Europoslanec Uhrík: Skutoční extrémisti sedia v Eurokomisii – s Leyenovou na čele! Jej koniec je nevyhnutný

Europoslanec a podpredseda frakcie Európa suverénnych národov (ESN) Milan Uhrík v rozhovore pre portál SKSPRÁVY venovanom prevažne téme odvolávania šéfky Európskej komisie o tom, prečo nastal práve teraz správny čas na jej odvolanie; o čudákoch na najvyšších pozíciách v únii; kto a prečo nahradí progresívcov; kto zrealizuje „bod zlomu“ v politike a kde sa to stane; o farizejstve propagátorov zelenej politiky; prečo by sa mal Brusel starať o svoje vlastné problémy; prečo extrémizmus najviac skloňujú potomkovia bývalých nacistov a súčasných „banderovcov“; ako chce Brusel chrániť len svojich mediálnych propagandistov a čo by poradil Ficovi, aby Slováci nedoplácali na ideológiu Bruselu… Čítajte ďalej…

Najskôr k stále pálčivej téme historického momentu v Európskom parlamente. Čo sa stalo, že sa konečne podarilo podať návrh na odvolanie šéfky všemocnej Európskej komisie (EK) Uršuly von der Leyenovej, súc ostala sedieť na svojej stoličke?

Dokázali sme získať dostatočný počet podpisov na odvolávanie Leyenovej, pretože už aj podľa viacerých „mainstreamovejších“ kolegov europoslancov nastal ten správny čas na jej výmenu.

Aj keď si osobne myslím, že ten čas mal nastať okamžite po vypuknutí kauzy Pfizergate. Aké čakanie? Nechcela zverejniť detaily jej „esemeskovania“ so šéfom firmy, ktorú si sama vybrala. Bez výberového konania, bez ohľadu na vlastných kolegov, ale najmä bez ohľadu na ľudí v Európe.

To predsa míňala ich peniaze. Im tieto peniaze vytiahla z vreciek. Čiže

to, že nebola odvolaná hneď na historicky prvý pokus nás určite nemôže odradiť. Budeme aj naďalej robiť všetko pre to, aby Leyenová na čele Európskej únie čo najskôr skončila.

Môže zatváranie očí pred faktami a pravdou ničenia Európy politikou Komisie súvisieť s nomenklatúrnou schémou recyklovania pochybných indivíduí do vedenia EÚ, kde by sme mohli zaradiť aj Leyenovú či Kaju Kallasovú?

Predsedníčka Európskej komisie prišla do bruselskej funkcie po sérií zlyhaní na exekutívnych postoch v Nemecku. Vysoká predstaviteľka EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Kallasová bola zase estónskou premiérkou a upútala pozornosť najviac tým, že estónske firmy odrádzala od obchodovania s Ruskom, hoci jej manžel údajne veselo obchodoval s Ruskom ďalej.

Naozaj sa pri niektorých funkcionároch zdá, že pozície v Bruseli dostávajú najväčší čudáci. Zrejme preto, že sú ľahko manipulovateľní, vydierateľní alebo korumpovateľní.

Bol proces odvolávania šéfky Komisie demokratický a férový, keď za každú frakciu mohol vystúpiť len jeden rečník?

Bolo naozaj zvláštne, že prakticky najdôležitejší bod plenárnej schôdze Európskeho parlamentu, ktorým bolo odvolávanie Leyenovej, dostal najkratší čas na rozpravu, a za každú frakciu mohol vystúpiť len jeden rečník. Takto to odhlasovala progresívna väčšina v Europarlamente, lebo nechceli, aby sa Leyenovej kauzy rozmazávali vo väčšej debate.

Odhlasovali teda len nevyhnutne krátku diskusiu, aby Leyenovej škandály čo najviac umlčali. Je to typické progresívne pokrytectvo.

Napriek tomu si myslím, že sme aj s kolegom Milanom Mazurekom dokázali našu iniciatívu odvolávania dostatočne spropagovať, a že z toho bola aj celospoločenská téma. Napokon, išlo o historicky prvé odvolávanie Leyenovej, čo je vskutku mimoriadny úspech, o ktorom sa nám pred jedným alebo dvomi rokmi ani nesnívalo.

Obr. Milan Uhrík a jeho tím v Európskom parlamente. Zdroj: Milan Uhrík

Doba sa však postupne mení a sila vlastencov a konzervatívcov aj v Bruseli postupne rastie. Progresívci sú neschopní a so svojou zvrátenou agendou musia nevyhnutne politicky skrachovať.

Zmena v EÚ sa už pevne spája s konzervatívnymi silami. Bolo však reálne očakávať odvolanie Leyenovej z pohľadu jej väzieb na staré vplyvné šľachtické a obchodnícke rody, prepojené dokonca na Ameriku, ktoré tvoria európsky deep state?

Leyenová ustála hlasovanie približne s podporou 2/3 Európskeho parlamentu, pričom zhruba 1/3 parlamentu bola proti nej. To pre ňu nie je veľký úspech, keď vezmeme do úvahy, že

poslanci vo viacerých vládnucich frakciách hlasovali pod silným politickým tlakom aby súčasnú eurokomisiu  zachránili.

Je dosť možné, že po pár ďalších škandáloch podpora Leyenovej v Europarlamente klesne zo spomínaných 2/3 pod polovicu. Osobne dúfam, že raz ju odvolať dokážeme. Dvere sme už otvorili, treba už len v tom tlaku vydržať. Tá žena skutočne nemôže viesť Európsku úniu.

Bolo toto prelomové odvolávanie, súc sa nedotiahlo do konca, oným „bodom zlomu“, ktorým vlastenecká scéna získala kredit reálnej sily a rastúceho vplyvu v Európe?

Komisia sa nezvykne odvolávať, takže áno, je to zlomový moment. Takisto je dobré upozorniť na zjednotenie naprieč frakciami, ktoré sa k tomuto odvolávaniu pridali. Hlasovanie však skončilo zotrvaním skorumpovanej osoby vo funkcii, čo len potvrdzuje tézu, že

hlavné zmeny sa skôr dokážu udiať na národnej úrovni, kde musia prevziať moc autentické, suverenistické sily.

Bol priestor, aby v diskusii zazneli aj vecné fakty ničenia Európy a za čo je podľa vás najviac zodpovedná Leyenovej politika?

Áno, napriek krátkej debate zástupcovia frakcií stihli relatívne výstižne zhrnúť všetky zlyhania, prešľapy a škandály, ktoré šéfka Komisie spôsobila. Zazneli všetky fakty nielen o nej ako nemeckej ministerke, ale aj osobe, ktorá je neschopná zastávať vedúcu pozíciu.

Zlyhala predtým, zlyhala v časoch „korony“, teraz v období geopolitických sporov nedokáže vyjednať nič a ďalšia hrozba pre naše peňaženky sú jej strašidelné prípravy na zbrojenie.

Ten zoznam jej zlyhaní je nekonečný.

Ako majú Slováci prijať kritiku zo strany Komisie v Správe o stave právneho štátu, keď nám tí istí, ktorí čelia podozreniam z mega korupčného škandálu vyčítajú paradoxne slabý boj proti korupcii. O čom to svedčí?

Obr.: Milan Uhrík na výbore Európskeho parlamentu

Klasický dvojitý meter, ktorý si už všímajú asi aj tí najväčší nadšenci. Ako ten, keď nás Ursula von der Leyenová presviedča o Zelenej dohode, a potom si objedná lietadlo z Viedne do Bratislavy. Pokiaľ ide o našu národnú úroveň, tak ak sú podozrenia o korupcii a vina sa preukáže, nech si to títo zločinci a „mafiáni s eurofondami“ odsedia. Ale

Brusel nech sa radšej stará o svoje vlastné problémy, a nemudruje od všetkých naokolo.

Každý nad takýmto mudrovaním aj tak len nesúhlasne kýva hlavou.

Návrh vraj „išiel od extrémistov a fašistov“… Dokedy bude udržateľná ošúchaná difamačná nálepkovacia schéma whataboutizmu progresívcov, obchádzajúca vecné fakty, podhadzujúc falošnú stopu „pozrite, kto to hovorí“?

Nie je neobvyklé, keď autori výrokov o extrémizme – väčšinou predstavitelia mainstreamu a „tí slušní“ – sú potomkovia bývalých nacistov alebo ak dnes zo svojich pozícií podporujú banderovcov a „azovákov“ okolo kyjevského režimu.

O čom hovoria progresívci, ktorí by radi cenzurovali médiá, zakázali autá , rušili voľby (keď nedopadnú podľa ich predstáv) a kriminalizovali ľudí za názor? Nie je práve toto nimi spomínaný extrémizmus? Možno niekoho ešte presvedčia ich rečnícke floskuly o slobode, právnom štáte a demokracii. Ale z úst progresívcov sú to len prázdne slová a realita svedčí o tom, že nič z toho nemyslia vážne.

Médiá majú stále kľúčovú silu pri masírovaní verejnej mienky, môžu šíriť dokonca aj jednostrannú propagandu, ale aj trvalo očierňovať . Prečo by mainstreamoví novinári a korporátne médiá mali podľa Komisie požívať zvýšenú ochranu?

Je to jednoduché.

„Svojich“ novinárov a médiá chcú ochrániť z dôvodu, aby boli pri tvorbe propagandy nekritizovateľní.

Novinárov, ktorí pátrajú po pravde, neutrálne hodnotia bruselské kroky a informujú o EÚ aj negatívne, chcú „zničiť“ cez potrebu rôznych povolení, prenasledovaním alebo priamo zakazovaním a vypínaním webov. Minulá vláda na Slovensku im už v tom ukázala príklad a dnes chcú obdobnú cenzúru zaviesť v celej Únii.

Na stole brzdí premiér R. Fico 18. balík antiruských sankcií. Sú slovenské očakávania a požiadavky na garancie pre pokračovanie dodávok ruského plynu na Slovensko od vedenia EK dostatočnou a trvalou zárukou alebo je to len premiérov figový list pre domácu scénu, že pokus bol, ale… ?

Premiér zrejme tuší, že

sa buduje tzv. nová železná opona, ktorá chce odtrhnúť Európu od Ruska. Neočakávam, že Komisia dá záruky, ktoré by nakoniec splnila.

Nerozumiem však pozícii, že chceme náhradu od roku 2028, ak Slovenská republika má zmluvy až do 2034. To znie akoby sa aj slovenská vláda chcela od Ruska odtrhnúť a neplánuje predĺžiť kontrakt.

Ale čo ak bude ruský plyn finančne najvýhodnejší aj v čase, keď sa bude kontrakt obnovovať? To chceme radšej doplácať za ideologické rozhodnutia? Preto by som rád videl silnejší postoj, ktorý háji slovenský záujem nielen do budúcej dekády, ale aj v dlhšom časovom horizonte. Skrátka jednať a pokračovať v rozumnom obchodovaní s každým, kto dá Slovensku a Slovákom tie najlepšie podmienky.

*

Milan Uhrík / SKS, FB europoslance a ČT24news