Requiem za americký sen: Chomsky vysvetlil, ako prešla moc v USA k elitám

16.8.2017 HlavnéSprávy

Profesor lingvistiky z Massachusettského technologického inštitútu Noam Chomsky hovoril s moderátorom programu “Je kontakt” Chrisom Hedgesom o svojej novej knihe Requiem za americký sen. V nej intelektuál uviedol desať spôsobov, pomocou ktorých sa západným elitám podarilo dostať vládu do svojich rúk.

Podľa Chomského prebehol na začiatku 70. rokov minulého storočia v západných krajinách takzvaný neliberálny zlom. To znamená, že rozhodovanie v spoločnosti začalo prechádzať od spoločenského k takzvanému slobodnému trhu. Liberalizmus začal meniť neoliberalizmus.

“Podľa všetkého je to politika zameraná na privatizáciu, umenšovanie roly štátnych podnikov, zrušenie regulácií, ochranu a povzbudenie rastu finančných organizácií. Ideologicky sa takéto kroky označujú ako posilnenie slobôd, ale v skutočnosti je to upevnenie tyranie,” povedal Chomsky.

Rozhodovanie v štáte sa presunulo z politickej sféry, na ktorú majú obyčajní ľudia vplyv, do korporatívneho sektora. A po uplynutí rokov hlavnú rolu začali hrať monopoly a oligopoly alebo súkromné ​​tyranie, ako ich nazýva profesor.

Vďaka tomu sa podstatne zhoršil život pracujúcich a kvôli dohodám o slobodnom obchode sú pracovníci na celom svete nútení si medzi sebou konkurovať. Pracovníci v Európe a Amerike podstatne prehrávajú s Číňanmi, ktorí sú ochotní pracovať za drobné v ťažkých podmienkach.

Podľa Chomského sa takáto neistota pracujúcich v USA tvorila zámerne.

“Tak (zosilnením neistoty, pozn. red.) sa platy udržujú na nízkej úrovni, pracujúci neustále žiadajú o sociálnu pomoc, inflácia je nízka,” povedal profesor a vysvetlil, že v globálnom meradle je toto pre ekonomiku krajiny pozitívnym faktorom.

Pracujúci boli uvedení do takých podmienok, že sa jednoducho boja biť za svoje práva. Odbory sa likvidujú. Je to prvok toho, čo ekonómovia označili za “veľké uspokojenie”, ktoré nastalo v dôsledku úspechu neoliberálnych programov. Pred krachom ekonomického systému v roku 2007 boli reálne platy nižšie ako v roku 1979, teda v okamihu začiatku neoliberálneho experimentu.

– – –