Vitalij Zacharčenko
27.6.2015 zdroj
Všetky svoje poznatky ľudstvo získava prostredníctvom skúseností. Bohužiaľ, nie vždy sú to skúsenosti pozitívne. Moju skúsenosť odolávania štátnemu prevratu zamaskovanému za majdan sa tiež sotva dá označiť za pozitívnu, umožňuje mi však dosť presne vidieť, aké mechanizmy v súčasnosti používajú známi scenáristi „farebných revolúcií“ tentokrát v Arménsku.
Nenárokujem si na rolu veštca, ale vidiac dosť veľa podobných rysov v rozvoji situácie v porovnaní s kyjevskými udalosťami v rokoch 2013-14, trúfnem si vysloviť predpoklad, ako to celé môže skončiť. Môžeme to považovať za moju prognózu-varovanie.
Pre lepšie pochopenie zložitosti procesov, poviem, že kým som bol na čele Ministerstva vnútra Ukrajiny, ešte predtým ako udalosti na majdane prerástli do tragického scenára, naše analytické centrum pri ministerstve mi podávalo správy, že tie technológie, ktoré boli použité na štátny prevrat, majú vojenské korene, takzvaných sieťocentrických voejn a nesúvisia priamo s občianskym protestom, ale sú naň len adaptované. Teda odolávať proti týmto technológiám iba s pomocou polície je nemožné. Keďže mnohoúrovňové pôsobenie na spoločnosť a politický systém krajiny prebieha v rôznych smeroch, odolávať mu sa dá iba komplexne a na základe rovnakého vojensko-strategického vnímania situácie.
Bohužiaľ, takéto chápanie a schopnosť reakcie na takejto úrovni na Ukrajine chýbali. Viac ako to, moje početné výzvy využiť na pôsobenie proti ničivým procesom celý súbor silových nástrojov štátu (SBU, Radu národnej bezpečnosti a obrany, možnosti ozbrojených síl a zahraničnej rozviedky) zostali bez náležitej reakcie. Pre lepšie chápanie toho, ako princípy vojenskej koncepcie sieťocentrických vojen boli použité na majdane sa dá vyhľadať základné fázy vedenia bojových akcií pri vedení takýchto vojen (Je ľahké ich nájsť na internete).
Ako sa to všetko realizovalo na majdane? Princípy budovania horizontálnych kontaktov budúcich „protestujúcich“ sa vypracúvali a trénovali dlho pred začiatkom majdanu. Na báze početných nevládnych organizácií sa realizovali tréningy, kde vyučovali prácu so sociálnymi sieťami, spôsoby budovania horizontálnej komunikácie, využitie moderných komunikačných prostriedkov. Pričom uskutočnili tieto semináre na zvrhnutie režimu, nevyhovujúceho USA takzvané TechCampy otvorene, bez ostychu rovno vo veľvyslanectve USA.
Už behom prvých dní po obsadení KMDA podľa informácií našej rozviedky v budove bola umiestnená zahraničná aparatúra pre fungovanie systému komunikácie, umožňujúca nielen budovať siete, nezávislé od mobilných operátorov, ale aj mať informáciu o pohyboch a pozícii ľubovoľného účastníka komunikačnej siete. Netreba zabúdať ani na aktívu prácu v sociálnych sietiach a prakticky totálnu prevahu mediálnom priestore.
Opierajúc sa o tieto možnosti protestujúci vždy majú podstatný náskok oproti pomalej štátnej mašinérii prijímania rozhodnutí. Okrem toho, narozdiel od nich, bezpečnostné sily sú prísne spútané zákonnými obmedzeniami a pre prijatie efektívnych opatrení odolávania konfliktu sú občas potrebné zložité schvaľovania. Navyše, rozličnými spôsobmi boli fakticky paralyzované mnohé štátne inštitúcie. Armáda sa dištancovala a dokonca keď dostala priamy príkaz od prezidenta tak ho ignorovala, zo strany Ministerstva mimoriadnych situácii bola otvorená sabotáž, takže rozoberať a hasiť už obsadené barikády museli policajti. Poslanci väčšiny Vrchnej rady sa buď dištancovali alebo konali nesystematicky a chaoticky. Výkonná moc sa nachádzala v pasívnom stave a počítala s tým, že MVV vlastnými silami vyrieši situáciu. Prezident, ktorý bol pod obrovským medzinárodným tlakom nechcel sa púšťať do silového varianta riešenia problému a snažil sa nájsť politické riešenie. Je jasné, že v prípade takéhoto rozloženia síl, šance na priaznivý výsledok neboli.
Ale vráťme sa k aktuálne sa rozbiehajúcim udalostiam v Arménsku.
Z môjho pohľadu, udalosti sa môžu ďalej vyvíjať podľa podobného na kyjevksý majdan, ale nie identického scenára.
Počas prvej etapy protestujúci nebudú predkladať politické požiadavky. Pre organizátorov je teraz nevyhnutné spraviť protest maximálne masovým a čo najviac sociálnym. V ideálnom prípade dosiahnuť vznik malých lokálnych akcií v iných mestách, aby sa nesústredili všetky bezpečnostné sily v hlavnom meste. Sporadicky budú vznikať regionálne ohniská napätia. Ako aj na majdane v Kyjeve, scenáristi počas tejto etapy nevyhnutne potrebujú malé víťazstvá. Napríklad, dosiahnuť pristúpenie na dialóg od vedenia krajiny, ale všemožne ho naťahovať. Pokúsiť sa dokonca aj v prípade uspokojenia niektorých požiadavok zostať na námestiach a vydvihovať nové požiadvky, postupne ich radikalizujúca posúvajúc smerom k politickým úlohám.
Otestujúc takýmto spôsobom pripravenosť vlády na odpor a stabilitu práce štátnych štruktúr a taktiež schopnosť klásť odpor národných elít, protestujúci prejdú k požiadavkám odstúpenia buď celej vlády ako neefektívnej alebo prinajmenšom silových ministrov (ktorí v každom prípade budú ohrození).
Zároveň je treba očakávať náhle a prudké vyhrotenie karabachského konfliktu. Čo výrazne skomplikuje postavenie vlády Arménska a aktualizuje „národno-patriotické“ obvinenia.
Ďalej pre sebaobranu budú vznikať ozbrojené štruktúry protestujúcich. Prudko stúpne medzinárodný tlak na vládu krajiny v oblasti nepripustenia použitia sily proti „mierovým demonštrantom“. Scenáristi sa budú usilovať o vznik krvavej provokácie a objaveniu sa „sakrálnej obete“. No a ďalej, všetko ako na Ukrajine – zrada časti národnej a riadiacej elity a odstúpenie súčasnej vlády a zmena zahraničnopolitického vektoru Arménska.
Ako sa dá takýmto technológiám odolávať? Predovšetkým, je treba pochopiť, že tí, ktorí to všetko vymysleli, využívajú vojenské technológie sieťocentrických vojen a obrovské skúsenosti pri organizácii podobných prevratov. Ako som hovoril na začiatku článku, odolávať voči tomu len s pomocou policajných možností (ako to bolo na Ukrajine) je márne. Je potrebné využiť všetky možnosti štátu a spoločnosti. Vychádzajúc z toho, považujem za veľmi správne a včasné rozhodnutie poveriť vypracovaním metód odolávania “farebným prevratom“ Vojenskej akadémii Generálneho štábu. 19. júna minister obrany Ruska Sergej Šojgu, vystupujúc na fóre Armáda 2015, vyhlásil, že jeho ministerstvo plánuje objednať vedecko-výskumnú prácu ohľadne skúmania roly armády v spoločnosti a fenoménu „farebných revolúcií“.
Vojenská akadémia Generálneho štábu pripravuje komplexný výskum podľa zadania Ministerstva obrany RF. Pri práci sa plánuje využiť skúsenosti vojenských odborníkov, ktorí vypracúvali kontrateroristické operácie na Severnom Kaukaze a taktiež vedcov z najväčších civilných vysokých škôl. Všetko je to veľmi logické, ak sa proti krajine používa technológia, zrodená v srdci vojenskej inštitúcie, potom aj vypracúvať protiopatrenia musia rovnakí odborníci.
А čo sa týka Arménska, nebudem podrobne rozpisovať rozličné kroky, ktoré je nevyhnutné, aby prijala vláda krajiny, domnievam sa, že aj bezo mňa sa nájde niekto, kto o tom porozpráva. Ale môžem presne predpovedať – ak budú dúfať, že možno sa táto kríza dá vyriešiť s pomocou malého vypätia síl, že všetko sa nejako samé spraví po uspokojenia požiadavok manifestantov, krajinu čakajú veľké otrasy. Odhodiac bokom ilúzie si musíme priznať, že proti všetkým, ktorí vidia svoju budúcnosť spolu s Ruskom, Anglosasi vedú nevyhlásenú vojnu a tým pádom počkať niekde bokom sa im nepodarí.
À la guerre comme à la guerre. Na vojne ako na vojne. Taký je náš moderný svet.
