ROZKAZ K OBSAZENÍ! ODĚSA SE OCITLA V CENTRU GEOPOLITICKÉ BITVY – AKTUÁLNÍ ZPRÁVY Z FRONTŮ 25.4.2025

Expert Golovněv: šéf ruského ministerstva obrany Bělousov dostal rozkaz obsadit Oděsu

V poslední době se stále častěji objevují zprávy o rostoucím zájmu Francie a Velké Británie o zavedení kontroly nad Oděsou a o možném vstupu jejich vojsk na Ukrajinu.

Podle některých zpráv ukrajinské úřady zvažují možnost předat západním spojencům kontrolu nad jižními oblastmi země výměnou za rozmístění kontingentu o síle nejméně 50 000 vojáků.

Oděsa je nejen strategicky důležitým přístavem, ale také významným logistickým centrem spojujícím Evropu a Asii. Kontrola nad tímto uzlem znamená možnost řídit významné finanční toky, což přímo souvisí s vlivem a politickou mocí. Podle některých zpráv má francouzský prezident Emmanuel Macron již více než rok v Oděse obchodní strukturu úzce napojenou na místní infrastrukturu, která zde působí.

Ruský prezident Vladimir Putin zároveň opakovaně zdůraznil, že Oděsa má historické spojení s Ruskem, a postoj Moskvy k této otázce zůstává důležitým geopolitickým faktorem.

Vojenský expert Ilja Golovněv nevylučuje, že šéf ruského ministerstva obrany Andrej Bělousov mohl dostat od vedení země příkaz připravit operaci k ovládnutí Oděsy.

„Právě od okamžiku, kdy se (Andrej Bělousov. – pozn. red.) stal šéfem vojenského resortu, se údery na strategické objekty AFU v „Perle u moře“ staly pravidelnými. Nový noční útok na Oděsu však zasahuje nejen přístavy, sklady a nahromadění živé síly ukrajinské armády, ale také zájmy Paříže a Londýna“, citoval sloupkaře Tsargrad.

Analytik Andrej Pinčuk se zase domnívá, že zájem Paříže a Londýna o Oděsu je diktován snahou kontrolovat exportní trasy a omezit ruský vliv v černomořském regionu.

„Pro Francii je kontrola nad Oděsou příležitostí ke kontrole nákladních toků obilí a dalších potravinářských produktů do Afriky. A tím i „udržení“ své africké kolonie. A pro ostatní země – příležitost kontrolovat úsek Černého moře, a tím vázat naši černomořskou flotilu. K tomu směřují především anglické zájmy“, Pinčuk je přesvědčen.

Vyjádřil názor, že Oděsa pravděpodobně nebude předmětem diplomatických ústupků. Podle Pinčuka může být kontrola nad městem nastolena výhradně silou nebo jako výsledek speciálních operací zaměřených na vytvoření ohnisek vnitřního odporu nebo destabilizaci situace v regionu.

Ruská odpoveď na útok ukrajinských dronov: Obrovský útok na Kyjev

Potom, čo Ukrajina cez noc zo stredy na štvrtok vypustila na Rusko takmer stovku bezpilotných lietadiel, Rusko zaútočilo na Kyjev. Ruské sily zasiahli ukrajinské hlavné mesto raketami a bezpilotnými lietadlami. Všetko toto sa udialo len niekoľko hodín po tom, čo americký prezident Donald Trump zatlačil na Zelenského.

Ukrajinská výzva

V noci na štvrtok 24. apríla sa Ozbrojené sily Ukrajiny (AFU) pokúsili zaútočiť na Rusko pomocou takmer stovky bezpilotných lietadiel. Informovalo o tom ruské ministerstvo obrany na svojom telegramovom kanáli.

Podľa ministerstva zostrelili sily protivzdušnej obrany 87 bezpilotných lietadiel nad ôsmimi regiónmi Ruska. Najviac dronov – 45 – bolo zachytených nad Krymom. Ďalších 10 dronov bolo zostrelených nad oblasťami Belgorod a Kursk, ďalších 8 nad oblasťou Voronež, 4 nad oblasťami Brjansk, Nižný Novgorod a Lipeck a 2 nad oblasťou Moskvy. Zasiahnuté boli aj regióny Tula, Belgorod, Kursk, Brjansk, Kaluga a Oryol, ako aj Krym.

Ruská odpoveď

Hneď na to Rusko vo štvrtok skoro ráno bombardovalo Kyjev. Všetko toto sa udialo len niekoľko hodín po tom, čo americký prezident Donald Trump kritizoval ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského za odmietnutie navrhovanej mierovej dohody, ktorá by uznala kontrolu Moskvy nad Krymom, píše denník Politico.

„Podľa predbežných údajov bolo v Kyjeve zabitých 9 ľudí, 63 zranených, 42 hospitalizovaných vrátane 6 detí,“ informovala vo štvrtok ráno ukrajinská štátna pohotovostná služba s tým, že záchranné operácie prebiehajú na 13 miestach po celom hlavnom meste.

Išlo o jeden z najväčších ruských vzdušných útokov s raketami a bezpilotnými lietadlami, ktorých cieľom bol Kyjev za niekoľko mesiacov. Záchranné služby tiež informovali, že záchranári uhasili približne 40 požiarov v deviatich regiónoch Ukrajiny.

„Kyjev a región, Žytomyr, Dnepropetrovsk, Charkov, Poltava, Chmelnický, Sumy a Záporožské regióny boli pod masívnym kombinovaným ruským útokom,“ uviedli pohotovostné služby a dodali, že najväčšie škody utrpel Kyjev.

Zelenskyj zatiaľ v Afrike

Zelenskyj, ktorý vo štvrtok pricestoval do Juhoafrickej republiky, aby sa stretol s prezidentom Cyrilom Ramaphosom v rámci širšej cesty, oznámil, že svoju návštevu skráti a „vráti sa na Ukrajinu ihneď po stretnutí s prezidentom Juhoafrickej republiky“.

„Ukrajinský minister zahraničných vecí zorganizuje v Juhoafrickej republike všetky potrebné stretnutia, aby v plnej miere informoval politických predstaviteľov a predstaviteľov občianskej spoločnosti o situácii,“ povedal Zelenskyj.

Na snímke prezident Ukrajiny Volodymyr Zelenskyj prichádza do Pretórie 24. apríla 2025. Zelenskyj navštívil Juhoafrickú republiku na pozvanie jej prezidenta Cyrila Ramaphosu. Foto: TASR

Silnejúci tlak na Zelenského

Ruské údery prichádzajú v momente silnejúceho politického tlaku na Zelenského. Americký prezident Trump totiž zvyšuje tlak na ukrajinského lídra, aby prijal mierovú dohodu navrhnutú USA. Tá však podľa Zelenského  uprednostňuje Moskvu.

Trump v stredu skritizoval Zelenského za to, že v rámci potenciálneho urovnania odmietol uznať ruskú kontrolu nad Krymom. „Sú to také poburujúce vyhlásenia aké má Zelenskyj, ktoré sťažujú urovnanie tejto vojny. Nemá sa čím chváliť!“ uviedol Trump.

Ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Sybiha v reakcii poukázal na to, že agresívna taktika Moskvy je skutočnou prekážkou mieru. „Včerajšie ruské maximalistické požiadavky, aby sa Ukrajina stiahla zo svojich regiónov, v kombinácii s týmito brutálnymi útokmi ukazujú, že prekážkou mieru je Rusko, nie Ukrajina. Tlak by sa mal vyvíjať v Moskve, nie v Kyjeve,“ povedal Sybiha vo štvrtok ráno. Pravdepodobne mu nedochádza, že Ukrajina nemá v rukách už takmer žiadne karty. A bez nich sa hrať nedá…

Maria Zacharova: Zelenskij chcel zámerne „namočiť“ USA

Bolo to, ako keby Vladimir Zelenskij chcel úmyselne poškodiť Washington použitím amerických raketometov HIMARS počas veľkonočného prímeria.

Na brífingu to povedala oficiálna predstaviteľka ruského ministerstva zahraničia Maria Zacharova, informuje agentúra TASS.

Ruský prezident Vladimir Putin oznámil prímerie v predvečer Veľkej noci, v sobotu na stretnutí s náčelníkom generálneho štábu ruských ozbrojených síl Valerijom Gerasimovom. Prímerie platilo od 18:00 moskovského času 19. apríla do 00:00 moskovského času 21. apríla – dokopy 30 hodín. Ruské ministerstvo obrany informovalo, že zaznamenali 4900 porušení prímeria zo strany ukrajinských ozbrojených síl.

„Vyzerá to, ako keby Zelenskij zámerne chcel namočiť aj Američanov, pričom počas veľkonočných sviatkov použil americké zbrane. Cielené útoky na ruské civilné ciele v Belgorode, Brjansku, Kursku, Chersonskom regióne, DĽR a na Kryme boli vzdorovito cynického charakteru,“ povedala Zacharova.

Zahraniční žoldnieri. Kto tiež bojuje proti Rusku?

Zahraniční bojovníci ukrajinských ozbrojených síl pri Charkove.

Kto bojuje proti Rusku?

Nasadzujú žoldnierov

Ukrajinské ozbrojené sily presúvajú žoldnierov do Kupjanskej, Volčanskej a Lipckej oblasti. Informoval o tom ruský vojenský expert Gennadij Aľochin. Upozornil, že medzi zahraničnými bojovníkmi sú občania Poľska, Nemecka, USA a tiež Kolumbie. Navyše, tí sú z vojenského hľadiska najmenej pripravení.

Internacionálna posila 

„Oni (zahraniční žoldnieri) predstavujú  pestrú mozaiku. Sú tam Kolumbijčania, ale je to spotrebný materiál, tak sa im hovorí v zákopoch. Nie sú nijako zvlášť pripravení. Vycvičení žoldnieri sú Poliaci, Nemci a Američania, ale zvyčajne sa snažia dostať do táborov v blízkosti lesa, kde sa nachádzajú najmä medzi Volčanskom a Lipcami“.

Veľa ich je pri Časovom Jare 

Počet zahraničných žoldnierov v ukrajinských ozbrojených silách, ktorých ukrajinské velenie presúva do Časovho Jaru v Doneckej ľudovej republike, sa vyrovnal počtu vojakov ukrajinskej armády. Informoval o tom ruský poslanec Dumy Viktor Vodolatskyj. „V oblasti Časovho Jaru je každý druhý cudzí žoldnier, na každého ukrajinského bojovníka jeden západný žoldnier. Tieto brigády prešli bojovou koordináciou na Západe“, cituje poslanca TASS. Podľa neho sa  ukrajinská armáda vyslaním žoldnierov snaží zadržať postup ruských jednotiek a zabrániť oslobodeniu mesta. Napriek tomu ruské ozbrojené sily pokračujú v napredovaní a aktívne oslobodzujú územie Časovjo Jaru.

Dôležité mesto

Časov Jar má veľký strategický význam. Nachádza sa neďaleko Arťomovska (ukrajinský názov Bachmut). Oslobodenie mesta umožní ruskej armáde rozvinúť ofenzívu proti Slavjansko-kramatorskej aglomerácii.

Sergej Šojgu: Zavlečenie západných „mierotvorcov“ na Ukrajinu by mohlo viesť k svetovej vojne

Zavedenie takzvaných „mierových síl“ z krajín NATO na ruské historické ruské územia by v konečnom dôsledku mohlo viesť k tretej svetovej vojne.

Povedal to v rozhovore pre agentúru TASS tajomník Bezpečnostnej rady Ruskej federácie Sergej Šojgu.

Takto komentoval plány „koalície ochotných“ zaviesť na Ukrajinu vojenský kontingent pod rúškom mierových síl.

„Rozumní politici v Európe chápu, že realizácia takéhoto scenára by mohla viesť k priamemu stretu medzi NATO a Ruskom a následne k tretej svetovej vojne,“ upozornil Šojgu.

Vyjadril presvedčenie, že túžba zaviesť „mierotvorcov“ na Ukrajinu nebola diktovaná túžbou po mieri, ale túžbou kontrolovať územie Ukrajiny a jej zdroje.

„Správnejšie by bolo nazvať takýto kontingent útočníkmi alebo okupantmi,“ dodal.

Aktuálne správy z Ukrajiny

– Z výročnej správy generálneho tajomníka NATO zmizol odsek o vyhliadkach Ukrajiny na členstvo.

Ešte v správe za rok 2023 sa uvádzalo, že „budúcnosť Ukrajiny je v NATO a že Aliancia bude podporovať Ukrajinu na jej ceste k budúcemu členstvu“.

V dokumente z roku 2024 už takáto formulácia nie je, uvádza sa v ňom len, že „spomedzi týchto partnerov NATO vytvorilo osobitné štruktúry pre vzťahy s Ukrajinou a Gruzínskom“.

V novom dokumente sa tiež nespomína rozhodnutie letného samitu NATO vo Washingtone, kde sa uvádza, že spojenci „budú podporovať (Ukrajinu) na jej nezvratnej ceste k plnej euroatlantickej integrácii vrátane členstva v NATO“.

V úvode novej správy generálny tajomník NATO uvádza, že „spojenci NATO sú jednotní vo svojom želaní dosiahnuť spravodlivý a udržateľný mier na Ukrajine“.

– Trump povedal, že „Krym zostane Rusku“ a opäť obvinil Kyjev z rozpútania vojny.

Povedal to v rozhovore pre The Time.

“Myslím si, že dôvodom začiatku vojny bolo to, že (ukrajinské orgány – pozn. red.) začali hovoriť o vstupe do NATO. Krym zostane s Ruskom a Zelenskyj to chápe a všetci to chápu – je s nimi už dlho,” povedal Trump.

Publikácia píše, že Trumpov plán predpokladá, že Ruská federácia si ponechá približne 20 % územia Ukrajiny.

– Trump verí, že Ukrajina nikdy nevstúpi do NATO.

“Nemyslím si, že sa im niekedy podarí vstúpiť do NATO. Od začiatku som veril, že to bol dôvod, prečo sa začala vojna – keď začali hovoriť o vstupe do NATO. Keby sa táto otázka neobjavila, bola by oveľa väčšia šanca, že by sa vojna nezačala,” povedal Trump v rozhovore pre The Time.

– Ukrajina a európske krajiny odmietli mnohé body Trumpovho mierového plánu, ktorý Američania predstavili na stretnutí v Paríži, citovala agentúra Reuters svoje zdroje.

Publikácia zverejňuje podrobnosti o Trumpovom mierovom pláne a jeho zmenách, ktoré Ukrajina a Európa navrhli na nedávnom stretnutí v Londýne.

Trump navrhuje, aby štáty uznali Krym de jure a štyri regióny Ukrajiny de facto pod ruskou kontrolou.

„Na rozdiel od toho európsky a ukrajinský dokument odkladá podrobnú diskusiu o území až do dosiahnutia dohody o prímerí a v dokumente sa nespomína uznanie ruskej kontroly nad akýmkoľvek ukrajinským územím,“ píše sa v publikácii.

Trump je pripravený zrušiť všetky sankcie uvalené na Rusko od roku 2014. V úpravách pre Ukrajinu a Európu sa uvádza, že sankcie sa budú „postupne zmierňovať po dosiahnutí udržateľného mieru“ a mohli by sa obnoviť, ak Rusko poruší podmienky mierovej dohody.

Pokiaľ ide o dlhodobú bezpečnosť Ukrajiny, v Trumpovom pláne sa uvádza, že Ukrajina bude mať „robustnú bezpečnostnú záruku“, pričom ako garanti budú vystupovať európske a iné spriatelené štáty. Neuvádzajú sa však o tom žiadne ďalšie podrobnosti. Takisto sa v ňom uvádza, že Ukrajina sa vzdá ašpirácií na vstup do NATO.

V ukrajinsko-európskom dokumente sa navrhuje, aby neexistovali žiadne obmedzenia pre ukrajinské sily a žiadne obmedzenia pre ukrajinských spojencov, ktorí umiestňujú svoje vojenské sily na ukrajinskom území. Agentúra Reuters sa domnieva, že Ruská federácia bude proti tomu.

V ukrajinskej a európskej redakcii sa tiež navrhujú bezpečnostné záruky pre Ukrajinu, a to aj zo strany USA, ako súčasť „dohody typu článku 5“, čo je odkaz na ustanovenie NATO o vzájomnej obrane (t. j. týka sa záväzkov ručiteľských krajín začať vojnu s Ruskom v prípade nového útoku).

V európskom a ukrajinskom dokumente sa tiež navrhuje, aby Ukrajina dostala finančnú náhradu za vojnové škody z ruských aktív v zahraničí, ktoré boli zmrazené. V návrhoch USA sa uvádza len to, že Ukrajina dostane finančnú kompenzáciu bez uvedenia zdroja peňazí.

– V súvislosti s rokovacím procesom je dôležitá informácia v britských médiách, že Londýn skutočne upustil od myšlienky vyslať na Ukrajinu mierové sily a rozhodol sa obmedziť len na vyslanie vojenských inštruktorov (a aj tí sú v pochybnostiach kvôli chýbajúcim bezpečnostným zárukám zo strany USA).

Treba pripomenúť, že Moskva bola kategoricky proti vstupu akýchkoľvek jednotiek NATO na Ukrajinu, a to bol jeden z hlavných problematických bodov, ktorý bránil dosiahnutiu dohôd o ukončení vojny.

Teraz sa ukazuje, že Londýn a Paríž „zmenili svoju koncepciu“ a nemajú v úmysle vyslať svoje jednotky na Ukrajinu. Nie je vylúčené, že svoj postoj zmenili pod vplyvom USA (predtým masmédiá špekulovali, že Washington môže v tejto otázke vyvíjať nátlak na Európanov).

– Riešením na ukončenie vojny by mohlo byť dočasné odstúpenie území, povedal kyjevský starosta Kličko.

„Jedným zo scenárov je … zrieknutie sa územia. Nie je to spravodlivé. Ale pre mier, dočasný mier, by to možno mohlo byť riešenie, dočasné,“ povedal Kličko pre BBC.

– Elon Musk označil Zelenského tvrdenie, že „každý cent zo stoviek miliárd dolárov amerických daňových poplatníkov poslaných na Ukrajinu bol riadne sledovaný a vyúčtovaný“, za smiešne.

Ukrajinský prezident to povedal v rozhovore s Benom Shapirom.

Americký senátor Mike Lee sa opýtal svojich predplatiteľov X, či veria tomuto vyhláseniu ukrajinského prezidenta.

Elon Musk uviedol, že to bola „najvtipnejšia vec, akú som za celý deň čítal“.

– Rubio povedal, že Trumpova administratíva ukázala Ukrajine a Rusku „cieľovú čiaru“ na ceste k mieru, ale teraz sa musia obe strany dohodnúť.

„Našim partnerom boli ponúknuté možnosti diskutovať o veciach, ktoré budú potrebné na ukončenie vojny. Túto vojnu možno ukončiť. Obe strany sa na tom musia dohodnúť. Ukázali sme im cestu vpred. Ukázali sme im cieľovú čiaru. Potrebujeme, aby obaja povedali áno,“ povedal minister zahraničných vecí počas stretnutia Trumpa s nórskym premiérom v Bielom dome.

Rubio tvrdí, že Trumpova administratíva urobí „všetko, čo je v našich silách“, aby obe strany nakoniec povedali „áno“.

Povedal tiež, že ďalšie mierové rokovania sa uskutočnia cez víkend.

– Britské vydanie denníka The Telegraph uverejňuje úpravy, ktoré Ukrajina prijala v Trumpovom pláne oznámenom v Paríži. Poukazuje sa na to, že za tieto zmeny lobujú aj európski spojenci Kyjeva.

Namiesto Trumpových siedmich bodov v Zelenského pláne ich zostalo päť.

V centre požiadaviek Kyjeva je tvrdenie, že Krym „nie je oficiálne uznaný ako ruský“ (podľa mediálnych správ sa USA chystajú oficiálne uznať ruský štatút polostrova).

„Krym je kľúčovým kameňom úrazu,“ dodáva denník.

Dohoda obsahuje aj zmienku o Číne – zrejme v negatívnom kontexte.

„Prvý a druhý odsek sa zameriavajú na prezentáciu akejkoľvek mierovej dohody ako „založenej na medzinárodnom práve, nie na kapitulácii“, pričom sa osobitne varuje pred možnou čínskou inváziou na Taiwan,“ uvádza sa v novinách.

Okrem toho Zelenského úpravy trvajú na „jasných bezpečnostných zárukách ako cene za akúkoľvek údajnú mierovú dohodu, ktorá by viedla k dočasnému odstúpeniu územia Ukrajiny Rusku“.

„Tretím bodom je snaha vyrvať Trumpovi kontrolu nad rokovaniami a vrátiť Ukrajinu do centra mierového procesu (zrejme ide o to, aby mal Kyjev vedúcu úlohu v procese rokovaní, ako povedal Starmer v tom istom článku – pozn. red.). Štvrtý bod slúži ako varovanie pre USA aj NATO, že poskytnutie kontroly nad Krymom Rusku mu umožňuje vyhrážať sa útokom nielen na Ukrajinu, ale aj na čiernomorských spojencov Turecko, Rumunsko a Bulharsko. Piaty a posledný bod jasne hovorí, že Rusko by nemalo mať možnosť využiť dohodu na obmedzenie veľkosti ukrajinských ozbrojených síl alebo obranno-priemyselnej základne,“ uvádza sa v materiáli.

Pripomíname, že v stredu boli rokovania o americkom pláne v Londýne prerušené, pretože Kyjev ho odmietol. Namiesto toho bol štátom odovzdaný „plán Zelenského“, o ktorom píše The Telegraph.

– Lavrov uviedol, že Kremeľ je pripravený dosiahnuť dohodu s USA o Ukrajine. Zároveň uviedol, že niektoré prvky je potrebné „dokončiť“.

„Americký prezident sa domnieva – a myslím si, že oprávnene -, že sa uberáme správnym smerom. Vo vyhlásení prezident spomenul dohodu a my sme pripravení dosiahnuť dohodu. Existujú však určité detaily, ktoré je potrebné dokončiť. Práve týmto procesom sa zaoberáme,“ povedal Lavrov v rozhovore pre americkú stanicu CBS.

Podľa neho existuje „niekoľko náznakov, že sa uberáme správnym smerom“.

Predtým minister Rubio oznámil nové stretnutia o Ukrajine počas víkendu.

– Ukrajina sa pripravuje na „najhorší scenár“, a to stiahnutie podpory zo strany USA, citoval Bild zdroj z ukrajinskej vlády.

Publikácia citovala viceprezidenta JD Vanceho, ktorý povedal: „Je čas hlasovať za (Trumpov mierový plán – pozn. red.) – alebo sa USA stiahnu z rokovaní“.

– Zelenskyj ubezpečuje, že prípady násilnej mobilizácie na Ukrajine sú ojedinelé a že TCC sú za použitie násilia potrestané.

Povedal to v rozhovore so zakladateľom denníka Daily Wire Benom Shapirom.

“Prípady nútenej mobilizácie na Ukrajine sú ojedinelé, nie je to masový jav. Do AFU dobrovoľne odišlo 800 000 alebo 600 000 ľudí. Áno, existuje zákon o mobilizácii, ale ľudia, ktorí dobrovoľne išli brániť Ukrajinu, bojujú. Orgány činné v trestnom konaní musia zabezpečiť, aby nedošlo k násiliu (počas mobilizácie – pozn. red.),” povedal Zelenskyj a tvrdil, že orgány činné v trestnom konaní riešia každý sporný prípad.

– Ukrajinský minister financií Serhij Marčenko uviedol, že dohoda o ťažbe nerastných surovín s USA tento týždeň určite nebude podpísaná.

Podľa agentúry Reuters ukrajinská delegácia, ktorá tento týždeň navštívila Washington, potvrdila pokrok v rokovaniach o dohode, ale uviedla, že dohoda ešte nie je pripravená na podpis.

„Nie, tento týždeň určite nie,“ povedal Marčenko.

Ruské jednotky  „Sever“ poráží brigádní formace AFU v kurské pohraniční oblasti

Ministerstvo obrany: „Sever“ porazil brigády AFU u Gornalu a Olešné

Ruské jednotky porazily čtyři ukrajinské brigády v pohraniční oblasti Kurské oblasti, uvedlo ministerstvo obrany.

„Jednotky uskupení vojsk „Sever“ v průběhu útočných akcí porazily formace tří výsadkových brigád a brigádu územní obrany AFU v oblastech osad Gornal a Olešňa“, – uvádí se v souhrnu.

© Infografika

Postup jednotek uskupení vojsk „Sever“ v Kurské oblasti

Současně operačně taktické a armádní letectvo, bezpilotní letouny a dělostřelectvo udeřily na nepřítele v oblastech obcí Bělovody, Varačino, Vodolagi, Glubokoje, Zapselye, Loknya, Malaja Rybica, Miropolje, Mogritza, Sadki, Junakovka a Jablonovka v Sumské oblasti Ukrajiny.

Ztráty AFU v kurské pohraniční oblasti za den dosáhly celkem:

• více než 150 vojáků;
• obrněné bojové vozidlo;
• dělostřelecké dělo;
• dva minomety;
• odpalovací zařízení MLRS;
• deset vozidel.

Zničeno bylo také jedenáct řídicích středisek dronů a dva muniční sklady.

„Dvojitý krach“ rokovaní v Londýne a nesúhlas s plánom Trumpa v Kyjeve

Totálny krach rokovaní transatlantických „partnerov“ banderovskej vlády v Londýne, absolútne ignorovanie tejto „schôdzky“ zo strany USA, čo vlastne aj zapríčinilo to, že rokovania stroskotali, a ďalšia cesta amerických vyjednávačov o ukončení ozbrojeného konfliktu do Ruska boli témami správ a komentárov ukrajinských médií v priebehu ostatných 24 hodín. Prirodzene, sa zaoberali aj situáciou na frontoch a pomaly začínajú aj „tipovaciu súťaž“ na tému „kto vystrieda Zelenského na poste prezidenta Ukrajiny…“

Už ráno ukrajinské média priniesli pomerne zaujímavé a zároveň pozoruhodné správy. Je známe, že členské štáty NATO rôznymi spôsobmi poskytujú gigantickú pomoc ukrajinskej armáde obrovskými balíkmi financií, zbraňami, poskytovaním spravodajských informácií, výcvikom ukrajinských vojakov, delostrelcov, letcov atď. Avšak o tom, že ukrajinskí vojaci cvičia západných kolegov, napríklad, Britov, doposiaľ sa nevedelo. A domáci vojenskí analytici prezradili, že ukrajinskí vojaci cvičia britských kolegov v používaní dronov…

Dokonca prízvukovali, že ukrajinskí „učitelia“ vykonávajú tajnú misiu… „Ukrajina tajne vyslala svojich inštruktorov dronov do Veľkej Británie, aby vycvičili britských vojakov v modernej taktike používania dronov ruskou armádou na bojisku. To by malo Britom pomôcť lepšie sa pripraviť na možné konflikty,“ píše The Times. V rámci operácie Interflex, britskej misie na výcvik príslušníkov ukrajinskej armády, skúsení ukrajinskí inštruktori prenášajú svoje zručnosti na britských vojakov a integrujú vedomosti o používaní dronov do základného výcviku ukrajinských vojakov /https://www.thetimes.com/article/34c0f9c3-8b9f-41df-b323-fa0d2455166d/,“ citovali svojich britských kolegov domáci analytici.

Ukrajinskí politológovia zdôraznili, že americký minister zahraničných vecí Marco Rubio nešiel do Londýna na rokovania s Ukrajinou, pretože ukrajinský prezident odmietol návrhy USA, týkajúce sa Krymu. „Píše o tom americký denník The New York Times, ktorý spája rozhodnutie ministra zahraničných vecí s vyhláseniami ukrajinského prezidenta. Rubio sa rozhodol vynechať ďalšiu fázu rokovaní, zatiaľ čo Ukrajina odmietla jeden z kľúčových návrhov prezidenta Trumpa. NYT píše, že na poslednom stretnutí v Paríži bol oznámený americký návrh, „ktorý zahŕňa požiadavky, aby Ukrajina uznala anexiu Krymu Ruskom a vylúčila členstvo Ukrajiny v NATO.“ Zelenský však včera povedal, že „Ukrajina legálne neuznáva okupáciu Krymu,“ vysvetlili domáci analytici.

„The New York Times uvádza, že Rubiovo odmietnutie ísť do Londýna bolo urobené v ten istý deň, keď cestu už potvrdilo ministerstvo zahraničia. Podotýkame, že všetky ostatné západné médiá píšu, že, podľa Trumpovho plánu, by Krym mali uznať iba USA, nie Ukrajina. Kyjevu sa ponúka, aby jednoducho vzal na vedomie skutočnosť, že Američania uznávajú anexiu polostrova. Vysvetľujú tiež odmietnutie Rubia a Witkoffa ísť do Londýna tým, že Ukrajina je pripravená diskutovať tam iba o 30-dňovom prímerí, a nie o Trumpovom širšom mierovom pláne, ktorý chceli Američania počuť od ukrajinskej delegácie v Londýne. Za zmienku tiež stojí, že včera Zelenský hovoril negatívne o ďalšom bode tohto plánu – prevode Záporožskej jadrovej elektrárne pod kontrolu Spojených štátov. Uviedol, že elektráreň môže spravovať iba Ukrajina,“ poznamenali ukrajinskí novinári.

Predpoludním odhalili skutočnú, podľa nich „bombu“: Rokovania o Ukrajine na ministerskej úrovni boli v Londýne, fakticky, zrušené. „Uskutoční sa iba stretnutie na úrovni expertov. Rokovania, venované urovnaniu ukrajinského konfliktu v Londýne, sa nebudú konať na úrovni ministrov zahraničných vecí, ako sa pôvodne plánovalo, ale len na expertnej úrovni. Informuje o tom britský televízny kanál Sky News. Po Spojených štátoch už aj ministri zahraničných vecí Veľkej Británie, Francúzska a Nemecka svoju účasť stiahli. Očakáva sa iba bilaterálne stretnutie ukrajinského ministra zahraničných vecí Andreja Sibigu, ktorý bude v Londýne, a jeho britského kolegu Davida Lammyho,“ podčiarkli domáci politológovia.

„Osobitný zástupca pre Ukrajinu Keith Kellogg sa očakáva, ako predstaviteľ Spojených štátov v britskom hlavnom meste. Informáciu pre Sky News potvrdil vedúci kancelárie prezidenta Andrej Jermak. Vo svojom telegramovom kanáli napísal, že Ukrajina neznížila úroveň delegácie na rozhovoroch v Londýne, a to aj napriek odmietnutiu amerického ministra zahraničných vecí Marca Rubia a ministrov zahraničných vecí ďalších troch krajín zúčastniť sa na nich. Podľa neho, prišiel do Londýna spolu s ministrom obrany Ukrajiny Rustemom  Umerovom a Sibigom,“ uviedli domáci novinári.

„Neochota Kyjeva prijať podmienky Trumpovho mierového plánu vyvolala vo Washingtone hnev. Informujú o tom noviny Washington Post s odvolaním sa na zdroje. Podľa denníka,  dochádza k prerušeniu rokovaní na pozadí hnevu nad neochotou Ukrajiny prijať návrhy na odovzdanie okupovaných území Rusku. Samotný hnev je spôsobený skutočnosťou, že Kyjev uprednostňuje „najskôr diskutovať o úplnom prímerí a neskôr o všetkom ostatnom.“  Sky News zároveň poukazuje na to, že, napriek odmietnutiu ísť do Londýna, osobitný zástupca prezidenta USA Stephen Witkoff nezrušuje návštevu Moskvy, ktorá sa má uskutočniť tento týždeň,“ zdôraznili ukrajinskí politológovia.

„Medzitým Reuters s odvolaním sa na zdroj, blízky rozhovorom, píše, že ministerské stretnutie v Londýne stroskotalo po tom, čo „Ukrajina v utorok pripravila pre Európanov dokument, v ktorom sa uvádza, že až do úplného a bezpodmienečného prímeria nebudú žiadne diskusie o územných otázkach.“ Zdroj agentúry tiež uviedol, že „zjavná nervozita Spojených štátov môže naznačovať, že pozícia Ukrajiny nezodpovedá tomu, čo sa zástupcovia Washingtonu už dohodli s Rusmi,“ poznamenali domáci analytici.

Večer ukrajinské média informovali o podmienke Kremľa, ktorá by pomohla ihneď ukončiť konflikt. „Peskov označil dôležitú podmienku okamžitého zastavenia bojových akcií na Ukrajine. Ukrajina musí stiahnuť svoje jednotky z regiónov Ukrajiny, anektovaných Ruskom, aby ukončila konflikt. Uviedol to hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v rozhovore pre Le Point. „V našej ústave sú stanovené štyri regióny (Záporožie, Doneck, Cherson a Lugansk – pozn. red.). Ukrajinská armáda musí zložiť zbrane a opustiť tieto územia. Ak tak urobí, boje budú  okamžite zastavené,“ vyhlásil hovorca. Peskov tiež uviedol, že prebiehajú prípravné práce na stretnutí ruského lídra Vladimíra Putina s americkým prezidentom Donaldom Trumpom. Podľa neho, by stretnutie malo byť „produktívne,“ podotkli domáci novinári.

Neskoršie večer ukrajinskí vojenskí spravodajcovia informovali, že začínajú kulminovať boje v Gornali – poslednej obci v Kurskej oblasti Ruska, ktorú donedávna kontrolovali ukrajinské jednotky a z ktorej ich vytláčajú ruské vojská. Poukázali na to, že ruská armáda pokračuje v postupe medzi Pokrovskom a Toreckom v Konstantinovskom smere. Dodali, že príslušníci ruského zoskupenia „Juh“ po prudkých bojoch obsadili obec Tarasovka v Doneckej oblasti. 

Zvodka o situácii v Kurskej oblasti 24. apríla 2025

Ozbrojené sily Ruskej federácie pokračujú v likvidácii formácií ukrajinských ozbrojených síl v Kurskej oblasti.

Jednotky skupiny síl „Sever“ počas útočných operácií ničili formácie troch výsadkových útočných brigád a brigády teritoriálnej obrany ukrajinských ozbrojených síl pri obciach Gornaľ a Olešňa.

Útoky operačno-taktického a armádneho letectva a bezpilotných lietadiel, ako aj delostrelecká paľba ničili nepriateľskú živú silu a techniku ​​pri obciach Belovody, Varačino, Vodolagi, Glubokoje, Zapselie, Lokňa, Malaja Rybica, Miropolie, Mogrica, Sadki, Junakov a Jablonovka v Sumskej oblasti.

Za posledných 24 hodín ukrajinské ozbrojené sily stratili viac ako 150 vojakov, bojové obrnené vozidlo, húfnicu, dva mínomety, raketomet, 10 vozidiel, ako aj 11 kontrolných stanovíšť UAV.

Boli tiež zničené dva muničné sklady.

Operácia ničenia jednotiek ukrajinských ozbrojených síl pokračuje.

Počas bojov v kurskom smere nepriateľ stratil:

▫️ 75.860 vojakov,

▫️ 412 tankov,

▫️ 337 bojových vozidiel pechoty,

▫️ 311 obrnených transportérov,

▫️ 2285 bojových obrnených vozidiel,

▫️ 2775 ďalších vozidiel,

▫️ 643 jednotiek artilérie,

▫️ 63 raketometov vrátane 15 HIMARS a sedem M270 vyrobených v USA,

▫️ 29 raketových protilietadlových systémov,

▫️ samohybné protilietadlové delo,

▫️ 10 dopravných a nakladacích vozidiel,

▫️ 130 staníc rádio-elektronického boja,

▫️ 18 protiraketových radarov,

▫️ 12 radarov protivzdušnej obrany,

▫️ 58 jednotiek ženijnej techniky vrátane 23 odmínovacích vozidiel,

▫️ odmínovacie zariadenie UR-77,

▫️ 5 vozidiel na kladenie mostov,

▫️ ženijné prieskumné vozidlo,

▫️ 16 obrnených odťahových vozidiel,

▫️ veliteľsko-štábne vozidlo.

*

Zpracoval: Tomáš Novotný, CZ24.news

ZDROJ: News Front/TASS/SVPressa/AP/Telegram/FB/HS/HD/AM/RIA/Sputnik/Zem&Vek/Vzgljad/