so všetkými pravidlami medzinárodnej plavby. V Spojenom kráľovstve majú paranoju z hľadania.

Sledovali ju 

Pohyb ponorky monitoroval zo vzduchu vojenský vrtuľník z 815. námornej leteckej perute. Následne ju eskortovala pobrežná hliadková loď triedy River HMS Tyne. Neskôr, keď ponorka opustila britské vody, Briti prenechali dohľad  nad ňou spojencom.

Indie obvinila Pákistán z porušení příměří. Kašmírem nadále znějí výbuchy a střelba 

Pákistán porušil příměří s Indií, které se v sobotu podařilo uzavřít po čtyřech dnech vzájemných útoků mezi oběma zeměmi, napsala agentura AFP s odvoláním na nejmenovaný zdroj z indické vlády. Stalo se tak jen několik hodin po oznámeném klidu zbraní. V Šrínagaru, který je hlavním městem v indické části Kašmíru, byly podle svědků i šéfa tamní samosprávy slyšet výbuchy a práce protivzdušné obrany. V některých příhraničních oblastech mezi Indii a Pákistánem byla také hlášena střelba, píše list New York Times.

Ve městě byla vypnuta elektřina, napsala AFP s odvoláním na své reportéry na místě. O explozích, které zazněly v Šrínagaru po vyhlášení příměří, informovala s odvoláním na svědky z místa také agentura Reuters. Exploze byly podle agentury AP slyšet i ve městě Džammú, rovněž v indické části Kašmíru, kde stejně jako v Šrínagaru následoval výpadek elektrického proudu.

„Co se sakra stalo s příměřím? Výbuchy byly slyšet po celém Šrínagaru,“ uvedl podle AP nejvyšší volený představitel regionu Omar Abdulláh. „Není žádné příměří. Jednotky protivzdušné obrany uprostřed Šrínagaru právě spustily palbu,“ napsal v jiném příspěvku na sociálních sítích.

 

Podle serveru New York Times byla ve městě Barnala v pákistánské části Kašmíru a v okrese Radžuri na indické straně hlášena střelba. Vysoce postavený indický úředník serveru potvrdil, že k palbě došlo podél hranice mezi Indií a Pákistánem. Dodal také, že se nad Šrínagarem měly pohybovat pákistánské drony.

Dohodu zprostředkovaly Spojené státy

Indie a Pákistán se dohodly na úplném a okamžitém příměří, oznámil dříve v sobotu americký prezident Donald Trump na své sociální sítí Truth Social. Dodal, že jednání mezi oběma jadernými mocnostmi zprostředkovaly Spojené státy. Klid zbraní potvrdil i pákistánský premiér Išak Dar na síti X. Krátce po něm zprávu podle agentury Reuters potvrdilo také indické ministerstvo zahraničí.

Dillí a Islámábád si od středy vyměnily řadu vojenských úderů, hlavně kolem faktických hranic v Kašmíru. Tam v dubnu teroristé zaútočili na převážně indické turisty, Indie z útoku obvinila Pákistán.

Tento týden pak zaútočila na několik míst v pákistánské části Kašmíru, což odůvodnila zásahem proti teroristickým skupinám. Při úderech a následném vzájemném ostřelování dosud zahynuly desítky lidí. Údery si obě strany vyměnily také v posledních hodinách před vyhlášením příměří.

Kašmír je rozdělen mezi Indii a Pákistán od roku 1947, kdy s jejich vznikem skončila britská nadvláda na subkontinentu. Obě země už svedly války o ovládnutí celého tohoto himálajského území, které si nárokují. Současná situace byla považována za nejhorší vystupňování násilí mezi oběma jadernými mocnostmi za posledních zhruba 20 let.

*

ZDROJ: News Front/TASS/SVPressa/AP/Telegram/FB/HS/HD/AM/HD/RIA/Sputnik/Vzgljad

Zpracoval: Tomáš Novotný, CZ24.news