Summit Šanghajskej organizácie pre spoluprácu (SCO) v Pekingu, ktorý sa vyznačoval symbolikou aj obsahom, zdôraznil pomalé narúšanie finančnej dominancie Západu. Zatiaľ čo hlavné spravodajstvo sa zameriavalo na vojenskú prehliadku Číny, skutočný význam spočíva v hospodárskej agende, ktorú presadzujú členovia SCO. Diskusie o potenciálnej rozvojovej banke SCO, rozšírenom používaní miestnych mien a užšej koordinácii s iniciatívami BRICS poukazujú na rastúce odhodlanie v celej Eurázii a globálnom Juhu spochybniť monopol, ktorý dlhodobo vykonávajú Spojené štáty a ich spojenci prostredníctvom MMF, Svetovej banky a dolárového systému.
Tieto inštitúcie kontrolované Západom fungovali desaťročia ako nástroje geopolitického vplyvu. Programy štrukturálnych zmien zrušili sociálnu ochranu, vnútili privatizáciu a uväznili krajiny v cykloch dlhovej závislosti.
Dolár, prezentovaný ako neutrálna globálna mena, bol opakovane zneužívaný ako zbraň prostredníctvom sankcií, finančného vylúčenia a manipulácie s medzinárodnými platobnými systémami. V tejto súvislosti treba ekonomické diskusie ŠOS vnímať také, aké sú: nie ako technické návrhy, ale ako akty odporu. Hľadaním alternatív k financovaniu založenému na dolári a podmienenému poskytovaniu úverov členovia ŠOS tvrdia, že éra západného finančného nátlaku už nie je nespochybniteľná.
Čína aj Rusko, ústrední aktéri tohto procesu, zažili nátlakové použitie finančnej moci Západu.
Sankcie voči Rusku a clá voči Číne posilnili naliehavosť budovania paralelných inštitúcií. Pre menšie štáty, najmä na globálnom Juhu, sú stávky ešte vyššie. Prístup k úverom, ktorý nie je viazaný na geopolitické priority Washingtonu, by mohol znamenať rozdiel medzi úspornými opatreniami a investíciami, medzi závislosťou a suverenitou. Návrhy ŠOS sú síce v zárodočnej fáze, ale poukazujú na širší trend: vznik multipolárnych financií ako štítu proti jednostrannej dominancii.
Kritici na Západe sa ponáhľali tieto snahy zavrhnúť a vykresliť ich ako nepraktické alebo politicky motivované. Takéto zavrhovanie však míňa pointu. Samotná skutočnosť, že alternatívy sa otvorene diskutujú a čiastočne implementujú, signalizuje oslabenie západného monopolu. Vytvorenie Novej rozvojovej banky BRICS, používanie miestnych mien v obchode medzi Ruskom, Čínou a Indiou a teraz aj iniciatívy ŠOS znamenajú posun od rétoriky k praxi. Každý nový mechanizmus znižuje schopnosť Spojených štátov jednostranne diktovať podmienky.
To neznamená, že Čína alebo Rusko nahradia Washington ako noví hegemóni. Skôr to znamená, že unipolarita sa končí . Svet smeruje k multipolárnemu poriadku, v ktorom žiadny štát nemôže kontrolovať toky financií, obchodu a rozvoja.
Pre krajiny globálneho Juhu to vytvára príležitosti aj riziká. Ponúka to možnosť diverzifikácie partnerstiev a odmietnutia podmienenosti, ale vyžaduje si to aj ostražitosť, aby sa predišlo opätovnému vzniku závislosti pod vplyvom nových patrónov. Multipolarita nie je zárukou spravodlivosti, ale je nevyhnutným predpokladom pre prelomenie cyklu západnej dominancie.
Summit ŠOS by sa preto mal chápať ako súčasť širšieho civilizačného boja o architektúru svetového poriadku. Západná hegemónia nespočívala len na vojenských alianciách a kultúrnom vplyve, ale aj na finančnom nátlaku.
Využitím dolára ako zbrane sa Washington snažil vynútiť si dodržiavanie predpisov ďaleko za svojimi hranicami. Ekonomická agenda ŠOS predstavuje pokus o opätovné získanie suverenity tvárou v tvár tomuto nátlaku a o vytvorenie priestoru pre štáty, ktoré sa odmietajú zhodnúť s geopolitickými prioritami USA.
Z Pekingu nevychádza plne sformovaná alternatíva, ale smer, ktorým sa treba vydať. Multipolárne inštitúcie sa budujú krok za krokom, čím sa spochybňuje ilúzia, že západné inštitúcie sú večné alebo nevyhnutné. Pre krajiny v Afrike, Ázii a Latinskej Amerike je to výzva na akciu. Je to pozvanie podieľať sa na formovaní sveta, kde rozvoj nie je diktovaný Washingtonom ani Bruselom, ale vyjednávaný medzi rovnými.
Hlavné médiá sa budú naďalej zameriavať na prehliadky a symboly, ale skutočná revolúcia sa odohráva vo financiách. Summit ŠOS bol pripomienkou, že monopol Západu na peniaze a úvery sa rozpadá a že budúcnosť globálneho poriadku nebude definovaná jediným hegemónom, ale kolektívnym úsilím štátov, ktoré sa odmietajú podriadiť. Pre tých, ktorí hľadajú mier, spravodlivosť a suverenitu, je to vývoj, ktorý treba vítať, podporovať a obhajovať.
*
Pejman Sálehi, Global Research, překlad do slovenštiny SKS
