Chystá Rusko zimnú ofenzívu dronov?

Po porážke ukrajinskej protiofenzívy ruské vojská pokračovali v útočnom úsilí v smere na Kupjansk, prípadne Liman, proti skromným územným ziskom ukrajinského pomocného úderu v okolí Arťomovska/Bachmutu a menej očakávane aj v okolí Avdejevky. Vyhli sa tak na západe očakávanej operačnej prestávke, ktorá mala byť zapríčinená počasím a rozbahneným terénom. Prevaha, ktorú na jednotlivých úsekoch ruské vojská dosiahli mala byť zabezpečená čiastočne dodávkami munície z KĽDR.

Jesennú ofenzívu Ruska na západe málokto čakal a vznikla otázka, či plynule prerastie do ofenzívy zimnej, ktorú už niektorí analytici najmä v prípade neúspechu protiofenzívy Ukrajiny naopak čakali. Nedávno vystúpil opäť rakúsky plukovník Reisner, v počiatkoch vojny autor vyvážených situačných analýz, ktorý sa v málom odchyľoval od neutrálneho postoja. K otvorene proukrajinskej pozícii sa priznával len vtedy, keď spomínal na ukrajinských dôstojníkov, ktorí pod ním slúžili v mierových misiách a ktorí vo vojne padli.
Priznal, že Ukrajina je v kritickej situácii a zimná kampaň môže rozhodnúť o tom, či bude alebo nebude schopná pokračovať vo vojne aj budúci rok. Bezpodmienečne potvrdil porážku ukrajinskej protiofenzívy, ale s odhodlaním nevenovať sa viac zime.

Vystúpenie plukovníka Reisnera

Ale rovno pripravovať Ukrajinu na budúcu jar a jej nevyhnutnú ďalšiu ofenzívu. Pripustil, že vojna trvá už od roku 2014 a Ukrajinci sa pripravovali 8 rokov. Ako príklad uviedol nasadenie FPV dronov, ktoré boli ukrajinskou inováciou. Dnes je však Rusko schopné produkovať tisíce vlastných FPV dronov a získalo v tomto smere prevahu. Reisner si to vysvetľuje čiastočným zachovaním schopností ruského obranného priemyslu.

V skutočnosti sa v Rusku sa možno vyvinul národný dobrovoľnícky priemysel FPV dronov, ako občianska iniciatíva na pomoc ozbrojeným silám. Je silne decentralizovaný a produkuje širokú škálu typov. Niektoré z nich pripomínajú odkaz Vladlena Tatarského, hviezdy ruskej propagandy a organizátora jedného z prvých vzduchoplaveckých oddielov, ktoré poskytovali ruským vojskám prístup k bežným komerčným dronom. Neskôr bol kvôli svojmu prínosu pre ruské vojnové úsilie zavraždený. Nakoľko je tento priemysel skutočne národný a nakoľko je prepojený s vojensko-priemyselným komplexom ukáže v budúcnosti história tejto vojny.

Reisner vo svojom vystúpení pripomenul, že vojna sa odohráva vo viacerých doménach: na zemi, vo vzduchu, na mori, v kozmickom priestore, v kyberpriestore aj na poli infovojny. Lenže v súvislosti s dronmi nezabudol pridať ďalšiu doménu elektromagnetického poľa, v ktorej sa odohráva rádioelektronický boj (REB). Ide v ňom aj o možnosť ovládať tisíce dronov rozmiestnených teraz na bojisku a zabrániť v tom protivníkovi, kto REB vyhrá, môže podľa Reisnera rozhodnúť o výsledku vojny. Treba dodať, že Reisner (dôstojník neutrálneho Rakúska, nie NATO) bol autorom jedných z prvých papierov o vojne dronov. Reisner priblížil význam REB na taktickej úrovni v súvislosti s FPV dronmi, keď uviedol, že momentálne je nemožné pohybovať sa bez prevahy v REB po bojisku, lebo okamžite priletia roje FPV dronov a zaútočia na pohybujúce sa vozidlá (často už aj jednotlivých vojakov).

Útok ruských FPV dronov na tank Leopard 2A6. Fakty použitia ruských FPV dronov sa stali pre ukrajinskú propagandu nepopierateľnými od začiatku ich zverejňovania. Kým do mája 2023 boli známe len sporadické útoky ruských FPV dronov, jednociferné počty mesačne, tak v máji ich bolo zverejnených 67. V septembri 2023 bolo zverejnených už 553 útokov a v novembri 2023 za prvých 20 dní 396. Tým dosiahol počet zverejnených útokov ruských FPV dronov počet 2000. Z toho 722 epizód zaznamenávalo útoky FPV na stacionárne nepriateľské pozície (úkryty, zemľanky, zákopy, poľné opevnenia), 273 útokov smerovalo proti nekrytej pechote, 270 proti logistickým nepancierovaným vozidlám, 214 proti ľahko opancierovaným vozidlám a 205 proti budovám. V menšej miere útoky boli smerované proti tankom a ťažkej obrnenej technike (104), lodiam a člnom (23), hlavňovým delostreleckým systémom (15+1 – ťahané delá a mínomety 13, samohybné 2 + jeden delostrelecký raketomet), rádiolokátorom a systémom spojenia (21) a pod. Bolo garantované zničených 311 a poškodených 331 cieľov.

Na operačnej úrovni sa význam dronov podľa Reisnera prejavil najviac vo forme útokov dronov na jednotlivé ukrajinské lietadlá stojace na letiskách vzdialených už 160 km o línie frontu. Tu sa Reisner nepozastavil nad tým, ako sa Lancet dostal na takú vzdialenosť. Dôležitejšie sa mu javilo, že na túto vzdialenosť prebehla ukážková spolupráca a útok metódou hunter-killer, kedy jeden dron odhalil cieľ – hunter – lovec a informácie o ňom efektívne využil kamikadze dron pri útoku – killer – zabijak. Takýto útok na vzdialenosť 160 km (Reisner skutočne povedal 160 km) vyvoláva podľa neho dojem, že tu niečo chýba, menovite súvislá línia ukrajinskej protivzdušnej obrany. Tá kryje len veľké mestá a nepokrýva líniu fronty ani tylové oblasti, ktoré podľa Reisnera budú musieť byť bránené, ak chce Ukrajina vyhrať vojnu.

Útok dronu Lancet na ukrajinské bitevné lietadlo Su-25 60 km za líniou frontu

Najhoršie to podľa Reisnera vyzerá na strategickej úrovni, kde sa môže rozhodnúť o tom, ako sa bude vyvíjať vojna v nasledujúcich mesiacoch, keďže Rusko pripravuje počas druhej vojnovej zimy strategickú vzdušnú kampaň. Pripomenul najprv narastajúcu aktivitu ruského letectva na taktickej úrovni.

Aktuálne bolo zrejme potvrdené prvé použitie kazetových leteckých bômb RBK-500 ruským letectvom na ukrajinskom bojisku:

Strategické letecké útoky budú podľa Reisnera namierené proti ukrajinskej kritickej infraštruktúre, energetike, kde minulý rok dosiahli výsledky. Najhorším momentom je tu schopnosť Ruska sa adaptovať a napriek medzinárodným sankciám navyšovať zbrojnú výrobu vrátane dronov (Geraň) a riadených striel s plochou dráhou letu. To znamená potrebu zostreliť každý jeden dron a každú riadenú strelu s plochou dráhou letu alebo balistickú raketu. Ďalej plukovník Reisner stráca niť, pokiaľ ide drony ako také, jeho výklad môžeme doplniť novinkami ruského vývoja kamikadze dronov.
Lebo je ďalej cenný v tom, že pripúšťa možnosť prehry Ukrajiny vo vojne a jej zániku. Kam až doviedli Minsk 1 a Minsk 2, zrušené mierové rokovania v Istanbule a doterajšie tri kolá vyzbrojovania Ukrajiny od 24.2.2022…? Reisner hovorí, že ukrajinskej armáde chýbali spôsobilosti pre víťazstvo v protiofenzíve a nedokázali ich nahradiť drobnými taktickými inováciami, lebo tieto prinášali len obmedzené výsledky za neúmerne dlhý čas. Na Ukrajine tak vzniklo riziko, že vojnu prehrá a nebude ďalej existovať. Spôsobila to ruská schopnosť adaptácie a to, že Ukrajinci nedostávajú dosť vybavenia na to, aby prekonali Rusov a to je zapríčinené za oceánom obavou z reakcie Ruska – nukleárnej veľmoci, ktorá by bola zatlačená do kúta. Ako príklad adaptácie uviedol Reisner používanie kĺzavých bômb (UMPK) ruskými lietadlami v poslednom období, čo im umožňuje vyhnúť sa ohrozeniu ukrajinskou PVO.

Informácia na západe o ruských kĺzavých bombách kalibru 500 kg. Používajú sa však už aj bomby kalibru 1,5 tony

Reisner sa ďalej pozastavuje nad počtom ruských riadených striel s plochou dráhou letu, ktoré už boli použité pri útokoch na ukrajinské ciele (otázka je na aké a s akým výsledným efektom), keď uvádza, že sa blížime k číslu 6000 použitých striel. Podľa Reisnera je to číslo neuveriteľné a pripomína, že podľa niektorých odhadov sa Rusom strely mali minúť už v marci 2022.

To sa týka aj možného budúceho prezidenta Ukrajiny Arestoviča, ktorý pravidelne informoval o deficite ruských striel:
Február 2022: Rusko má rakety na dva týždne.
Marec 2022: Sklady rakiet sa už vyprázdňujú.
Apríl 2022: Ruská federácia používa posledné svoje rakety.
Máj 2022: Potenciál rakiet sa vyčerpal.
Jún 2022: Rakety sú tam hrdzavé a vybuchujú priamo na skladoch.
Júl 2022: Rusko už viac nemá čím strieľať.
August 2022: Rakety sa úplne minuli, my víťazíme!
September 2022: Sklady sú rozkradnuté a prepité, Ukrajinci môžu pokojne spávať.

Príčinou októbrových útokov v roku 2022 bolo, že západ nedodal Ukrajine systémy PVO. A s raketami to malo byť tak, že Rusku vystačia do jari, ak ich bude rozumne používať v počte 5-10 kusov denne, čo aj vtedajšej ukrajinskej PVO by ich umožnilo ľahko zostreľovať. Vo vtedajšom rozhovore s opozičným ruským novinárom sa potom objavila perlička, že riadených striel s plochou dráhou letu Kalibr bolo odpálených 12, z nich bolo zostrelených 18. Všetky tieto zaručene korektné informácie zhltli aj s navijakom slovenské masmédiá, ktoré alternatívne médiá pravidelne obviňujú zo šírenia hoaxov. Podľa Reisnera pritom vyslovene nestačí zostreliť 8 alebo 9 z 10 odpálených striel, lebo ak jedna zasiahne zamýšľaný cieľ, často to stačí na potvrdenie úspešnosti útoku.

Zostrelenie ruskej riadenej strely:

Ako príklad nedostatku vybavenia Reisner dosť nešťastne spomína strely ATACMS, ktorých mala Ukrajina dostať malý počet. Navyše museli prísť v starej verzii M39 bez družicového navádzania, lebo Rusi sú schopní efektívne rušiť signály GPS. Počet rakiet ATACMS je tak podľa Reisnera nedostatočný. Pripomína sa otázka kladená autorom článku v októbri 2023, či vôbec stálo zato ich použiť…

Na záver svojho vystúpenia pripomína Reisner interview Zalužného pre The Economist a úpenlivo žiada o štvrté vyzbrojenie Ukrajiny. Tá má formovať päť nových brigád 150. – 154. a potrebuje pre ne najmenej 150 tankov, 300 bojových vozidiel pechoty a 200-300 delostreleckých systémov. Pozoruhodné je, že množstvá, ktoré Reisner požadoval sú presne polovičné v porovnaní s tými, ktoré žiadal sám Zalužnyj na úspech práve porazenej protiofenzívy. Sotva to Ukrajine bude stačiť.

Možno táto skromnosť vyplýva z potenciálu jednotlivých dodávateľov. Reisner sám sa pýta odkiaľ príde pomoc, z Európy alebo z USA, ktoré sú teraz v strese ohľadne situácie na blízkom východe? Reisner hovorí o polykríze vo svete a predpovedá, že USA neprispejú tak ako bývalo zvykom. Podľa neho je to teraz na Európe urobiť, alebo neurobiť rozdiel. Záverom sa už dostáva do sféry konfliktu globálneho juhu proti severu, ak bude pomoc Ukrajine neúspešná.

Čo dodať k vystúpenie Reisnera. Sám obišiel tému možnej ruskej zimnej ofenzívy, ktorú sám nadhodil. Rusko nevykonalo mobilizáciu ale podľa dnešných oficiálnych ruských údajov verbuje 1600 vojakov denne. To je viac, než ich slovenský mainstream stíha pozabíjať ale na úspech zimnej ofenzívy to stačiť nemusí. Čo je však treba dodať, tak Rusko nemuselo nutne zaspať ani vo vývoji dronov, ktoré môžu značne zvýšiť jeho útočný potenciál.

Vojnu Rusko začalo s troma typmi kamikadze dronov. Kub-BLA sa javí byť neúspechom, internet zaznamenáva často len 2 prípady jeho použitia, v skutočnosti ich bolo zverejnených 44, zničil 9 cieľov a poškodil 12. Dron má vhodný aerodynamický tvar a 3 kg ťažkú bojovú časť ale nepresadil zďaleka ani tak dobre, ako FPV drony dobrovoľníkov.

Oveľa väčším prínosom sú drony Lancet, teda Izdelije 51 s bojovou hlavicou 3 kg a menší Izdelije 52 s bojovou hlavicou 1 kg.

Bolo zverejnených 776 útokov oboma typmi dronov, pri ktorých bolo zničených 238 cieľov a poškodených 419. V 62 prípadoch je výsledok neznámy a len 55 krát dron minul. Primárnym cieľom Lancetov je ukrajinské delostrelectvo, dá sa povedať, že sa uplatnili ako prostriedok protibatériovej paľby. V 198 prípadoch bolo ich cieľom delo alebo mínomet, v 167 prípadoch samohybné delo. Na delostrelecké raketomety zaútočili Lancety 24 krát. Proti tankom a ťažkej obrnenej technike smerovalo 102 útokov, proti ľahko pancierovaným vozidlám len 79. Na logistické vozidlá pripadlo len 28 útokov. Oveľa dôležitejších bolo 49 útokov na systémy PVO a 61 na rádiolokátory a systémy spojenia. Detailné štatistiky útokov dronmi Lancet boli zverejňované každý mesiac aj s podrobnosťami o typoch napadnutej techniky a výsledkov útokov na ňu.

Dron Lancet útočí na samohybný protilietadlový raketový systém Tor:

Už 12.11.2023 v článku autor spomenul možnosť, že drony Lancet dostali účinnejšiu hlavicu, treba ale dodať, že čakali na ňu mesiace. Lancet bude ničiť ciele nie demolačnou náložou KZ-6 ale výbuchom formovaným projektilom, resp. Misznay-Schardinovým efektom. Tým stúpne podiel zasiahnutých a poškodených alebo zničených cieľov. Indície sa objavili spolu so správami o novej verzii dronu Lancet, nazvanej Izdelije 53 pred štyrmi mesiacmi. Dnes už sú správy o použití dronov s novými hlavicami, aj nových dronov Izdelje 53. Problém, ktorý pravdepodobne pred ukrajinskými vojskami vyvstal nie je ten, že Izdelje 53 má vďaka novým v odpaľovacom kontajneri zloženým krídlam kratšiu predštartovú prípravu. Je schopný samostatne identifikovať ciele na bojisku, automaticky sa na ne naviesť a informovať o ich polohe iné kamikadze drony v roji a prieskumné a palebné prostriedky. Prvky umelej inteligencie ho pravdepodobne robia imúnnym voči REB, o ktorého posilnenie generál Zalužnyj aj plukovník Reisner usilujú.

Video zničenia bojového vozidla Bradley odhaľuje ruské inovácie na obídenie ukrajinskej obrany

Indický Hindustan Times informoval o bojovom použití dronu Lancet, Izdelje 53 v októbri 2023 proti samohybnému delu Dana, dodanému z Česka:

Možnou nevýhodou nových verzií dronov Lancet je, že budú drahšie ako doteraz používané. Tu má však Rusko pripravené v zálohe hneď dve riešenia. Pred nedávnom bol na front dodaný menší počet kamikadze dronov Skalpel.

Tieto drony sú výrazne lacnejšie než Lancety. Súkromná konštrukčná kancelária Vostok tvrdí, že bola schopná vytvoriť vylepšenú verziu Lancet, ktorú vyrába ZALA, súčasť koncernu Kalašnikov. Konštrukčne sú oba drony veľmi podobné, ale Skalpel má výhodu flexibilnejšej modulárnej platformy. Uvádza sa, že v prípade potreby dokáže pre konkrétnu úlohu bez problémov vymeniť hlavicu, ktorej hmotnosť dosahuje 5 kg. Oba UAV sa vypúšťajú z katapultu, ale dosah Skalpelu je nižší ako 40 km. Hlavnou výhodou Skalpelu je jeho cena, ktorá je 300 tisíc rubľov za jednotku. Vo vojne ekonomík, keď takýto lacný dron ničí nepriateľské obrnené vozidlá alebo delostrelecké systémy v hodnote desiatok či dokonca stoviek miliónov rubľov. To je desatina ceny Lancetov.

Nedávna vykládka dronov Skalpel pod Avdejevkou:

Je otázka, či bude využitá možnosť zakúpiť dostupné množstvá dronov Skalpel a prípadne sa investuje do ich masovej výroby. Podobnú príležitosť už má Rusko niekoľko mesiacov v podobe dronov Privet-82. Očakávalo sa, že koncom mája alebo v júni 2023 začne masovo nasadzovať nový superlacný kamikadze dron „Privet-82″ od začínajúcej konštrukčnej kancelárie „Oko”. Mal stáť len 100 000 rubľov. Niektorými svojimi technicko-taktickými charakteristikami ale mohol prevýšiť dovtedy používaný dron Lancet-3, ktorý má troj kilogramovú bojovú hlavicu, maximálnu rýchlosť 80-110 km/h a dosah 40 km. Privet 82 bude asi mať až 5, prípadne 5,5 kg bojovú hlavicu a dosah 30 km. Pritom ale letí do cieľovej zóny z tyla vlastných vojsk v automatickom režime bez elektromagnetických emisií. V cieľovej zóne jeho riadenie prevezme operátor. Takýmto spôsobom je protivníkovi do poslednej chvíle utajená hrozba, že sa môže dostať sa pod úder dronov a znižuje to jeho možnosti na obranu. Jeho retranslátor umožňuje let tesne nad zemou. Podľa niektorých informácií sa blížil do štádia pripravenosti na bojové nasadenia aj ťažší dron konštrukčnej kancelárie Oko, s predpokladaným dosahom 250 km a 16 kg bojovou hlavicou. Informácie z marca 2023 pritom hovorili o drone Privet-120 s 20 kg bojovou hlavicou.

Zástupca kancelárie Oko ale aktuálne uviedol: Doteraz bolo do bojovej zóny dodaných 24 dronov Privet-82. V blízkej budúcnosti sa ich počet môže výrazne zvýšiť. Žiadosti o drony prijaté od ruských jednotiek sa rátajú na stovky. „Privet-82″ bol testovaný hlavným riaditeľstvom pre inovačný rozvoj ruského ministerstva obrany. Ministerstvo má rovnako požiadavky na dodanie dronov do jednotiek. Momentálne sa domnievame, že otázka obstarávania je vyriešená, ide však len o predpoklad. Neexistuje žiadna zmluva, ani informácia o tom, či bude uzavretá. Jednotky sa nás pravidelne pýtajú, kedy drony pošleme, no zatiaľ nemáme čo odpovedať.”

Správa o drone Privet-82:

Ruská spoločnosť Android Technology tiež vytvorila veľmi ľahký kamikadze dron BAS-80, ktorý je analógom dronu Switchblade 300, ktorý bol s veľkou pompou dodaný Ukrajine a mal byť jedným z rozhodujúcich systémov, ale nepresadil sa možno kvôli účinnosti ruského REB. BAS-80 váži len 1,7 kg a jeho bojová hlavica má hmotnosť 0,5 kg. Štartuje s prenosného tubusu podobného na jednorazový reaktívny granátomet. Dron by mal mať v terminálnej fáze letu rýchlosť až 130 km/h a dolet 30 km.

Video o drone BAS-80 obsahuje aj informácie o podobných čínskych a iránskych dronoch:

Nakoniec sa treba vrátiť späť do Iževska, kde spoločnosť ZALA patriaca do koncernu Kalašnikov skonštruovala ťažký kamikadze dron Italmas. Ten by mal doplniť drony Geraň pri útokoch na ciele v tyle ukrajinských vojsk, keďže má dolet 200 km.

Ťažký kamikadze dron Italmas:

 

Je teda zrejmé, že Rusko vyvíja nové drony všetkých kategórií, ktoré sa zmestia medzi FPV drony a Geraň. Nie je ich však vidieť na bojisku. Vysvetlenia môžu byť dve. Buď sa dočkáme podobného prekvapenia ako v máji 2023, kedy sa masovo prejavili ruské FPV drony. Alebo Rusko organizačne nezvláda túto oblasť vývoja vojenskej techniky, kde už nestačí nadšenie dobrovoľníkov a je tiež finančne zaujímavejšia pre väčších výrobcov než montovanie FPV dronov. Vytvára sa teda otázka, čo presne by sa malo robiť s malými konštrukčnými kanceláriami a ich perspektívnymi obrazcami bojovej techniky. Jedno z navrhovaných riešení je, aby sa vytvoril vojenský fond rizikových investícií (venture fond) s účasťou vlády, ktorý by financoval nádejné startupy a pomohol im dosiahnuť potrebné objemy výroby. Ak tieto projekty mesiace stoja z byrokratických dôvodov alebo pre nedostatok financovania, je to v súčasnosti v Rusku menej odôvodniteľné, než že sa neničia mosty a tunely.

**

MK, Armádny Magazín Sk

3.9 14 hlasy
Hodnocení článku
3 komentáře
Inline Feedbacks
Zobrazit všechny komentáře
mikkesh
mikkesh
před 3 měsíci

Nevím kam na to ten plukovník Reisner chodí. On se snad nedívá na Vašíka Moravce, či na ostatní hloupá děvčata. Nebo opilec Železný a jeho pozvaní odborníci. Nebo světová kapacita v medicíně – Džamila! Té už panečku umřelo něco presidentů. A někteří i třikrát. Prostě na celou tu naší redakci zábavy, která si z neznámých důvodů… Číst vice »

cablik
cablik
před 3 měsíci

Děkuji všem za informace z fronty.

vaclav
vaclav
před 3 měsíci
Odpověď uživateli  cablik

Ale vybrat si musím sám